Renesancia a humanizmus

Renesancia znamená obrodenie, znovuzrodenie, je epocha v kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe súbežná s náboženskou reformáciou a nadväzujúca na antiku. V Taliansku trvala od 14. do 16. storočia Renesancia bola prevažne mestská kultúra, súvisí so vznikom miest, meštianstva, rozvojom obchodu a trhového hospodárstva. Jej hlavným duchovným obsahom, prípadne východiskom, bol humanizmus

Niektoré typické rysy: 1. antropocentrizmus : Kladie sa dôraz na človeka, na ľudský rozum, poznanie a pozemský život. Renesančný človek sa vymaňuje zo stredovekého spôsobu myslenia, čiže záujem sa od Boha obracia smerom k človeku samému. 2. humanizmus- miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus

3. vedecký základ umenia : mnoho umelcov bolo skutočne „renesančných“, zaoberali sa aj anatómiou, optikou, technológiami, ktoré potom používali vo svojej tvorbe. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe či odlievanie sôch z bronzu. 4. realizmus: Objavujú sa scény zo „všedného života“ - vzniká napr. novela(poviedka zo života obyčajných ľudí) alebo komédia inšpirovaná životom roľníkov.

5. zosvetštenie : Náboženské motívy sú neustále veľmi časté. 6. individualizmus : Vznikajú životopisy, vlastné podobizne maliarov, umelci na rozdiel od stredoveku podpisujú svoje diela.

Predstavitelia literatúra- Dante Alighieri- bol najvýznamnejším básnikom humanistickej a renesančnej lit., za jeho najdokonalejšie dielo je považovaná epická báseň Božská komédia, Francesco Petrarca, William Shakespeare.... maliarstvo a sochárstvo- Donatello, Michelangelo Buonarroti, Botticelli, Leonardo da Vinci