Čo sa v motiváciách v našom školstve nerýmuje a ako to zmeniť Ako zvýšiť kvalitu a efektívnosť vo vzdelávaní Seminár Zastúpenia EK a INEKO Bratislava 6.3.2014 Eugen Jurzyca, INEKO

Obsah prezentácie: 1. Budúce výdavky na školstvo 2. Jazyky 3. Učebnice 4. Prepojenie školstva s potrebami trhu práce 5. Názory na efektívnosť nášho školstva 6. Normatív na triedu nenahradí meranie pridanej hodnoty 7. Hrubá zaškolenosť v materských školách rastie či klesá 8. Výdavková kalkulačka MF SR Záver

1. Aké budú výdavky na vzdelávanie? http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/do-roku-2020-skolstvo-6-percent-hdp/2444-clanok.html

1. Podľa základného scenára RRZ hrozí SR dlh 379% HDP v roku 2062 Základný scenár dlhodobej udržateľnosti verejných financií predpokladá neudržateľný vývoj dlhu aj pri klesajúcich výdavkoch na školstvo! 1. Podľa základného scenára RRZ hrozí SR dlh 379% HDP v roku 2062

1. European Commission Fiscal Sustainability Report 2012 http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-8_en.pdf

1. Výdavky na vzdelávanie Návrh na zvýšenie podielu výdavkov na školstvo o 2 percentuálne body do roku 2020 sa „nerýmuje“ s prognózami udržateľnosti verejných financií Európskej komisie ani Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré predpokladajú do roku 2020 pokles podielu výdavkov na vzdelávanie na HDP. „Pokiaľ sa nezavedie školné aj pre študentov denného štúdia, je zvýšenie verejných výdavkov do vysokého školstva do roku 2020 na priemer OECD jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v tomto dokumente.“ Správa o stave školstva Odporúčanie: Pripraviť projekty typu „umožnenie školného na verejných VŠ“ pre prípad, že sa nárast výdavkov na vzdelávanie nezrealizuje.

2. Jazyky Diskusia o znížení počtu hodín venovaným cudzím jazykom nebola uzavretá: Slovensko je už teraz ale pod priemerom OECD aj EÚ. Pritom priemer OECD aj EÚ znižujú ostrovné a polostrovné štáty a veľké štáty v ktorých je potreba jazykov objektívne nižšia. Education at a Glance, 2013, OECD

2. Jazyky: učitelia jazykov u nás nechýbajú Návrh na zníženie času venovaného vyučovaniu cudzích jazykov sa nerýmuje so zahraničnou praxou ani s našimi kapacitami. Eurydice, Key Data on Education in Europe, 2012, http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/key_data_series/134en.pdf

učebnice budú majetkom školy „(191) ...Ak by sa podarilo zosúladiť vzdelávací štandard ... s nám najbližším vzdelávacím systémom Českej republiky, zvýšil by sa tak učebnicový trh... Zvýšila by sa tak konkurencia, znížila by sa cena a v konečnom dôsledku by sa zvýšila kvalita. Obdobne by sa dalo postupovať aj s ďalšími susednými krajinami.“ „(192) ...a) postupne uvoľniť trh s učebnicami a ponechať výber učebníc na školy...“ Veľmi dobré návrhy ale neviem či sa rýmujú s realitou, upozornenie/odporúčania: Pripraviť novelu zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktorá zabezpečí, že učebnice budú majetkom školy sa nastavia pravidlá nákupu učebníc pre školy sa presunú kompetencie posudzovať súlad učebnice so štátnymi a školskými vzdelávacími programami na riaditeľov škôl a finančné prostriedky na nákup učebníc sa zakomponujú do systému normatívneho financovania Vytvoriť zoznam odporúčaných učebníc, učebných textov a pracovných zošitov a po dohode s MF SR vytvoriť finančnú rezervu na prechod na nový systém. V prípade, že práce na uvedených krokoch nie sú dostatočne rozbehnuté, bude problém realizovať avizované zmeny v tomto volebnom období. Správa o stave Školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja (predložená na MPK)

4. Prepojenie školstva a trhu práce Odporúčania neohrozujúce udržateľnosť verejných financií: Informovať rodičov a žiakov o výsledkoch absolventov škôl na trhu práce (zverejňovať časové rady miezd a nezamestnanosti podľa vzdelávacích odborov a škôl - Dobré rozhodnutia sú založené na kvalitných informáciách. Aj rozhodnutia rodičov a žiakov. Analyzovať efektívnosť investícií do odborov a škôl, ktorých cieľom je príprava na trh práce, upraviť normatív Využívať trhové dáta o dopyte na trhu práce definovanom ako ochota a schopnosť platiť Nesúlad medzi ponukou škôl a dopytom zamestnávateľov sa ukáže v nízkej efektívnosti (vysoké náklady na prípravu, nízke mzdy a vysoká nezamestnanosť absolventov)

Vytvorené v spolupráci so zamestnávateľmi Obrábač kovov (33,1 %), klampiar – stavebná výroba (75 %), potravinárstvo – potravinár -kvalitár (35,7 %), mäsiar (31 %), drevárstvo a nábytkárstvo – nábytkárstvo (24,1 %), čalúnnik (38,1 %), tesár (25,2 %), podlahár (55,6 %), strechár (26,9 %). Zdroj: ÚIPŠ Názory zamestnávateľov sa vždy nerýmujú s ich ochotou a schopnosťou platiť. http://www.aktuality.sk/clanok/243267/v-tychto-profesiach-sa-uplatnite-len-velmi-tazko-minister-caplovic-zverejnil-zoznam-prebytocnych-odborov/

4. Prepojenie školstva a trhu práce Odporúčania neohrozujúce udržateľnosť verejných financií: Informovať rodičov a žiakov o výsledkoch absolventov škôl na trhu práce (zverejňovať časové rady miezd a nezamestnanosti podľa vzdelávacích odborov a škôl - Dobré rozhodnutia sú založené na kvalitných informáciách. Aj rozhodnutia rodičov a žiakov. Analyzovať efektívnosť investícií do odborov a škôl, ktorých cieľom je príprava na trh práce, upraviť normatív Využívať trhové dáta o dopyte na trhu práce definovanom ako ochota a schopnosť platiť Nesúlad medzi ponukou škôl a dopytom zamestnávateľov sa ukáže v nízkej efektívnosti (vysoké náklady na prípravu, nízke mzdy a vysoká nezamestnanosť absolventov) Inšpirácia: riešenie „prekvalifikovanosti“ mobilov, automobilov, počítačov, liekov...

5. Názory na efektívnosť nášho školstva Vnímanie školstva ako hlavného vinníka nezamestnanosti mladých je rozšírené. http://www.topky.sk/cl/7/1276496/Az-tretina-absolventov-VS-ostava-nezamestnanych

5. Názory na efektívnosť nášho školstva

Menšie výdavky na školstvo než SR podľa OECD 5. Názory na efektívnosť nášho školstva Menšie výdavky na školstvo než SR podľa OECD Väčšina ostatných krajín na našej úrovni a vyššie má tiež evidentne nižšie výdavky na školstvo Teda tabuľka hovorí, že máme nielen nízku kvalitu ale aj efektívnosť K týmto krajinám aj kvalite školstva v nich sa hneď vrátime Global Competitiveness Report, World Economic Forum http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf

5. Názory na efektívnosť nášho školstva Ak máme jednu z najnižších efektívností školstva na svete, môžeme ľahko (reformami, systémovými zmenami) zvýšiť jeho kvalitu aj bez vyšších výdavkov naňho. Ako keď chceme viac svetla v miestnosti s extrémne neefektívnou žiarovkou - stačí ju vymeniť za efektívnejšiu. Ale...

5. Názory na efektívnosť nášho školstva PISA2009 Plus Results, Australian Council for Educational Research, http://research.acer.edu.au/cgi/viewcontent.cgi?article=1000&context=pisa

Vo všetkých kategóriách (stupne vzdelania, pohlavie, súkromné či verejné investície) má SR vyššiu návratnosť investícií než priemer OECD a EÚ 21. 5. Názory Poznámka:Tieto výpočty nerátajú s externalitami, ako napríklad vplyv vzdelania na zdravie, bezpečnosť, morálku či na platy ostatných. OECD: Education at a Glance

5. Názory Francesca Giambona, Erasmo Vassallo, Elli Vassiliadis: Educational systems efficiency in European Union countries, Studies in Educational Evaluation, Volume 37, Issues 2-3, 2011

5. Názory na efektívnosť nášho školstva Ak máme jednu z najvyšších efektívností školstva na svete, nemôžeme ľahko (reformami, systémovými zmenami) zvýšiť jeho kvalitu aj bez vyšších výdavkov naňho. Ako keď chceme viac svetla v miestnosti s extrémne efektívnou žiarovkou - nestačí ju vymeniť, musíme rátať s vyššou spotrebou elektriny. Názory na základnú otázku či je naše školstvo efektívne a či sa teda oplatí doňho investovať existujú sa dramaticky nerýmujú. Tie ovplyvňujú aj rozhodnutia týkajúce sa výšky výdavkov na školstvo. Podobný názorový mix sa týka aj efektívnosti vzdelávacích ciest, stupňov vzdelania, veľkostí škôl, externého vs. denného štúdia, vlastníctva škôl atď. Odporúčania: Manažment verejných očakávaní. Pravidelne pripravovať a zverejňovať analýzy efektívnosti školstva a jeho súčastí (stupňov, vzdelávacích ciest, škôl) Posilniť princípy rozhodovania na základe faktov (evidence-based decisions).

6. Normatív na triedu nenahradí meranie pridanej hodnoty

6. Normatív na triedu nenahradí meranie pridanej hodnoty

Odporúčania: Umožniť rátanie pridanej hodnoty za jednotlivé vzdelávacie stupne podľa škôl (v delení na denné a externé štúdium). Presnejšie a širšie (oblasti) meranie pridanej hodnoty a efektívnosti v školstve by umožnilo znížiť neistotu v rozhodovaní o veľkosti a štruktúre investícií do vzdelávania. Umožnilo by napríklad aj lepšie identifikovať najlepšie a najhoršie základné školy a na tomto základe podporiť projekty šírenia najlepších praktík (obmedzenie testovania na reprezentatívnu vzorku by sa týmito krokmi nerýmovalo). Rovnaký návrh sa týka aj škôl so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Upozornenie: nutné sú zmeny v testovaní aj v práci s databázami. Poznámka: Rozhodovanie na základe faktov nie je alternatívou rozhodovania na základe intuície. Alternatívami sú intuitívne rozhodovanie so znalosťou faktov a bez nej.

7. Hrubá zaškolenosť v materských školách rastie či klesá Keď klesal počet detí v ročníku, rástla hrubá zaškolenosť. Keď stúpal, klesala. Až od roku 2011 to neplatí. Stúpajú obe. Oba trendy sa prestali rýmovať. Keď je v obci desať detí a do MŠ chodí päť, tak po prudkom poklese detí na päť, narastie hrubá zaškolenosť na dvojnásobok. MŠ asi príjme všetky deti. Odporúčanie: urobiť analýzu príčin, ktoré viedli ku zvráteniu negatívneho trendu predtým, než sa urobia systémové zmeny, zistiť, aký je potenciál ich vplyvu, či ich vplyv bude ešte trvať, až do požiadavky EÚ 95%, alebo sa už vyčerpal. Poznámka: Hrubá zaškolenosť sa vypočítava ako podiel celkového počtu detí v materskej škole (okrem špeciálnych tried) a skutočného počtu detí vo veku 3 – 5 rokov v SR (podľa údajov Štatistického úradu SR). Do celkového počtu detí v materskej škole sa zaratávajú aj deti mladšie ako 3 roky a staršie ako 5 rokov, ktoré v danom roku navštevujú materskú školu. Správa o stave školstva

8. Výdavková kalkulačka MF SR Podiel verejných výdavkov určených na slovenské školstvo sa nerýmuje s podielmi v úspešných krajinách 8. Výdavková kalkulačka MF SR Odporúčanie: Manažment očakávaní (aj pomocou tejto kalkulačky), rozhodovanie na základe faktov. Výdavková kalkulačka MF SR, benchmarky 2011, SR 2014(R), v % verejných výdavkov. SC, Smart Countries: Dánsko, Holandsko, Švédsko, Nórsko, Švajčiarsko, t.j. top 5 európskych krajín v rebríčku OECD Better Life. http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8270

Ďakujem za pozornosť Prílohy, zopár zaujímavých slidov

Po poklese v prehľade PISA 2012 sú výsledky projektu PIAAC už druhým signálom o tom, že so slovenským školstvom sa deje niečo negatívne. Pravý obrázok ukazuje, že v populácii 16-65 sme sa umiestnili v prieskume v nadpriemere, v rovnakom prieskume sa ale naši 16-24 roční umiestnili signifikantne pod priemerom.

Výsledky v projekte OECD PIAAC (PISA pre dospelých) Výsledky v projekte OECD PIAAC (PISA pre dospelých). V rámčekoch sú uvedené miery účasti dospelej populácie na celoživotnom vzdelávaní. Dánsko má napríklad desaťnásobne viac účastníkov celoživotného vzdelávania než SR, pritom sa nachádza z hľadiska čitateľskej gramotnosti signifikantne pod priemerom.

Nezamestnanosť mladých (%) Krajina/rok 2005 2012 European Union (27 countries) 18,8 22,8 Euro area (17 countries) 18,3 23,1 Germany 15,6 8,1 Estonia 16,1 20,9 Ireland 8,6 30,4 Netherlands 9,4 9,5 Austria 10,3 8,7 United Kingdom 12,8 21,0 United States 11,3 16,2 Japan V roku 2005 nemalo (často spomínané) Nemecko výrazne nižšiu nezamestnanosť mladých než eurozóna. Pritom malo rovnaký školský systém ako dnes. Odvtedy však reformovalo trh práce. Zdroj: Eurostat

5. Názory Plat absolventa strednej školy Rozdiel medzi platom absolventa SŠ a ZŠ je u nás väčší než v OECD. Platí to aj pre VŠ a SŠ. Takto by graf nemal vyzerať, ak by sme mali katastrofálne prepojenie školstva a trhu práce. Education at a Glance 2013

5. Názory na efektívnosť nášho školstva Nezamestnaní sú bez SŠ a VŠ. Aj tento graf by asi vyzeral inak, ak by našu dlhodobo nadpriemernú nezamestnanosť spôsobovalo najmä zlé vzdelávanie. Education at a Glance 2013

Názory ekonomických analytikov Anketa KEA: Dlhodobej stabilite verejných financií by najviac prospelo zníženie budúcich výdavkov na dôchodky, Dátum: 25.10.2013 Do prvej dvadsiatky sa nedostalo ani jedno opatrenie zamerané na šetrenie v školstve.

5. Názory na efektívnosť nášho školstva Ak máme jednu z najvyšších efektívností školstva na svete, nemôžeme ľahko (reformami, systémovými zmenami) zvýšiť jeho kvalitu aj bez vyšších výdavkov naňho. Ako keď chceme viac svetla v miestnosti s extrémne efektívnou žiarovkou - nestačí ju vymeniť, musíme rátať s vyššou spotrebou elektriny. Na základnú otázku či je naše školstvo efektívne a či sa teda oplatí doňho investovať existujú dramaticky odlišné názory. Tie ovplyvňujú aj rozhodnutia týkajúce sa výšky výdavkov na školstvo. Podobný názorový mix sa týka aj efektívnosti vzdelávacích ciest, stupňov vzdelania, veľkostí škôl, externého vs. denného štúdia, vlastníctva škôl atď. Odporúčania: Manažment verejných očakávaní. Pravidelne pripravovať a zverejňovať analýzy efektívnosti školstva a jeho súčastí (stupňov, vzdelávacích ciest, škôl) Posilniť princípy rozhodovania na základe faktov (evidence-based decisions).

„Vysoké školy by mohli na niektoré, najmä humanitné odbory, prijímať študentov len každé dva či tri roky. Počas hodiny otázok v parlamente to tento týždeň povedal šéf rezortu školstva...“ http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307964-caplovic-vysoke-skoly-by-na-niektore-odbory-mohli-prijimat-len-kazde-dva-roky/   "Motivačné štipendiá pôjdu predovšetkým na technické a prírodovedné odbory, lebo tých študentov máme nedostatok. Odbory, ktoré nepotrebujú mať taký rozsah ako je teraz, tak tam tie štipendiá budú menšie, resp. v niektorých oblastiach nebudú žiadne," hovorí šéf rezortu školstva. http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/caplovic-vie-ako-motivovat-mladych-ist-technicke-smery-vysokymi-stipendiami.html „Z hľadiska odboru vzdelania, 61,5 % nezamestnaných absolventov získalo diplom v spoločenských vedách, náukách a službách (teda menej, ako bol ich podiel na celkovom počte absolventov) a 19,3 % nezamestnaných absolventov skončilo technické vedy a náuky (teda viac, ako bol ich podiel na celkovom počte absolventov).“ Správa o stave školstva...

Ak máme jednu z najvyšších efektívností školstva na svete, nemôžeme ľahko (reformami, systémovými zmenami) zvýšiť jeho kvalitu aj bez vyšších výdavkov naňho. Ako keď chceme viac svetla v miestnosti s extrémne efektívnou žiarovkou - nestačí ju vymeniť, musíme rátať s vyššou spotrebou elektriny. Na základnú otázku či je naše školstvo efektívne a či sa teda oplatí doňho investovať existujú dramaticky odlišné názory. Tie ovplyvňujú aj rozhodnutia týkajúce sa výšky výdavkov na školstvo. Podobný názorový mix sa týka aj efektívnosti vzdelávacích ciest, stupňov vzdelania, veľkostí škôl, vlastníctva škôl atď. Odporúčania: Manažment verejných očakávaní. Pravidelne pripravovať a zverejňovať analýzy efektívnosti školstva a jeho súčastí (stupňov, vzdelávacích ciest, škôl) Posilniť princípy rozhodovania na základe faktov (evidence-based decisions).

Trend zachytený grafom zo Správy o stave školstva vychádza z potreby rozdeľovať dotácie na vysoké školy so zohľadnením faktov. Evidentne v ňom nebude možno dlho pokračovať, bude potrebné zaviesť presnejšie kritériá na delenie investícií na študenta.

PISA 2012, Volume IV, OECD

Overall, primary-school enrollments more than tripled in the last half of the 20th century, from slightly more than 200 million to some 670 million; secondary education increased more than ninefold, from more than 40 million to nearly 400 million; and tertiary education increased more than 12-fold, from about 7 million to nearly 90 million. Higher levels of enrollment are usually sustained, in part, because “credentialing”—the attainment of degrees or certificates of achievement—has become a social necessity. Employers tend to seek highly schooled individuals while depending on the education system to prepare and distinguish job candidates. In addition, enrollments have been known to gain momentum through the “queuing” effect; that is, when people line up to participate in something, others soon join the crowd in the belief that something of value will be obtained. ... Between 1999 and 2005, tertiary education enrollment grew by 45 million students to 138 million http://www.britannica.com/EBchecked/topic/179408/education/281680/Education-and-civil-society#toc281682