3. Algoritmy a programovanie v jazyku Pascal Syntax

Vyhradené slová a direktívy V Pascale existujú tzv. vyhradené slová, ktoré slúžia na definovanie niektorých dôležitých premenných, operácií, atď. Preto tieto tzv. vyhradené slová (reserved words) nesmieme využívať na iné účely, než na ktoré sú pôvodne určené. Direktívy nie sú vyhradené slová. Môžu sa totiž použiť aj na iné účely. V nasledujúcej tabuľke je zoznam niektorých vyhradených slov. Farby sú volené nasledovne: červená = najbežnejšie zelená = využívajú sa pri zložitejších algoritmoch modrá = nie sú podstatné ich vedieť na vašej úrovni práce s Pascalom    Poznačiť definíciu vyhradených slov a direktív.

Vyhradené slová – tabuľka and exports mod shr array file nil string asm for not then begin function object to case goto of type const if or unit constructor implementation packed until destructor in procedure uses div inherited program var do inline record while downto interface repeat with else label set xor end library shl   Nie je potrebné opisovať všetky.

Vyhradené slová– popis deklarácia: const var uses premenná: string štruktúra programu: begin function procedure end program operácie a riadenie programu: and case div for to do if then else mod or repeat until   Nepísať význam jednotlivých vyhradených slov, ešte sa k nim dostaneme.

Základná štruktúra programu Program NázovProgramu; HLAVIČKA {Toto je vzorový program} uses NázovJednotiek; label NázvyNavestí; const Konstanta1 = Výraz1; Konstanta2 = Výraz2; type NázovTypu1 = Definícia1; DEKLARÁCIA NázovTypu2 = Definícia2; var NázovPremennej1 : TypPremennej1; NázovPremennej2 : TypPremennej2; Popísať skladbu programu a písať komentár k jednotlivým častiam programu.

Základná štruktúra programu – pokračovanie procedure NázovProcedury1(parametre1); DefiniciaProcedury1; function NázovFunkcie1(parametre):VyslednyTypFunkcie1; DefiniciaFunkcie1; Begin Prikaz1; Prikaz2; TELO ... PROGRAMU PrikazN; End. Popísať skladbu programu a písať komentár k jednotlivým častiam programu.

Základná štruktúra programu – povinné Program NázovProgramu; HLAVIČKA {Toto je vzorový program} var NázovPremennej1 : TypPremennej1; NázovPremennej2 : TypPremennej2; DEKLARÁCIA Begin Prikaz1; Prikaz2; TELO ... PROGRAMU PrikazN; End. Poznačiť povinné časti programu.

Príkaz priradenia Na priradenie používame syntax: premenná := VYRAZ; Premennej na ľavej strane od znaku priradenia (:=) sa priradí hodnota výrazu na pravej strane. Podmienky na vykonanie príkazu sú nasledovné: výraz musí byť vyhodnotiteľný každá premenná musí mať už predtým priradenú hodnotu hodnota výrazu musí byť kompatibilná s typom premennej priradzovací príkaz nie je rovnosť! Príkazový riadok je oddelený bodkočiarkou. Odteraz písať všetko.

Príkazy vstupu a výstupu Na vstup a výstup používame príkazy: write (‘Text, ktorý vypisujeme‘, premenné a , b, ‘Text‘); writeln (‘Text, ktorý vypisujeme‘, premenné a , b, ‘Text‘); read (a , b); readln (a , b); Reťazec píšeme do úvodzoviek. Premennú píšeme bez úvodzoviek. Ak ju chceme formátovať (prispôsobiť v počte desiatinných miest), zapíšeme to v niektorom z nasledovných tvarov: H – kde H je hodnota H:PZ – H je hodnota, PZ je počet znakov H:PZ:PDM – H je hodnota, PZ je počet znakov, PDM je počet desatinných miest

Príklad 1. – prvý program Program nacitanie; HLAVIČKA {ukážkový program} var a, b : integer; DEKLARÁCIA begin Writeln( ' Zadaj dve prirodzene cisla a, b ' ) ; Readln(a,b); Write('Sucet danych cisel je: ' ,a+b); TELO Write('Sucin danych cisel je ', a*b); PROGRAMU readln; end.

Príklad 2. – alebo i takto Program nacitanie; var a,b,c,d : integer; begin Writeln('Zadaj dve prirodzene cisla a, b '); Readln(a,b); c := a+b; d := a*b; Write('Sucet danych cisel je: ' ,c); Write('Sucin danych cisel je ',d); readln; end.

Údajové typy Ú D A J O V É T Y P J EDNODUCHÉ ORDINÁLNE CELOČÍ- INTEGER –32768..32767 SELNE ... BOOLEAN TRUE, FALSE CHAR ASCII znaky VYMENOVANÝ podľa def. INTERVAL podľa def. NEORDINÁLNE REAL 2,9.1039..1,7.1038 ŠTRUKTURO-VANÉ POLE ZÁZNAM MNOŽINA SÚBOR TYP UKAZOVATEĽ

Údajové typy – INTEGER + Príklad 3. Premenná môže nadobúdať celé čísla v intervale od –32768..32767. Okrem toho existujú ďalšie celočíselné typy, ktoré sa navzájom líšia množstvom miesta v operačnej pamäti: BYTE 0..255 SHORTINT -128..128 INTEGER WORD 0..65535 (216) LONGINTEGER -2147483648(232)..2147483647 Pre tento typ sú definované nasledovné operácie: + div succ abs – mod pred sqr * ord odd <, <=, =, >, >=, <>

Údajové typy – BOOLEAN Premenná môže nadobúdať iba dve hodnoty TRUE, FALSE. Najčastejšie sa využíva pri vyhodnocovaní Pravda - Nepravda pri podmienkach IF. Pre tento typ sú definované nasledovné operácie: and < succ or = pred not >, <> ord Výsledky operácií and, or, not sú identické s tabuľkou pravdivostných hodnôt. Ďalej platí: ord(FALSE)=0 succ(False)=true ord(TRUE)=1 pred(true)=false

Údajové typy – CHAR + Príklad 5,6. Premenná môže nadobúdať znaky (písmená, číslice, interpunkčné znaky, špeciálne znaky) zo štandardizovanej ASCII tabuľky. Pre tento typ sú definované nasledovné operácie: + < succ = pred > ord <> Do premennej vkladám hodnotu cez: úvodzovky znak:= ‘ a‘ mriežku znak:=#45, kde 45 je číslo z ASCII tabuľky chr() znak:=chr(45)

Údajové typy – VYMENOVANÝ Na definíciu tohto typu používame syntax: type NÁZOV = (zoznam hodnôt) napríklad: type farby=(modrá, červena, zelena); var FarbaAuta:farby; Keďže ide o usporiadanú množinu prvkov, sú prípustné tieto operácie: < = > <> succ pred ord Žiadne iné operácie nie je možné vykonávať (ani writeln a readln) a ak chcem nejaké, musím ich zadefinovať.

Údajové typy – INTERVAL Na definíciu tohto typu používame syntax: type NÁZOV = DolnaHranica..HornaHranica napríklad: type hodnoty=1..7 Prípustné operácie sú podobné ako pri type definovanom vymenovaním: < = > <> succ pred ord

Údajové typy – REAL + Príklad 7,8. Premenná môže nadobúdať hodnoty z intervalu 2,9.1039..1,7.1038 Pre tento typ sú definované nasledovné operácie: + < ABS sin – = SQR cos * > SQRT ln / <> arctg trunc round Platia tu pravidlá pre formátovanie zápisu. Nikdy neoddeľujeme jednotky. Čísla zapisujeme s desatinnou bodkou (miesto čiarky).

Údajové typy – Príklady Príklad 9. Výpočet doby splátok pôžičky, posledný rok a mesiac pri známej hodnote pôžičky a mesačnej splátke. (celočíselný typ) Príklad 10. Vyhodnotenie poradia znakov (reťazcov) podľa abecedy. (typ char, string) Príklad 11. Výpočet spotreby auta pri zadanom počte odjazdených kilometrov a spotrebovanom palive. (reálny typ) Príklad 12. Výpočet objemu, povrchu telies. (reálny typ)