Juraj Karpiš www.INESS.sk karpis@iness.sk Neoklasický model dokonalej konkurencie a jeho relevancia pre protimonopolnu politiku Juraj Karpiš www.INESS.sk karpis@iness.sk

Obsah Neoklasický model dokonalej konkurencie Jeho nedostatky Protimonopolná politika – snaha o napasovanie hranatej reality do okrúhleho otvoru dokonalej konkurencie Príklady

Model dokonalej konkurencie Dokonalá konkurencia je ideálny Pareto-optimálny stav na trhu, pri ktorom sa maximalizujú úžitky všetkých spotrebiteľov pri minimalizácii ekonomických nákladov. Ak sú splnené všetky uvedené podmienky, potom žiadny z predávajúcich ani kupujúcich nie je schopný ovplyvniť cenu. Výrobca môže pri tejto cene predať celú svoju výrobu a kupujúci uspokojiť celý svoj dopyt.   Keďže výrobcovia sa snažia maximalizovať svoj zisk, budú svoju výrobu postupne zvyšovať až do momentu, v ktorom sa náklady posledného vyrobeného výrobku (tzv. hraničné náklady) budú rovnať predajnej cene. Voľný vstup do odvetvia v kombinácii s dokonalou informovanosťou a mobilitou výrobných faktorov bude viesť postupne k znižovaniu zisku, až kým sa priemerné náklady (a zároveň aj hraničné náklady) za výrobok nebudú rovnať rovnovážnej trhovej cene. To fakticky znamená elimináciu zisku zo systému. Týmto krokom sa podľa neoklasickej teórie dokonalej konkurencie dosiahne z hľadiska maximalizácie blahobytu v spoločnosti optimálny rovnovážny stav s absenciou ekonomických ziskov. Napriek neexistencii ekonomického zisku v statickej spoločnosti, kde by absentovali technologické zmeny, by firmy mohli vykazovať účtovný zisk. Ten by sa však skladal výlučne z odmeny za podnikateľom vložený kapitál, mzdy za podnikateľovu prácu a odmeny za znášanie rizika. Samuelson, P.A., Nordhaus, W.D.: Economics, 14th Edition, McGraw-Hill Inc., New York, 1992

V krátkodobom horizonte môže firma v dokonalej konkurencii dosiahnuť zisk In the short-run, it is possible for an individual firm to make abnormal profit. This situation is shown in this diagram, as the price or average revenue, denoted by P is above the average cost denoted by C

However, in the long run, abnormal profit cannot be sustained However, in the long run, abnormal profit cannot be sustained. The arrival of new firms in the market causes the (horizontal) demand curve of each individual firm to shift downward, bringing down at the same time the price, the average revenue and marginal revenue curve. The final outcome is that, in the long run, the firm will make only normal profit (zero economic profit). Its horizontal demand curve will touch its average total cost curve at its lowest point. (

Podmienky dokonalej konkurencie veľké množstvo nezávislých subjektov homogénne produkty žiadny subjekt nemôže mať možnosť ovplyvniť svojím konaním cenu produktu stav dokonalej a symetrickej informovanosti, všetci disponujú všetkými relevantnými informáciami neexistujú bariéry vstupu na trh na trhu musí pôsobiť veľké množstvo nezávislých subjektov (aj kupujúcich, aj predávajúcich), produkty ponúkané rôznymi producentmi na relevantných trhoch musia byť z pohľadu kupujúcich homogénne, čiže spotrebiteľovi musí byť jedno, ktorý z nich si za rovnakú cenu kúpi (nemôže preto existovať napr. preferencia jednotlivých značiek), každý zo subjektov pôsobiacich na relevantnom trhu musí byť z hľadiska svojej veľkosti a vplyvu zanedbateľný, čiže nemôže mať možnosť ovplyvniť svojím konaním cenu produktu, existuje stav dokonalej a symetrickej informovanosti, čo znamená, že všetci disponujú všetkými relevantnými informáciami a nikto nemá informačnú výhodu oproti ostatným, neexistujú bariéry vstupu na trh.

Nedokonalosti trhu monopol duopol oligopol monospon kartel predátorské ceny diskriminačné ceny konkurencia nie je dokonala, to vidia vsetci, za ucelom priblizit realitu idealu dokonalej konkurencie vznikla protimonopolna politika

Monopol subjekt s dominantným postavením na trhu môže nastaviť cenu vyššie – monopolná cena – nižšia než „optimálna“ vyprodukovaná kvantita vďaka obmedzeným informáciám existencii bariér vstupu do odvetvia úsporám z rozsahu inovatívnosti efektívnosti existencii unikátneho produktu

The diagram below shows how price and output differ between a competitive and a monopolistic industry. We have assumed that the cost structure for both the competitive firm and the monopoly is the same - indeed we have assumed that output can be supplied at a constant marginal and average cost. spotrebiteľ ale nie je viac ako producent, producent nema ziadnu povinnost produkovat, neelasticita dopytu je vec spotrebitelov a nie producentov, ferari

Kritika modelu DK Nerealistické predpoklady nepôsobí nekonečne veľa subjektov činnosť subjektov nie je nezávislá, často je priamo koordinovaná (obchodné združenia, komory) Základným problémom modelu dokonalej konkurencie je, že vychádza z nerealistických predpokladov. Na trhoch zvyčajne nepôsobí veľké množstvo subjektov, pričom pre niektoré trhy je nízky počet účastníkov špecifický. Činnosť aktérov na trhu nie je nezávislá a často je dokonca priamo koordinovaná (rôzne asociácie výrobcov či komory). Produkty v reálnom svete nie sú homogénne a dokonalo zameniteľné, keďže hodnotenie toho istého produktu je čisto subjektívne a často sa mení aj u toho istého človeka v čase. Ľudia sa nerozhodujú len na základe konkrétnych vlastností daného produktu, ale aj na základe iných faktorov, ako je napríklad značka alebo miesto nákupu. Práve snaha podnikateľov o diferenciáciu produktu a jeho odlíšenie od ostatných na trhu existujúcich tovarov a služieb tvorí podstatu konkurencie. Splnením podmienky modelu dokonalej konkurencie by tak došlo k odstráneniu podstaty konkurencie. V reálnom svete subjekty na trhu ovplyvňujú svojim správaním trhovú cenu a kupujúci nedopytujú pri rovnakej cene nekonečné množstvo produktov. Rovnako nerealistický je predpoklad o dokonalej informovanosti subjektov na trhu. Stav dokonalej informovanosti je z hľadiska vzácnosti zdrojov nielen nedosiahnuteľný, ale aj z princípu nerealizovateľný. Prirodzenou charakteristikou ľudskej osobnosti je premenlivosť názorov a hodnôt v čase a zároveň neustále dochádza k zmenám v externých podmienkach, čo vedie  k trvalej neistote o budúcnosti.   Neoklasici pripúšťajú zisk iba v „nedokonalej“ monopolnej konkurencii. Práve model nedokonalej monopolnej konkurencie je však z ich teórie asi najbližší realite. Pri väčšine ziskových subjektov však nejde o skutočný monopol, teda monopol, ktorý vznikol na základe obmedzenia vstupu na trh zo strany štátu. Ide hlavne o dočasné monopoly, ktoré svoju trhovú silu získali inováciami a najlepším odhadom potrieb svojich zákazníkov. Údajná strata blahobytu, o ktorej v takejto konkurencii neoklasická teória hovorí, je iba imaginárna. Nedokonalú konkurenciu totiž porovnáva s dokonalou, ktorá však neexistuje, a navyše je v rozpore so samotnou podstatou konkurencie. Rovnako, ako Marxova teória nadhodnoty, ani neoklasický model konkurencie nevysvetľuje prítomnosť podnikateľskej straty. Napriek tomu, že táto teória je výrazne realistickejšia ako Marxova teória nadhodnoty, úplne v nej absentuje podnikateľská snaha o zisk. Pritom konkurencia nie je daný stav, ale proces vyvolaný práve snahou podnikateľov o dosiahnutie zisku. Je to dynamický podnikateľský proces súperenia, objavovania nových možností znižovania nákladov a zároveň poskytovania vyššieho úžitku spotrebiteľom. Konanie zamerané na zisk je jedinou silou, ktorá trhy približuje k rovnovážnemu stavu, v ktorom bude za daných individuálnych preferencií uspokojený najväčší počet ľudí. Neoklasický model sa tak zameriava na konečný, nedosiahnuteľný stav rovnováhy a pritom zabúda na proces, ktorý robí konkurenciu konkurenciou – podnikanie. Podrobnejšia kritika neoklasického ponímania konkurencie viď: Štefunko, M.: Ekonómia slobody, Kalligram, Bratislava, 2005

produkty nie sú homogénne a dokonalo zameniteľné – hodnotenie produktu je čisto subjektívne – práve diferenciácia produktov je podstatou konkurencie subjekty ovplyvňujú svojím správaním cenu a kupujúci nedopytujú pri jednej cene nekonečné množstvo produktov Produkty v reálnom svete nie sú homogénne a dokonalo zameniteľné, keďže hodnotenie toho istého produktu je čisto subjektívne a často sa mení aj u toho istého človeka v čase. Ľudia sa nerozhodujú len na základe konkrétnych vlastností daného produktu, ale aj na základe iných faktorov, ako je napríklad značka alebo miesto nákupu. Práve snaha podnikateľov o diferenciáciu produktu a jeho odlíšenie od ostatných na trhu existujúcich tovarov a služieb tvorí podstatu konkurencie. Splnením podmienky modelu dokonalej konkurencie by tak došlo k odstráneniu podstaty konkurencie. V reálnom svete subjekty na trhu ovplyvňujú svojim správaním trhovú cenu a kupujúci nedopytujú pri rovnakej cene nekonečné množstvo produktov. Rovnako nerealistický je predpoklad o dokonalej informovanosti subjektov na trhu. Stav dokonalej informovanosti je z hľadiska vzácnosti zdrojov nielen nedosiahnuteľný, ale aj z princípu nerealizovateľný. Prirodzenou charakteristikou ľudskej osobnosti je premenlivosť názorov a hodnôt v čase a zároveň neustále dochádza k zmenám v externých podmienkach, čo vedie  k trvalej neistote o budúcnosti.   Neoklasici pripúšťajú zisk iba v „nedokonalej“ monopolnej konkurencii. Práve model nedokonalej monopolnej konkurencie je však z ich teórie asi najbližší realite. Pri väčšine ziskových subjektov však nejde o skutočný monopol, teda monopol, ktorý vznikol na základe obmedzenia vstupu na trh zo strany štátu. Ide hlavne o dočasné monopoly, ktoré svoju trhovú silu získali inováciami a najlepším odhadom potrieb svojich zákazníkov. Údajná strata blahobytu, o ktorej v takejto konkurencii neoklasická teória hovorí, je iba imaginárna. Nedokonalú konkurenciu totiž porovnáva s dokonalou, ktorá však neexistuje, a navyše je v rozpore so samotnou podstatou konkurencie. Rovnako, ako Marxova teória nadhodnoty, ani neoklasický model konkurencie nevysvetľuje prítomnosť podnikateľskej straty. Napriek tomu, že táto teória je výrazne realistickejšia ako Marxova teória nadhodnoty, úplne v nej absentuje podnikateľská snaha o zisk. Pritom konkurencia nie je daný stav, ale proces vyvolaný práve snahou podnikateľov o dosiahnutie zisku. Je to dynamický podnikateľský proces súperenia, objavovania nových možností znižovania nákladov a zároveň poskytovania vyššieho úžitku spotrebiteľom. Konanie zamerané na zisk je jedinou silou, ktorá trhy približuje k rovnovážnemu stavu, v ktorom bude za daných individuálnych preferencií uspokojený najväčší počet ľudí. Neoklasický model sa tak zameriava na konečný, nedosiahnuteľný stav rovnováhy a pritom zabúda na proces, ktorý robí konkurenciu konkurenciou – podnikanie. Podrobnejšia kritika neoklasického ponímania konkurencie viď: Štefunko, M.: Ekonómia slobody, Kalligram, Bratislava, 2005

zisk nie je nedokonalosťou trhu ale základnou podmienkou vzniku konkurencie – čiže trhu ako takého dokonalá informovanosť všetkých subjektov je nemožná, neustále sa menia externé podmienky ale aj vnímanie subjektov vzhľadom na učenie sa – experimenty Vernon Smith – informovanosť nie je nutnou podmienkou na dosiahnutie ekvilibria

Konkurencia nie je daný stav, ale dynamický proces vyvolaný práve snahou podnikateľov o dosiahnutie zisku znižovaním nákladov a poskytovaním vyššieho úžitku spotrebiteľom. Trh nie je v rovnováhe ale túto rovnováhu neustále hľadá a to sa neustále mení. Dostatočnou podmienkou existencie zdravej konkurencie je absencia štátnych bariér vstupu do odvetvia.

Protimonopolná politika snaží sa dosiahnuť nemožný ideál vysoko arbitrárna využívaná hlavne na obmedzovanie nie podporu konkurencie znižuje blahobyt znížite ceny - predátor, zvýšite – monopol, nastavíte ich rovnako ako ostatní – cenová dohoda => ??? dostatočná podmienka konkurencie je odstránenie štátnych bariér vstupu do odvetvia Slavný právník Robert Bork, zabývající se problematikou monopolu, uvádí ve svém klasickém textu The Antitrust Paradox jediný príklad takového jednání – prípad Lorain Journal Co. vs. Spojené státy.

optimálny počet producentov nie je vopred známy a je závislý od charakteristiky trhu (elektrárne vs. kaderníci) – objaví ho až stred D a S ak sa nejedná o štátny monopol - nie je dominantné postavenie spoločnosti ničím garantované – je to výsledok hlasovania spotrebiteľov problematický výber relevantného produktu a trhu –aj dva druhovo rovnaké produkty od rôznych výrobcov totiž môžu v subjektívnom hodnotení spotrebiteľa predstavovať dva rozličné trhy vďaka substitúcii môžu konkurovať dva rozličné produkty (napr. autobusová a železničná doprava). PM politika je empiricky neefektívna – dobre popísané najznámejšie prípady ako Standard Oil (výrobky z ropy), Alcoa (hliník) alebo Paramount (spájanie producentov a distributérov filmov) neprinieslo nižšie ceny pre spotrebiteľa (napr. športová obuv od značkového výrobcu je pre niektorých spotrebiteľov iný statok ako športová obuv od neznačkového výrobcu napriek tomu, že oba produkty sú z hľadiska vzhľadu a fyzikálnych vlastností značne podobné). Zároveň si vďaka substitúcii môžu konkurovať dva rozličné produkty (napr. autobusová a železničná doprava).

Slovnaft Konanie voči spoločnosti Slovnaft MF SR + Protimonopolným úradom SR ohodnotilo postavenie rafinérie Slovnaft na slovenskom trhu PHM ako dominantné, pričom podľa štátnych orgánov spoločnosť toto postavenie zneužívala. Cenová kontrola MF SR v decembri 2004 odhalila prekročenie oprávnených nákladov a primeraného zisku - pokuta vo výške 1,3 mld. Sk. Relevantný trh geografické hranice (Slovensko) napriek tomu, že spoločnosť 80% svojej produkcie exportuje do stredoeurópskeho regiónu. Dominantné postavenie Od určenia relevantného trhu vo veľkej miere závisí podiel na trhu, ktorý spoločnosť obsluhuje, a preto aj výsledok skúmania, či má spoločnosť dominantné postavenie alebo nie. Spoločnosť Slovnaft obsluhuje na Slovensku dominantnú časť trhu PHM a to aj napriek 60km vzdialenej OMV a Poľským a Českým rafinériam -Slovnaft má teda dominantné postavenie aj napriek relatívne vysokej koncentrácii rafinérií v najbližšom okolí. Konanie voči spoločnosti Slovnaft Ministerstvo financií SR (ďalej MF SR) spoločne s Protimonopolným úradom SR ohodnotilo postavenie rafinérie Slovnaft na slovenskom trhu pohonných hmôt (PHM) ako dominantné, pričom podľa štátnych orgánov spoločnosť toto postavenie zneužívala. Cenová kontrola MF SR v decembri 2004 odhalila prekročenie oprávnených nákladov a primeraného zisku a spoločnosti bola udelená pokuta vo výške 1,3 mld. Sk. Relevantný trh a produkt Pre identifikáciu monopolu je nutné vybrať relevantný trh, na ktorom daný monopol pôsobí. Táto selekcia nesie znaky arbitrárnosti. V prípade Slovnaftu si štátne orgány vybrali geografické hranice (Slovensko) napriek tomu, že spoločnosť 80% svojej produkcie exportuje do stredoeurópskeho regiónu. Rovnako problematický je pri protimonopolnej politike aj výber relevantného produktu. Aj dva druhovo rovnaké produkty od rôznych výrobcov totiž môžu v subjektívnom hodnotení spotrebiteľa predstavovať dva rozličné trhy (napr. športová obuv od značkového výrobcu je pre niektorých spotrebiteľov iný statok ako športová obuv od neznačkového výrobcu napriek tomu, že oba produkty sú z hľadiska vzhľadu a fyzikálnych vlastností značne podobné). Zároveň si vďaka substitúcii môžu konkurovať dva rozličné produkty (napr. autobusová a železničná doprava). Dominantné postavenie Od určenia relevantného trhu vo veľkej miere závisí podiel na trhu, ktorý spoločnosť obsluhuje, a preto aj výsledok skúmania, či má spoločnosť dominantné postavenie alebo nie. Ak sa nejedná o štátny monopol, ktorý je chránený neprekonateľnými bariérami vstupu do odvetvia, nie je dominantné postavenie spoločnosti ničím garantované a zvyčajne sa jedná o prechodný stav. Napriek tomu že v niektorých odvetviach môžu existovať pomerne vysoké vstupné investičné náklady, politika vysokých cien aktuálneho monopolu pomôže konkurencii prekonať aj túto prekážku. Pre rôzne trhy je optimálny rôzny počet konkurentov. Napr. počet výrobcov elektrickej energie na nejakom území pravdepodobne nikdy nedosiahne počet rôznych kaderníckych firiem. Optimálne množstvo spoločností na trhu závisí od faktorov ako sú napr. už spomínané investičné náklady alebo charakteristika produktu. Tento optimálny počet však nie je vopred známy, a preto je musí byť objavený neobmedzenou konfrontáciou ponuky a dopytu. Spoločnosť Slovnaft obsluhuje na Slovensku dominantnú časť trhu PHM a to aj napriek faktu, že konkurenčná rafinéria rakúskej spoločnosti OMV je vzdialená len 60 km, pričom medzi slovenským a rakúskym trhom neexistujú žiadne formálne bariéry. Okrem OMV Slovnaftu konkurujú aj geograficky blízke rafinérie z Čiech a Poľska. Slovnaft má teda dominantné postavenie aj napriek relatívne vysokej koncentrácii rafinérií v najbližšom okolí. Podľa štátnych orgánov predstavuje bariéru vstupu na Slovenský trh PHM neexistencia skladovacích priestorov u konkurenčných rafinérií v kombinácií s cenovou politikou Slovnaftu. To, že sa konkurencii neoplatí predmetné skladovacie kapacity vybudovať alebo prepravovať na Slovensko PHM vo vlakových súpravách indikuje, že ceny, za ktoré predáva Slovnaft svoje produkty sú nižšie ako ceny konkurentov spolu s nákladmi na nové skladovacie priestory. Tento fakt možno z ekonomického hľadiska interpretovať tak, že súčasné usporiadanie na tomto trhu predstavuje pravdepodobne momentálne optimum. Fakt že PHM Slovnaftu nakupuje pre svoje čerpacie stanice na Slovensku aj ich priamy konkurent spoločnosť OMV naznačuje, že ceny na Slovenskom trhu nebudú príliš prehnané. Primeraný zisk Definícia primeraného zisku je z ekonomického hľadiska značne problematická. V ekonómii neexistuje kategória ako všeobecný či priemerný zisk, ku ktorému by sa zisk skúmaného subjektu mohol prirovnávať, a na základe ktorého by bol označený za primeraný či neprimeraný. Je otázne ktorý z mnohých indikátorov zisku ( ROE, ROA, EBITDA....) je ten určujúci a či je rozhodujúca skôr jeho absolútna alebo relatívna výška. Rovnako otázna je aj dĺžka obdobia, za ktoré by sa dosiahnutý zisk mal posudzovať. Napriek tomu práve na posúdení primeranosti zisku závisí výsledok protimonopolného konania. Zisk ekonomického aktéra pôsobiaceho v trhovom prostredí odráža jeho schopnosť predpovedať vývoj potrieb spotrebiteľov a na základe tejto predpovede adekvátne upraviť štruktúru kapitálu (výrobné štruktúry v ekonomike). Prítomnosť zisku indikuje efektívne využívanie kapitálu, kým straty dokumentujú plytvanie a spotrebu kapitálu. Ziskovosť Slovnaftu nedosahuje extrémne hodnoty a v Slovenskej ekonomike existujú subjekty, ktoré Slovnaft či už v relatívnych alebo absolútnych ukazovateľoch predstihujú. V poslednej dobe relatívne vysoké zisky rafinérskych spoločností po celom svete spojené s rastom cien ropy pritiahli kritiku zo strany verejnosti a následne politikov. Pritom zisk týchto spoločností len dokumentuje nedostatočné rafinérske kapacity, z veľkej miery aj vďaka legislatívnym environmentálnym obmedzeniam spojeným s výstavbou nových kapacít. Práve vysoká ziskovosť v odvetví pomáha situáciu riešiť a priláka nové investície čím posunie kapitálovú štruktúru viac k optimálnemu stavu odzrkadľujúcemu existujúci dopyt. Záver Protimonopolná politika je postavená na teoretických východiskách, ktoré majú pri aplikácií v ekonomickej realite značné nedostatky. V protimonopolných konaniach hrá preto značnú úlohu subjektívny faktor a mnohé rozhodnutia sú čisto arbitrárne. Slovnaft je prípad spoločnosti, ktorá dlhé desaťročia fungovala ako štátny monopol. Po liberalizácii odvetvia sa štát pomocou protimonopolnej legislatívy a na základe slabo podložených argumentov snaží obmedziť postavenie, za ktoré je vo veľkej miere sám zodpovedný. A s tým spojeným rastom crack-spreadov.

Bariéry vstupu Podľa orgánov-neexistencia skladovacích priestorov u konkurenčných rafinérií v kombinácií s cenovou politikou Slovnaftu. To, že sa konkurencii neoplatí predmetné skladovacie kapacity vybudovať alebo prepravovať na Slovensko PHM vo vlakových súpravách indikuje, že ceny, za ktoré predáva Slovnaft svoje produkty sú nižšie ako ceny konkurentov spolu s nákladmi na nové skladovacie priestory. PHM Slovnaftu nakupuje pre svoje čerpacie stanice na Slovensku aj ich priamy konkurent spoločnosť OMV. Primeraný zisk V ekonómii neexistuje kategória ako všeobecný či priemerný zisk. Ktorý z mnohých indikátorov zisku ( ROE, ROA, EBITDA....) je ten určujúci ? absolútna alebo relatívna výška? za obdobie? Ziskovosť Slovnaftu nedosahuje extrémne hodnoty - v Slovenskej ekonomike existujú subjekty, ktoré Slovnaft či už v relatívnych alebo absolútnych ukazovateľoch predstihujú. V poslednej dobe relatívne vysoké zisky rafinérskych spoločností - kritika. zisk týchto spoločností len dokumentuje nedostatočné rafinérske kapacity – vysoká ziskovosť pomáha situáciu riešiť a priláka nové investície

Slovnaft 2 Slovnaft údajne predáva svoj benzín drahšie Shellu ako OMV, čo protimonopolný úrad (PMÚ) označil za zneužívanie dominantného postavenia. „Uvedená diskriminácia podnikateľa Shell na trhu veľkoobchodu s benzínmi mohla znevýhodniť tohto podnikateľa aj na trhu maloobchodu, nakoľko vyššiu cenu za nakúpený tovar musel premietnuť, buď do zníženia svojej marže, alebo do zvýšenia ceny benzínov pre konečných spotrebiteľov.“ PMÚ sa tak pomocou štátneho donucovacieho aparátu snaží ochrániť maržu súkromnej spoločnosti Shell. Kde je ochrana spotrebiteľa? 300 milónové zvýšenie nákladov (pokuta) Slovnaftu, ktorý obsluhuje všetkých maloobchodníkov na Slovensku, asi nepovedie k zníženiu konečných cien na benzínových čerpadlách. Slovnaft môže stav, ktorý prekáža PMÚ, napraviť aj odstránením rozdielu NAVÝŠENÍM cien pre ostatné spoločnosti.

cenova diskriminacia je pritom normalny nastrojom, rabaty na zaklade velkeho objemu, ako PR a podpora predaja niektorym dolezitym zakaznikom, ako podpora kvality atd.

Carrefour Zákaz nákupu predajní Carrefour v Košiciach, Žiline a Bratislave pre Tesco zdôvodňuje PMÚ hrozbou vzniku alebo posilnenia dominantného postavenia spoločnosti Tesco na relevantných trhoch. Príčinou údajne nedostatočnej konkurencie sú „vysoké bariéry vstupu (značné priame a vynútené investície, utopené náklady spôsobené nevyhnutnosťou reklamy a marketingovej podpory pri vstupe na trh, administratívne bariéry vstupu, čas potrebný na vstup na trh a pod.), nasýtenosť jednotlivých relevantných trhov a neexistencia potenciálnej konkurencie.“

Prevádzka hypermarketov nie je jadrová energetika Prevádzka hypermarketov nie je jadrová energetika. Obchody sídlia často v prenajatých priestoroch, klienti sú vysoko cenovo senzitívni. Neexistencia potenciálnej konkurencie ??? na Slovensko sa chystá prísť napr. Spar a Aldi prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak tvrdí, že na Slovensku je sieť maloobchodných predajní aj hypermarketov hustá a nevidí priestor na vstup nového reťazca. Vysokú mieru konkurencie podľa neho dokumentujú aj nedávne odchody iných reťazcov zo Slovenska, ktorým sa nepodarilo dosiahnuť plánované obraty (Ahold – Hypernova, Carrefour, Delvita). Argumenty o vysokých vstupných nákladoch neznejú príliš presvedčivo. Prevádzka hypermarketov nie je jadrová energetika. Obchody sídlia často v prenajatých priestoroch a ich klienti sú vysoko cenovo senzitívni takže o likvidačných marketingových nákladoch možno hovoriť len ťažko. Rovnako hovoriť o neexistencii potenciálnej konkurencie v čase, keď sa na Slovensko chystá prísť napr. Spar a Aldi, je podivuhodné. Napríklad prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak tvrdí, že na Slovensku je sieť maloobchodných predajní aj hypermarketov hustá a nevidí priestor na vstup nového reťazca. Vysokú mieru konkurencie podľa neho dokumentujú aj nedávne odchody iných reťazcov zo Slovenska, ktorým sa nepodarilo dosiahnuť plánované obraty (Ahold – Hypernova, Carrefour, Delvita).

Záver v žiadnej oblasti historicky neexistoval úplný monopol, výnimku tvoria vždy monopoly garantované štátom využíva sa ako nástroj konkurenčného boja je arbitrárna, subjektívna čím vnáša neistotu do podnikania a zvyšuje jeho náklady znižuje blahobyt spotrebiteľa dostatočnou protimonopolnou politikou je absencia štátnych bariér vstupu do odvetvia