Zimné súhvezdia Petrovská Zuzana Chlup David Piaček Alex
Pozorovateľné medzi novembrom a februárom. Najviac hviezd, dlhšie pozorovateľné ako v iných ročných obdobiach. Najvýznamnejšie objekty: 1. Orión 2. Veľká hmlovina (Ori) -obr.- 3. Sírius (CMa)
Mytologický pôvod Orión bol synom Poseidóna a lovkyne Euryaly, ktorá patrila k družine bohyne lovu Artemis. Vynikal svojou výškou a krásou. Podľa mýtov prenasledoval nymfy, Plejády, ktoré prosili Dia, aby ich premenil na zvieratá, aby sa mohli pred Oriónom ukryť. Ony tak odleteli na oblohu a skryli sa na nej. O jeho smrti sa hovorí, že urazil bohyňu Héru a ona naň za trest poslala škorpióna, ktorý ho usmrtil. Artemis zariadila aspoň to, aby Orión aj so svojím psom ( Veľký pes) boli na oblohe čo najďalej od škorpióna, aby sa už nemohli stretnúť. Preto presne pri západe Orióna za horizont vychádza súhvezdie Škorpión.
Poloha Patrí k jedným z najvýznamnejších orientačných obrazcov na hviezdnej oblohe Dá sa nájsť pomocou Veľkého voza, a to juhozápadne od neho Je možné ho pozorovať prakticky všade na Zemi (na severnom a južnom póle nevidieť celé súhvezdie – S – od pása hore ) Oriónov pás nápadne pripomínajú pyramídy v Gýze, nielen svojim rozmiestnením, ale aj veľkosťami. Mliečnej ceste zodpovedá rieka Níl prechádzajúca týmto súhvezdím.
Velká mlhovina Vzdálenost asi 1600 ly od Země Na šířku 33 ly Nachází se uprostřed Orionova meče Zemi nejbližší emisní mlhovina – Složena z ionizovaného plynu a plazmy, ohříváno hvězdou, následkem toho svítí Jádro Orionova komlexu – Mlhovina Koňská hlava, Orionův molekulový oblak, Barnardova smyčka, …
Mlhovina Koňská hlava Široká 3,5 ly Tmavá mlhovina v Orionově komplexu Patří mezi nejlépe identifikovatelné mlhoviny
Sirius Nejjasnější hvězda na noční obloze, vzdálená 8,6 ly Ve skutečnosti dvojhězda – Sirius A (větší) a Sirius B (menší) Nachází se v souhvězdí velkého psa Sírius z řeckého seírios, což znamená blikotající, jiskřící – Způsobeno tím, že se nachází blízko obzoru Hvězdná velikost -1,46 m
Zdroje Vojtech Zamarovský (1998). Bohovia a hrdinovia antických bájí ESA (1997). The Hipparcos and Tycho Catalogues htm oblohy/referat KLECZEK Josip, Velká encyklopedie vesmíru, Academia Praha 2002 Kleczek, Josip; Naše souhvězdí; Albatros; Praha 2000