Citácie a bibliografické odkazy 10. 10. 2016

Citácie a parafrázy Citácia „Marketing je definovaný ako proces riadenia, ktorého výsledkom je poznanie, predvídanie, ovplyvňovanie a v konečnej fáze aj uspokojovanie potrieb a želaní zákazníka efektívnym a výhodným spôsobom, ktorý zaisťuje splnenie cieľov organizácie“ (Cibáková, 2005, s. 8). Parafráza Subjektívna organizačná kultúra predstavuje vlastnú históriu organizácie a jej vodcov, vlastné prístupy k problémom a riadeniu aktivít, vlastné manažérske štýly, vlastnú atmosféru (Kachaňáková, 2008). Označenie bibliografického odkazu (citácia) sa píše vždy na tom mieste, kde sa autor odvoláva na použitý bibliografický odkaz. Citácia slúži na spojenie daného miesta so záznamom o citovanom dokumente. Tento záznam je súčasťou zoznamu bibliografických odkazov. V záverečných prácach sa nevyžaduje spojenie citovaného miesta so skráteným záznamom o dokumente, ktorý je umiestnený pod čiarou. Priamo v texte sa uvedie text citácie, resp. parafrázy a za ním v prípade „citácie“ (Katuščák, 1998, s. 87) alebo parafrázy (Katuščák, 1998)

Zoznam bibliografických odkazov a) monografie a skriptá KATUŠČÁK, D. 1998. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava : Stimul, 1998. 117 s. ISBN 80–85697–82–3. ONDREJKOVÁ, A. 1997. Etika 20. storočia. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fa-kulta humanitných vied, 1997. 81 s. ISBN 80-8055-085-9. b) kapitola v učebnici alebo monografii DVOŘÁKOVÁ, M. 2003. Multikulturní výchova v mateřské škole. In MERTIN, V., GIL-LERNOVÁ, I. (eds.) Psychologie pro učitelky mateřské školy. Praha : Portál, 2003. ISBN 80–7178-799-X, s. 179–184.

c) periodiká (časopisy) a zborníky resp c) periodiká (časopisy) a zborníky resp. state v nich uverejnené PŠENÁK, J. 1996. Slovenské gymnáziá matičného obdobia. In Pedagogické spektrum, roč. 5, 1996, mimoriadne číslo 7 – 8. ISSN 1335-5589, s. 7–78. HUDECOVÁ, A. 1996. Opodstatnenosť inštitucionálnej predškolskej výchovy a jej podiel na osobnostnom rozvoji dieťaťa. In Acta Universitas Matthaei Belii. Banská Bystrica : Pedago-gická fakulta Univerzita Mateja Bela, 1996. ISBN 80– 80–55004–2, s. 41–48. d) internetové zdroje KUCIANOVÁ, A. 2005. Personálie v elektronickej súbežnej Slovenskej národnej bibliografii. In Bibliografický zborník 2000-2001 [online]. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005 [cit. 2006-01-24], s. 136-139. Dostupné na internete: http://www.snk.sk/nbuu/Zborník_2000_2001.pdf First steps: A manual for Starting human Rights Education [online]. 2000. Electronic Resource centre for Human Rights Education [cit. 2006-01-24]. Dostupné na internete :< http://semafor.euke.sk/zbornik2007/pdf/kasparov_pdf>.

e) Zákony, vyhlášky, nariadenia, interné materiály Zákon NR SR č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Ústava SR 460/1992 Zb. Smernica o pracovnom poriadku v podniku ABC, s. r. o.

Úplný záznam použitého prameňa Dahlsrud (2008, s. 5) na základe skúmania 37 definícií o spoločensky zodpovednom podnikaní vymedzil 5 základných aspektov, ktoré sa v definíciách vyskytovali najčastejšie: ekonomická oblasť (v 86 % definícií), sociálna oblasť (88 %), environmentálna oblasť (59 %), zainteresované skupiny (88 %) a dobrovoľnosť (80 %). DAHLSRUD, A. 2008. How CSR is defined: an Analysis of 37 definition [online]. In Corporate Social Responsibility and Environment Management, roč. 15., 2008. [cit. 20. 05. 2014], dostupné na internete <http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/ csr.132/pdf >. Citácia v texte Citát Úplný záznam použitého prameňa

Subjekty spoločensky zodpovedného podnikania sa označujú spoločným pojmom stakeholders (Hlaváček 2007, Čierna, 2009, Prskavcová, 2007, Bunčák a kol. 2005, Kašparová, 2007, Zelený, 2007, Trnková, 2004, Lesáková, 2007, Petrovičová, 2009). ČIERNA, H. 2008. Spoločensky zodpovedné podnikanie a model výnimočnosti. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela, 2008. ISBN 978-80-8083-585-9. HLAVÁČEK, J. HLAVÁČEK, M. 2007 [online]. Za jakých podmínek je pro firmu lukrativním společensky zodpovědné chování? 2007. Institute of Economic Studies, Faculty of Social Sciences Charles University in Prague, [cit. 20. 11. 2011 ] dostupné na internete: <http://ies.fsv.cuni.cz/sci/publication>. BUNČÁK, M., MARČEK, E., MARKUŠ, M.,. 2005. Spoločensky zodpovedné podnikanie. Bratislava: Nadácia Integra, Nadácia Pontis, PANET, 2005. s. 114. KAŠPAROVÁ, K. 2007. Stakeholderovská teorie a její přepojení na CSR [online], [cit. 20. 11. 2011], dostupné na internete: <http://www.csr-online.cz/>. LESÁKOVÁ, D. 2007. CSR na podnikové úrovni, vazba na trvale udržitelný rozvoj. In Svět práce a kvalita života v globalizované ekonomice. Praha : Vysoká škola ekonomická, 2007. ISBN 978-80-245-1207-5. s. PETROVIČOVÁ, J., KAŠPAROVÁ, K. 2009. The relationships of the Slovak and Czech enterprises towards their stakeholders (by semantic selection test). In E+M Ekonomie a manažment, ISSN 1212 – 3609, 2/2009, s. 97−105. ........... Citácia v texte Citáty Úplný záznam použitého prameňa

Profesor R. E. Freeman identifikoval v roku 2003 zainteresované skupiny podniku tak, že ich rozdelil na dve skupiny: interné – akcionári, zákazníci, zamestnanci, dodávatelia a komunity, a externé – vláda, konkurencia environmentalisti, mimovládne organizácie, štát, kritici, médiá a ostatní (Coelho a kol., 2010). Podľa Clarksona (1995), Hlaváčka (2007), Kašparovej (2007) a Zeleného (2007) je v niektorých prípadoch vhodné rozdelenie zainteresovaných skupín na primárne – majúce priame záujmy v podniku (vlastníci, zamestnanci, zákazníci, obchodní partneri, blízke komunity a pod.) a sekundárne – predstavujúce verejnosť a špeciálne záujmové skupiny, ktoré nemajú priame záujmy v podniku, resp. na podnik sú napojené len nepriamo (regulačné orgány, samospráva a štátna správa, mimovládne organizácie, médiá, konkurencia a pod.). Do skupiny primárnych zainteresovaných skupín môžeme podľa niektorých autorov (Clarkson, 1995, Hillman, Keim, 2001) zaradiť aj vládu a jej regulačné orgány, ktorých zákony musí podnik rešpektovať a ktorým odvádza časť zisku vo forme daní. Primárne zainteresované skupiny ďalej definuje Clarkson (1995) a Woodová (1991) ako skupiny, ktoré znášajú určité riziko v dôsledku toho, že investovali do podniku určitú formu kapitálu, či už ľudského alebo finančného. Prikláňajú sa k názoru profesora Edwarda Freemana a tvrdia, že bez nich by podnik nemohol existovať. Ďalšie členenie zainteresovaných skupín rešpektuje rôzne sféry záujmu (Zelený, 2007). Podľa tohto kritéria môžeme zainteresované skupiny rozdeliť na obchodných stakeholderov (dodávatelia, odberatelia, konkurenčné podniky, strategickí partneri, regulačné úrady, odborné zoskupenia a pod.), sociálnych stakeholderov (verejnosť, médiá, odbory, mimovládne organizácie, občianske združenia a pod.), environmentálnych stakeholderov (verejnosť, mimovládne organizácie, orgány štátnej správy a samosprávy, občianske združenia a pod.), ekonomicko-finančných stakeholderov (investori, finančné organizácie a pod.).

Vlastné konštatovanie z predchádzajúcich definícií: Na základe uvedených definícií nie je možné vždy presne a jednoznačne zaradiť a klasifikovať jednotlivé zainteresované skupiny do vymedzených kategórií. Veľmi často dochádza k nejednoznačnému zatriedeniu, resp. k ich prelínaniu sa v rámci jednotlivých skupín, vzhľadom na nepresnú pozíciu v rámci podniku a nepresné identifikovanie ich záujmov, požiadaviek či vplyvu. V záujme hlbšieho skúmania zainteresovaných subjektov budeme za zainteresované skupiny považovať jednotlivcov, skupiny alebo organizácie, ktoré tvoria okolie podniku, ovplyvňujú podnik či už priamo alebo nepriamo alebo sú jeho činnosťou ovplyvnené, a tiež subjekty, ktoré by v budúcnosti mohli ovplyvniť podnik alebo naopak. V našej práci kladieme dôraz na rozdelenie zainteresovaných skupín na primárne (vlastníci, zamestnanci, zákazníci, dodávatelia) a sekundárne záujmové skupiny (konkurencia, štát, MVO), tak ako ich rozdelil R. E. Freeman. Abstrahujeme od názoru Clarksona (1995) a Hillmana a Keima (2001), ktorí považujú za primárnu zainteresovanú skupinu aj vládu alebo štát a im podobné regulačné orgány, aj napriek tomu, že sa sčasti prikláňame k ich názoru a súhlasíme, že podnik a štát sa ako subjekty vo vysokej miere ovplyvňujú. Pre potreby monografie začleníme štát medzi sekundárne zainteresované skupiny a podrobíme ho skúmaniu najmä ako nositeľa regulačných opatrení.

Ako zapísať väčší počet autorov? Ak je v dokumente viac ako jedno meno, je potrebné uviesť najviac 3 autorov Ak sú v dokumente viac ako 3 autori, uvedie sa za 3. menom skratka et al. alebo a i. (a iní)

Kedy robiť zoznam bibliografických odkazov? Ako začať? Ako urobiť záznam do zoznamu bibliografických odkazov? Ako citovať? Začať treba už vtedy, keď sa s určitým dokumentom stretneme prvýkrát. Vtedy si o dokumente musíme urobiť záznam, ktorý potom použijeme v zozname bibliografických odkazov. Záverečná práca vzniká aj niekoľko mesiacov. Často sa robí chyba, že sa na začiatku práce dostaneme k nejakému dokumentu, preštudujeme ho a urobíme si výpisky. Zabudneme si však urobiť záznam o dokumente, ktorý do práce nevyhnutne potrebujeme. Sústredíme sa len na obsah, knihu vrátime do knižnice a na konci práce, keď máme dosť starostí s inými vecami, zistíme, že nemáme o použitom dokumente dostatok údajov. Používanie záznamových lístkov.

Hlavné zásady odkazovania a citovania Záznam o prameni musí obsahovať dostatok údajov, ktoré umožnia znovu vyhľadať dokument a v ňom citované alebo parafrázované miesto. Poradie údajov, ktoré obsahujú tieto odporúčania je medzinárodne dohodnuté a nemožno ho meniť. Záznamy sú usporiadané podľa abecedy, podľa priezviska. Ak je v zozname viac prác toho istého autora, usporiadajú sa záznamy abecedne podľa názvu.

Hlavné zásady odkazovania a citovania Ak sa odkazuje cez sprostredkujúci prameň, čiže ak nemáme k dispozícii originálny zdroj, ale ten sa spomína v nejakej inej práci, postupujeme takto: Najprv urobíme odkaz na originálny zdroj. V tomto odkaze za odkazom na originál napíšeme slovo Podľa/Zdroj: Potom do toho istého odkazu pripojíme údaj o sekundárnom zdroji. Tak môžeme citovať zo sekundárnych informačných zdrojov, bibliografií, abstraktových časopisov, báz údajov apod. Odvoláme sa na pôvodnú knihu cez odvodený elektronický dokument. STRECKOVÁ, Y. 1998. Teorie veřejného sektoru. Brno : Ekonomicko správní fakulta Masarykova Univerzita, 1998, s. 40. Zdroj: OCHRANA, F. 1999. Metodologická východiská definování pojmu „veřejný zájem“. In Problémy definování a prosadzování veřejného záujmu. Sborník referátu z teoretického semináře. Brno : Ekonomicko správní fakulta Masarykova Univerzita, 1999, ISBN 80-210-2236-1, s. 67-80.

Ak uvádzate po prvý raz nový termín, nezabudnite okamžite predložiť jeho definíciu (najlepšie v texte) Zapisujte si všetko, čo vás napadne, avšak len pri písaní na nečisto Využívajte školiteľa ako pokusného králika (nech si prečíta 1. kapitolu a postupne aj celú prácu v predstihu. Reakcie poslúžia, zrozumiteľnosť (kolega). Ja alebo my? Ako predkladať vlastné názory? V prvej osobe množného čísla.

Pracujte s chuťou a zaujatím Pracujte s chuťou a zaujatím. Pokiaľ ste si zvolili tému, ktorá vás zaujíma a rozhodli ste sa jej venovať celé naplánované obdobie (minimálne šesť mesiacov) zistíte, že celá príprava práce sa môže stať hrou, stávkou alebo hľadaním pokladu, - súboj: na začiatku pár položených otázok, na ktoré nepoznáme odpovede. Bojový duch (víťazstvo) – nie bezvýznamný a nezaujímavý rituál (porážka), - Dobrá práca, ktorá je produktom na ďalšie využitie a z ktorého nič nevyjde nazmar. Materiál napr. na diplomovú prácu.