SCIENTOMETRIA PhDr. Miriam Pekníková, PhD. © Akademická knižnica Lekárskej fakulty UK 2013

SCIENTOMETRIA Scientometria sa zaoberá metódami matematickej a štatistickej analýzy vedeckého výskumu, predovšetkým v prírodných vedách. Základnou metódou je citačná analýza, ktorá skúma vzťahy medzi dokumentmi na základe bibliografických citácií. Hlavným výstupom je citačný index, ktorý indexuje zdrojový dokument a citované dokumenty (Keenan, Johnston, 2000, s. 217).

INDIKÁTORY HODNOTENIA KVALITY ČASOPISOV indikátor informačný zdroj • Impact Factor (IF) Journal Citation Reports (JCR) • 5-ročný Impact Factor Journal Citation Reports • Immediacy Index Journal Citation Reports • Cited Half-life Journal Citation Reports • Citing Half-life Journal Citation Reports • Eigenfactor Score (EF) Eigenfactor™ • Article Influence (AI) Eigenfactor™ • SCImago Journal Rank Indicator (SJR) SCImagojr.com • SCImago Institutions Rankings (SIR) SCImagoir.com • Source Normalized Impact per Paper (SNIP) CWTS Journal Indicators

INDIKÁTORY HODNOTENIA VEDECKEJ VÝKONNOSTI Indikátor hodnotenia vedeckej výkonnosti jednotlivca, časopisu, inštitúcie • H-index Indikátor hodnotenia vedeckej výkonnosti jednotlivca • G-index

PROPAGÁTOR CITAČNÝCH REGISTROV Eugene GARFIELD, Ph.D. propagátor citačných registrov, prepracoval citačné registre do súčasnej podoby 1951 – člen riešiteľského tímu projektu Welch Library Indexing Project na John Hopkins University's School of Medicine (Baltimore). Cieľom projektu bola aplikácia nových metód indexácie biomedicínskej literatúry. 1955 – navrhol v článku v časopise Science (1955, roč. 122, č. 3159, s. 108-111), aby sa na základe sledovaných citácií zostavovali citačné registre 1958 – založil Inštitút pre vedecké informácie (Institute for Scientific Information, ISI), od roku 1992 je súčasťou Thomson Scientific 1963 – predstavil prvý citačný index Science Citation Index, od roku 964 vychádza pravidelne 1986 – stal sa zakladajúcim redaktorom the Scientist, odborného časopisu pre biomedicínu

počet publikovaných článkov v časopise v r. 2012 a 2011 IMPACT FACTOR Impact Factor (IF) – faktor vplyvu predstavuje priemerný počet citácií, ktoré získali v danom roku články publikované v časopise v dvoch predchádzajúcich rokoch hodnotí vplyv a kvalitu časopisu každoročne je vypočítaný a publikovaný organizáciou Thomson Scientific Príklad - Výpočet za rok 2013:   5-year Impact Factor (5-ročný impakt faktor) zohľadňuje špecifiká disciplín, v ktorých sa publikácie citujú až po dlhšom čase predstavuje priemerný počet citácií, ktoré získali v danom roku články publikované v časopise v piatich predchádzajúcich rokoch počet citácií v r. 2012 na články časopisu publikované v r. 2012 a 2011 počet publikovaných článkov v časopise v r. 2012 a 2011 IF =

IMMEDIACY INDEX Immediacy Index – index bezprostredného vplyvu predstavuje priemerný počet citácií, ktoré získali v danom roku články publikované v časopise v tom istom roku vyjadruje rýchlosť odozvy a aktuálnosť článkov časopisu   Príklad: počet citácií na články v danom roku počet publikovaných článkov v časopise v danom roku Im.Index =

CITED HALF-LIFE Cited Half-life (polčas citovanosti) vyjadruje stredný vek článkov, ktoré sú citované v danom časopise v aktuálnom roku polčas citovanosti udáva za koľko rokov (vo vzťahu k aktuálnemu roku) sa objaví 50% všetkých citácií na články daného časopisu v citačných registroch hodnota sa stanovuje len časopisom, ktoré získali 100 a viac citácií Príklad: Časopis, ktorý v roku 2013 má Cited Half-life 9.9, znamená to, že články publikované medzi 2004-2013 získali polovicu všetkých citácií článkov tohto časopisu v roku 2013.

CITING HALF-LIFE Citing Half-life (polčas citovania) vyjadruje stredný vek článkov publikovaných v danom časopise, ktoré boli citované v aktuálnom roku polčasu citovania sa vypočíta ako počet rokov od bežného roku, kedy kumulované percento článkov usporiadaných podľa roku vydania dosiahne 50% hodnota sa stanovuje len časopisom, ktoré získali 100 a viac citácií Príklad:. Časopis, ktorý v roku 2013 má Citing Half-life 5.3, znamená to, že polovica publikovaných článkov, ktoré boli počas roka v danom časopise citované, boli publikované medzi rokmi 2008-2013.

EIGENFACTOR™ Portál Eigenfactor™ (http://www.eigenfactor.org/) voľne dostupný nekomerčný akademický projekt (Department of Biology, University of Washington) vychádza z dát poskytnutých Thomson Reuters Web of Science (WoS), Journal Ciatation Reports (JCR) za posledných päť rokov zahŕňa časopisy, ktoré sú zahrnuté v Journal Citation Report nezahŕňa autocitácie časopisov rozlišuje medzi citáciami z vplyvnejších a menej vplyvných časopisov portál na hodnotenie používa dva indikátory Eigenfactor Score a Article Influence

EIGENFACTOR™ – Eigenfactor Score Eigenfactor Score (EF) vyjadruje mieru dôležitosti časopisu pre vedeckú komunitu odhaduje percento času, ktoré vedec danému časopisu venuje časopis je považovaný za vplyvný, ak je citovaný vplyvnými časopismi zväčšuje sa aj podľa veľkosti časopisu – počtu článkov – väčšie časopisy majú väčší Eigenfactor Score súčet EF všetkých časopisov sa rovná 100, každému časopisu je prisudzovaná pomerná časť zo 100 hodnotu (na určitý rok) nájdete: na portáli Eigenfactor™ – voľne dostupný v databáze Journal Citation Reports (Thomson Reuters) – platený zdroj

EIGENFACTOR™ – Article Influence Score Article Influence Score (AI) vyjadruje mieru priemerného vplyvu každého článku v časopise za 5 rokov po jeho publikovaní hodnota AI priemerného časopisu sa rovná jednej (1) hodnota väčšia ako 1 znamená, že každý článok v časopise má nadpriemerný vplyv, hodnota menšia ako 1 znamená, že každý článok v časopise má podpriemerný vplyv hodnotu (na určitý rok) nájdete: na portáli Eigenfactor™ – voľne dostupný v databáze Journal Citation Reports (Thomson Reuters) – platený zdroj

EIGENFACTOR™

EIGENFACTOR™ – indikátory Slovenské časopisy

SCIMAGO JOURNAL & COUNTRY RANK Portál SCImago Journal & Country Rank (http://www.scimagojr.com/) projekt výskumnej skupiny SCImago so sídlom v Španielsku umožňuje porovnávať odborné časopisy, jednotlivé krajiny i vedné odbory vychádza z dát v citačnej databázy Scopus na hodnotenie používa indikátor SCImago Journal Rank Indicator (SJR)

SCImago Journal Rank Indicator (SJR) (http://arxiv.org/abs/0912.4141) vyjadruje vplyv priemerného článku časopisu do úvahy sa berú citácie získané článkami daného časopisu za predchádzajúce tri roky hodnotu časopisu zohľadňuje aj prestíž citácií podľa toho z akého časopisu pochádzajú citácie nie sú rovnocenné, majú váhu podľa toho, akú hodnotu SJR má časopis, z ktorého citácia pochádza umožňuje užívateľom vlastné vyhľadávanie a kombinovanie vyhľadávacích polí hodnotu (na určitý rok) nájdete: na portáli SCImago Journal & Country Rank (scimagojr.com) – voľne dostupný v databáze SCOPUS (Elsevier) – platený zdroj

SCIMAGO JOURNAL & COUNTRY RANK

SCImago Institutions Rankings (SIR) (http://arxiv.org/abs/1110.2305v3) projekt výskumnej skupiny SCImago so sídlom v Španielsku umožňuje medzinárodné porovnanie vedy porovnáva vedecké výstupy univerzít a výskumných inštitúcií vychádza z dát databázy SCOPUS analyzuje výstupy publikácií za posledných päť rokov na stiahnutie sú súbory vo formáte Portable Document Format (.pdf) od roku 2009 vyhodnotené sú inštitúcie, ktoré v roku hodnotenia publikovali aspoň 100 vedeckých výstupov, ktoré sú zahrnuté v databáze SCOPUS Umiestnenie Univerzity Komenského v Bratislave v rámci rankingu SIR0 Rok Poradie na svete  Poradie v regióne „Východná Európa“  SR 2013 776 28 2 2012 792 30 2011 757 2010 798 29  2  analýzy (na určitý rok) nájdete: na portáli SCImago Institutions Rankings (scimagoir.com/) – voľne dostupný

Source Normalized Impact per Paper (SNIP) (http://arxiv.org/abs/1005.4906) projekt Leiden University, Centre for Science and Technology Studies (CWTS) vyjadruje pomer priemerného počtu citácií na článok daného časopisu a citačný potenciál odboru (pravdepodobnosť citovania dokumentu v danom odbore) kvantifikuje kontextový citačný ohlas zdroja (napr.: rôznorodosť v citačnom chovaní autorov, špecifiká jednotlivých vedných disciplín, nový odbor, prienik viacerých odborov a pod.) hodnotu (na určitý rok) nájdete: na portáli CWTS Journal Indicators (http://www.journalindicators.com/)  – voľne dostupný na portáli Journal Metrics (Elsevier) (http://www.journalmetrics.com/) – voľne dostupný v databáze SCOPUS (Elsevier) – platený zdroj

ČASOPISY PODĽA RÔZNYCH INDIKÁTOROV HODNOTENIA Impact Factor Impact Factor (5 year) Article Influence (5 year) SCImago Journal Rank (3 year) Science 31.477 34.463 17.698 12.465 Cell 33.116 35.020 20.124 28.272 Nature 40.351 40.783 22.184 21.323 Proceedings of the National Academy of Sciences 9.809 10.727 4.878 2.689 BMC Bioinformatics 2.672 3.491 1.335 1.929 Bioinformatics 4.621 6.968 3.139 4.416 Impact Factor (JCR) a Article Influence (Eigenfactor) sú vypočítané z databázy Web of Science, SCImago Journal Rank je vypočítaný z databázy Scopus (rok 2013).

H-index – Hirschov index vytvoril J. Hirsch, profesor z University of California, v roku 2005 navrhnutý ako index na kvantifikovanie individuálneho vedeckého výskumu udáva, koľko článkov daného autora má vyšší počet citácií ako je poradové číslo článku podľa počtu citácií h-index sa vypočíta automaticky v databáze: Web of Science Scopus programom Publish or Perish (voľne dostupný na www. harzing.com/pop.htm) na základe dát z Google Scholar h-index môže byť vypočítaný aj „manuálne“ na základe publikácií zoradených zostupne podľa počtu citácií

H-index – Hirschov index Hirschov index je definovaný ako počet h publikácií daného autora, ktoré sú citované prinajmenšom h krát, pričom všetky ostatné publikácie autora sú citované menej ako h krát. Index by mal byť používaný len na porovnanie vedeckých pracovníkov v podobnom veku a v tom istom odbore (Bornmann, 2009). Index môže byť tiež použitý pre časopisy (Braun, Glänzel a Schubert, 2006), inštitúcie alebo skupiny autorov (van Raan, 2006), témy a zlúčeniny (Banks, 2006), krajiny (Csajbók et al., 2007). H-index závisí od použitých databáz. Z Web of Science (WOS), SCOPUS a Google Scholar (GS) sa vypočíta h-index na základe publikácií a citácií, čo môže viesť k rozdielnym h-indexom (Bar-Ilan, 2008; Jacsó, 2008), nakoľko tieto databázy majú rôzne pokrytie publikácií a citácií.

Web of Science – H-index

Web of Science – H-index

SCOPUS – H-index

SCOPUS – H-index

G-index G-index vytvoril Leo Egghe, profesor na Hasselt University (Belgicko), v roku 2006 zohľadňuje vedca podľa výkonnosti najvyššie hodnotených publikácií so zvyšujúcim sa počtom citácií najcitovanejších článkov sa zvyšuje hodnota G-indexu G-index je definovaný ako g počet publikácií, ktoré získali g2 a viac citácií. G-index sa rovná poradovému číslu g publikácie (publikácie sú zoradené zostupne podľa počtu citácií), pre ktoré je počet citácií rovný, alebo väčší ako g2.

Harzing´s Publish or Perish H-index ; G-index

SCIENTOMETRIA Použitá literatúra BANKS, M.G. An extension of the Hirsch index: indexing scientific topics and compounds. Scientometrics. 2006, 69(1), 161-168. BRAUN, T., GLÄNZEL, W. and SCHUBERT, A. A Hirsch-type index for journals. Scientometrics. 2006, 69(1), 169‑173. BAR-ILAN, J. Which h-index? - A comparison of WoS, Scopus and Google Scholar. Scientometrics. 2008, 74(2), 257-271. BORNMANN, L. and DANIEL, H.D. The state of h index research. Is the h index the ideal way to measure research performance? EMBO Reports. 2009, 10(1), 2-6. CSAJBÓK, E., BERHIDI, A., VASAS, L. and SCHUBERT, A. Hirsch-index for countries based on essential science indicators data. Scientometrics. 2007, 73(1), 91-117. EGGHE, L. Theory and practise of the g-index. Scientometrics. 2006, 69(1), 131-152. Eugene Garfield, Ph.D. [online]. Philadelphia: ISI Press. This site was last updated August 2011. [cit. 2013-01-28]. Dostupné na: http://www.garfield.library.upenn.edu/ HIRSCH, J. An index to quantify an individual's scientific research output. Proc Natl Acad Sci USA. 2005, 102(15), 16569-16572. JACSÓ, P. Testing the calculation of a realistic h-index in Google Scholar, Scopus, and Web of Science for F. W. Lancaster. Libr Trends. 2008, 56(4), 784-815.

SCIENTOMETRIA Použitá literatúra KEENAN, Stella and JOHNSTON, Colin. Scientometrics. In: Concise dictionary of library and information science. London: Bowker-Saur, c2000, s. 217. VAN RAAN, A.F.J. Comparison of the Hirsch-index with standard bibliometric indicators and with peer judgment for 147 chemistry groups. Scientometrics. 2006, 67(3), 491-502.