Vývoj, perspektívy a úlohy slovenskej bibliografie Zaoberáme sa bibliografiou už niekoľko desaťročí po stránke teoretickej i metodicko-praktickej. V tejto prednáške sa chceme zamerať viac na súčasnosť a perspektívy bibliografie ako na jej dejiny. Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD., SNK a FHV Žilina

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 Vývoj bibliografie Stará bibliografia (staroveká a stredoveká) Moderná bibliografia Postmoderná bibliografia (digitálna) Hlavné vývojové etapy novšej bibliografie sú štyri: Stará bibliografia (staroveká a stredoveká), Moderná bibliografia, Postmoderná bibliografia (digitálna). Bibliografia patrí medzi najstaršie humanitné disciplíny. Sprevádza duchovný a kultúrny civilizačný rozvoj spoločnosti už druhé tisícročie. Vyvíja sa viac evolučne ako revolučne. V každej dobe sa bibliografia prispôsobovala vonkajším podmienkam, premenám vo vedeckej a odbornej komunikácii, vede, literatúre a knižnej kultúre. Rovnako na svojej ceste využívala aj vlastné poznatky a skúsenosti. Atribút modernosti je v danom kontexte relatívny. Za modernú bibliografiu považujeme na Slovensku bibliografiu, ktorá sa začala formovať v období národného obrodenia a v etape rozvoja industriálnej spoločnosti, najmä v 19. a 20. storočí, pričom termín bibliografia sa na Slovensku začal používať na rozhraní týchto storočí (Liba, 2006), Úroveň novšej slovenskej bibliografie dvíhali generácie vzdelancov najmä od štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Problémy bibliografie sa riešili hlavne na organizačnej platforme knižníc, najmä v Matici slovenskej, a vo vedeckých a verejných knižniciach ale aj v prostredí dokumentačných pracovísk. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 2

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 Moderná bibliografia Bibliografia patrí medzi najstaršie humanitné disciplíny Vyvíja sa viac evolučne ako revolučne Prispôsobuje sa vonkajším podmienkam, premenám vo vedeckej a odbornej komunikácii, vede, literatúre a knižnej kultúre Moderná bibliografia v období národného obrodenia a rozvoja industriálnej spoločnosti, najmä v 19. a 20. storočí Veľké bibliografické diela Začiatok využívania počítačov Moderná slovenská bibliografia sa na Slovensku sformovala v druhej polovici dvadsiateho storočia. Za najvýznamenjšieho predstaviteľa koncepcie modernej slovenskej bibliografie považujeme Petra Libu. Jeho prínosom je komplexný a systémový prístup k bibliografii. Jeho kritický vedecký prístup, vízie, koncepcie, stratégie a teoretické názory sú obsiahnuté v súbore prác (Liba, 2006). Vo svojich vedeckých a odborných prácach sa kriticky, tvorivo a s vedeckou erudíciou venoval všetkým podstatným stránkam bibliografie, pričom pokryl vedecko-výskumné, vedecko-informačné ako aj vedecko-organizačné aspekty bibliografie. Liba definoval nový, moderný systém národnej bibliografie, ktorý zodpovedal súdobým európskym predstavám ale bol limitovaný technologickými možnosťami. Mnohé vízie Petra Libu sa podarilo naplniť. Slovenská národná bibliogafie bola spracúvaná pomocou počítačov medzi prvými v Európe, vybudoval sa bibliografický systém, začala sa rozvíjať plánovaná bibliografická práca a parciálne úlohy v oblasti výskumu dejín knižnej kultúry. Jeho kritické názory na národnú bibliografiu sú však opodstatnené aj po desaťročiach a platia aj naďalej. Kritika by sa aj teraz mohla týkať najmä neúplnosti tzv. povinného výtlačku, neefektívnej spolupráce bibliografie s vydavateľským a kníhkupeckým sektorom, problému dvojakých výberových kritérií v článkovej bibliografii, ústrednej katalogizácie a súborného katalógu, nejasnosť perspektívy bibliografie článkov z novín a časopisov medzivojnového obdobia, absencia výskumu a vývoja, teórie bibliografie atd. Pre súčasnú modernú bibliografiu je charakteristické, že informatizačné tendencie a internet ako aj globalizačné trendy v oblasti komunikácie informácií sa zásadným spôsobom dotýkajú všetkých prvkov a zložiek bibliografickej komunikácie - tvorby a získavania dokumentov, ich spracovania, uchovávania a sprístupňovania bibliografických počítačových záznamov. V porovnaní s uplynulými desaťročiami došlo v nebývalej miere k prudkému rozvoju v univerze dokumentov. Predmetom bibliografie už nie sú len knihy a časopisy a tlačené texty. Univerzum dokumentov sa značne diverzifikuje, pokiaľ ide o druhy dokumentov a nosiče informácií. Moderná bibliografia, na túto skutočnosť reaguje rozvojom organizačných a metodických nástrojov. Ďalšie znaky modernej bibliografie sú spojené s jej formou. Moderná bibliografia je postpapierová, digitálna bibliografia. Štandardom sa stal počítačový bibliografický záznam. Liba, Peter. 2006. Bibliografia v procese. Martin : Slovenská národná knižnica, 2006. 1. vyd. 296 s. ISBN 80-89023-85-1 Liba, Peter. 2006. Bibliografia v procese. Martin : Slovenská národná knižnica, 2006. 1. vyd. 296 s. ISBN 80-89023-85-1, s. 120. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 3

Postmoderná bibliografia Informačné a komunikačné technológie Počítačové siete, internet na konci 20. st. Existuje rovnocenne s prejavmi postmodernizmu vo filozofii, architektúre, umení, literatúre počítačový bibliografický záznam transformovaný do deskriptívnych metadát Deskriptívne metadáta sú súčasťou digitálneho dokumentu Postmoderná bibliografia sa viaže na masívne uplatňovanie informačných a komunikačných technológií a počítačových sietí, najmä internetu najmä koncom 20. storočia. Postmoderná bibliografia existuje rovnocenne s prejavmi postmodernizmu vo filozofii, architektúre, umení, literatúre a v iných oblastiach. Novou perspektívou bibliografie je počítačový bibliografický záznam transformovaný do deskriptívnych metadát ako súčasti dokumentu podporujúci prácu s dokumentom v digitálnom prostredí. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 4

Digitálna bibliografia Digitálna bibliografia - nová etapa vo vývoji bibliografie Využívanie  revolučne nových technológií, ktoré v dobe modernej bibliografie neexistovali Nové technológie umožňujú digitalizáciu, archivovanie a sprístupnenie celého písomného dedičstva krajiny v relatívne krátkom čase Digitálna bibliografia predstavuje pre knihovníctvo, bibliografiu a komunikáciu poznatkov novú výzvu. Úlohy bibliografie sa v digitálnom veku menia. Tradičný modernistický model bibliografie a bibliografického systému prechádza do novej vývojovej fázy. Digitálna bibliografia je novou etapou vo vývoji bibliografie a komunikácii poznatkov v globálnom meradle a jej vznik sa spája s revolučne novými technologickými možnosťami v oblasti vzniku, uchovávania a sprístupňovania digitálnych dokumentov a digitálneho obsahu, najmä s možnosťami masovej robotizovanej digitalizácie rozsiahlych knižničných a archívnych zbierok, čo napríklad umožňuje digitalizáciu, archivovanie a sprístupnenie celého písomného dedičstva krajiny v relatívne krátkom čase. Digitálna bibliografia predstavuje pre knihovníctvo, bibliografiu a komunikáciu poznatkov novú výzvu. Úlohy bibliografie sa v digitálnom veku menia. Tradičný modernistický model bibliografie a bibliografického systému prechádza do novej vývojovej fázy. Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 11/5/11 5

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 Digitalizácia Digitalizácia je nová metóda efektívneho a širokého demokratického sprístupnenia poznatkov a informácií občanom. Digitalizácia znamená kvalitatívnu revolúciu v sociálnej informatike, ako aj vo vedeckej a odbornej komunikácii informácií a poznatkov pričom zasahuje do samotnej podstaty bibliografie, knižničnej a informačnej vedy a praxe Cieľom digitalizácie sa stáva uchovávanie, sprístupňovanie a najmä využívanie digitálneho obsahu v oblasti ekonomiky, vedy, inovácií, vzdelania a kultúry Digitalizácia je nová metóda efektívneho a širokého demokratického sprístupnenia poznatkov a informácií občanom. Digitalizácia znamená kvalitatívnu revolúciu v sociálnej informatike ako aj vo vedeckej a odbornej komunikácii informácií a poznatkov pričom zasahuje do samotnej podstaty bibliografie, knižničnej a informačnej vedy a praxe. Cieľom digitalizácie sa stáva uchovávanie, sprístupňovanie a najmä využívanie digitálneho obsahu v oblasti ekonomiky, vedy, inovácií, vzdelania a kultúry. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 6

Význam digitalizácie pre bibliografiu Napĺňa sa sen a dávna snaha bibliografov o sprístupnenie dokumentov. Sprístupňujú sa nielen záznamy ale celé domkumenty Elektronické dokumenty už vznikajú v digitálnej forme Vzniká nevyhnutnosť zmeniť tradičné postupy Zamerať sa na poskytovanie digitálneho obsahu Klasifikovať digitálne dokumenty Navigovať používateľov vo svete digitálnych objektov Pridávať deskriptívne metadáta ku digitálnym objektom Digitalizáciou sa napĺňa dávna snaha bibliografov o sprístupnenie dokumentov. Po dlhé stáročia boli bibliografi nútení poskytovať používateľom len záznamy o dokumentoch a nie dokumenty samotné. Digitalizácia a nové elektronické dokumenty, ktoré už vznikajú v originálnej digitálnej forme umožňujú bibliografom zmeniť tradičné postupy a zamerať sa na poskytovanie digitálneho obsahu, klasifikovať digitálne dokumenty a navigovať používateľov vo svete digitálnych objektov. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 7

Historická premena bibliografie Bibliografia sa vracia po dvoch tisícročiach ku svojej archetypálnej podstate. Od stredovekého prepisovania dokumentov od 16. storočia, cez neskorostredoveké popisovanie kníh, ktoré teraz doznieva, po súčasnú digitalizáciu Bibliografia sa vracia po dvoch tisícročiach ku svojej archetypálnej podstate. Prešla od stredovekého prepisovania dokumentov od 16. storočia, cez neskorostredoveké popisovanie kníh, ktoré teraz doznieva, po súčasnú digitalizáciu. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 8

Historická vývojová línia prepisovanie (rewriting) – stredovek popis (description), 16.-20. storočie digitalizácia (digitisation), 21. storočie Digitalizácia je globálny trend, ktorý v sociálnej informatike, knihovníctve, bibliografii a sprístupňovaní poznatkov bude dominovať v nasledujúcich desaťročiach 21. storočia Historickú vývojovú líniu bibliografie vidíme takto: prepisovanie (rewriting) – popis (description), digitalizácia (digitisation). Predpokladáme, že digitalizácia je globálny trend, ktorý v sociálnej informatike, knihovníctve, bibliografii a sprístupňovaní poznatkov bude dominovať v nasledujúcich desaťročiach 21. storočia. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 9

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 11/5/11 10

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 11/5/11 11

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 11/5/11 12

Priority bibliografov v digitálnej bibliografii Práca s celým dokumentom, s primárnym dokumentom Práca s digitálnym obsahom Dôraz na klasifikáciu, indexovanie deskriptívne bibliografické metadáta Substitučná funkcia bibliografie sa stráca Deskriptívne bibliografické metadáta sú súčasťou digitálneho dokumentu, ktorý vstupuje do komunikácie poznatkov ako celok Substitučná funkcia bibliografie, (záznam nahrádzal dokument) sa stráca V digitálnej bibliografii na kvalitatívne novej úrovni dominuje opäť práca s celým dokumentom, s digitálnym obsahom a s dôrazom na klasifikáciu, indexovanie a deskriptívne bibliografické metadáta. S nástupom masovej digitalizácie sa bibliografia po stáročiach veľkým historickým oblúkom vracia k práci s primárnym dokumentom. Substitučná funkcia bibliografie, (záznam nahrádzal dokument) ktorú niekoľko storočí reprezentoval záznam o dokumente sa stráca. V digitálnej bibliografii dominuje holistický princíp vo vzťahu k dokumentu a kvalitatívne nový systém práce s informáciami a poznatkami. Záznam už nezastupuje celý dokument, ako sme na to zvyknutí v katalógoch, bibliografiách a iných bibliografickcých textoch. Deskriptívne bibliografické metadáta sú súčasťou digitálneho dokumentu, ktorý vstupuje do komunikácie poznatkov ako celok. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 13

Nové odborné kompetencie bibliografov Mení sa povaha bibliografie a bibliografickej práce. Rastú požiadavky na odbornú kompetenciu bibliografov. Treaba riešiť zložité teoretické, koncepčné, organizačné, metodologické a metodické otázky bibliografie: národné bibliografické služby, zákonný deponát, zvládnuť tok elektronických dokumentov, riešiť medzisektorovú integráciu pamäťových systémov, zvládnuť tvorbu deskriptívnych metadát, prepracovať nástroje klasifikácie a indexovania digitálneho obsahu, vyriešiť dlhodobú archiváciu digitálneho obsahu, riešiť problém vyhľadávacích a navigačných bibliografických a informačných nástrojov, rozpracovať nástroje podpory využívania poznatkov prostredníctvom sprístupňovania digitálneho obsahu V digitálnom veku sa zásadne mení povaha bibliografie a bibliografickej práce. Rastú požiadavky na odbornú kompetenciu bibliografov. Vznikla potreba nanovo riešiť zložité teoretické, koncepčné, organizačné, metodologické a metodické otázky bibliografie, najmä v oblasti národných bibliografických služieb, povinného výtlačku (zákonného deponátu), zvládnutia toku elektronických dokumentov, riešenie medzisektorovej integrácie pamäťových systémov, tvorby deskriptívnych metadát, klasifikácie a indexovania digitálneho obsahu, dlhodobej archivácie digitálneho obsahu, vyhľadávacích a navigačných bibliografických a informačných nástrojov, podpory využívania poznatkov prostredníctvom sprístupňovania digitálneho obsahu. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 14

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 IFLA UBCIM Národný bibliografický systém a národné bibliografické služby Bibliografia sa nemôže rozvíjať bez kontaktov s medzinárodným bibliografickým úsilím World Wide Web, Hľadajú sa nové smery pre pôsobenie národných bibliografií v nových podmienkach. Po viacerých rokoch príprav pripravila Bibliografická sekcia IFLA súbor pravidiel, ktoré by mali podporiť novú orientáciu a reorganizáciu národných bibliografických služieb National Bibliographies in the Digital Age: Guidance and New Directions. Edited by the Maja Žumer. – München : K.G. Saur, 2009. ISBN 978-3-598-24287-8 V súlade s medzinárodným programom Univerzálnej bibliografickej registrácie (IFLA UBCIM) sa začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sformoval na Slovensku národný bibliografický systém a národné bibliografické služby. Napojenie slovenskej bibliografie na medzinárodné programy najmä po roku 1990 bolo prirodzené, pretože bibliografia, napriek jej významu pre národné prostredie, sa nemôže rozvíjať bez kontaktov s medzinárodným bibliografickým úsilím. Zmeny, ktoré priniesol do komunikácie World Wide Web, ako aj explózia elektronických médií vyvoláva mnoho otázok, ktoré sa týkajú základných predpokladoch, na ktorých boli založené národné bibliografie. Ukázalo sa, že je potrebné určiť nové smery pre pôsobenie národných bibliografií v nových podmienkach. Po viacerých rokoch príprav pripravila Bibliografická sekcia IFLA súbor pravidiel, ktoré by mali podporiť novú orientáciu a reorganizáciu národných bibliografických služieb (Žumer, 2009). National Bibliographies in the Digital Age: Guidance and New Directions. Edited by the Maja Žumer. – München : K.G. Saur, 2009. ISBN 978-3-598-24287-8 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 15

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 Vzdelávanie predmet stredoškolskej výuky, študiný predmet vysokoškolského štúdia predmet viacerých výskumných projektov odborná tlač, semináre, školenia a pod Bibliografia sa stala predmetom stredoškolskej výuky, študiným predmetom vysokoškolského štúdia a predmetov viacerých výskumných projektov. Otázky bibliografie sa často riešia na stránkach odbornej tlače, na vedeckých a odborných seminároch, školeniach a pod. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 16

Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 Veda a výskum Vo výskume bibliografie už nie sú prioritou „osudové“ a „základné systémové“ otázky zmyslu bibliografie a otázky, či je bibliografia „veda“ alebo nie Historická bibliografia – pasportizácia a výskum dejín knižnej kultúry Výskumy sa zameriavajú špecifické oblasti: údaje (metadáta), klasifikácie, indexovanie, riadené slovníky, tezaury, hesláre, autority, súborné katalógy, centralizácia, nadnárodná integrácia, povinný „výtlačok“, copyright, bibliografické služby, nástroje vyhľadávania, interoperabilita apod. Vo výskume bibliografie už nie sú prioritou „osudové“ a „základné systémové“ otázky zmyslu bibliografie a otázky, či je bibliografia „veda“ alebo nie. Výskumy sa okrem historických tém zameriavajú na, to, čo je pre bibliografiu špecifické: údaje (metadáta), klasifikácie, indexovanie, riadené slovníky, tezaury, hesláre, autority, súborné katalógy, centralizácia, nadnárodná integrácia, povinný „výtlačok“, copyright, bibliografické služby, nástroje vyhľadávania, interoperabilita apod. Je samozrejmé, že sa pritom musia používať vedecké metódy. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 17

Zmena bibliografického textu Bibliografický text je základný prvok bibliografickej komunikácie Bibliografický text sa mení, stráca výlučnosť Vo vzťahu k bibliografickému textu a textu dokumentu sa rozvíjajú dve hlavné konvergujúce tendencie: štrukturálna hypertextová Prvá - štrukturálna - je evolučná, vnútrobibliografickázdokonaľovaný systém formátu MARC, najmä formátu MARC 21,MARC 21 ešte nie je mŕtvy, ale postupne odumiera Druhá - hypertextová - je mimobibliografickej proveniencie. Viaže sa na informačné technológie, počítačovú lingvistiku a elektronické publikovanie MARCXML: http://www.loc.gov/standards/marcxml/Sandburg/sandburg.xml Bibliografia sa stáva disciplínou manažmentu znalostí Profesia bibliografa si vyžaduje zvládnutie informačnej technológie. Zdá sa, že pre modernú bibliografiu nie sú zatvorené dvere, ktoré vedú od manažmentu záznamov o dokumentoch k manažmentu údajov a znalostí. Profesia bibliografa si vyžaduje zvládnutie informačnej technológie. 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 18

Koniec súbežnej papierovej bibliografie Produkovanie množstva čiastkových papierových bibliografických súborov sa stalo neefektívnym z ekonomického ako aj z informačného hľadiska Počítačové bibliografické záznamy sa uchovávajú v moderných databázových systémoch a sú dostupné cez globálne počítačové siete (World Wide Web). Technologická infraštruktúra Internetu a WWW otvára pre moderné bibliografické služby úplne nové horizonty. Bibliografia pred Internetom - bibliografia s Internetom alebo o digitálnej bibliografii Produkovanie množstva čiastkových papierových bibliografických súborov sa stalo neefektívnym z ekonomického ako aj z informačného hľadiska. Počítačové bibliografické záznamy sa uchovávajú v moderných databázových systémoch a sú dostupné cez globálne počítačové siete (World Wide Web). Technologická infraštruktúra Internetu a WWW otvára pre moderné bibliografické služby úplne nové horizonty. Dokonca sa zdá, že Internet je pre vývoj bibliografie natoľko významný, že bude možné hovoriť o bibliografii pred Internetom a o bibliografii s Internetom alebo o digitálnej bibliografii. Rovnako sa to týka aj verejne online prístupných katalógov knižníc (OPAC). 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 19

Nové výzvy a úlohy bibliografie Utlmovať parciálne a fragmentované prístupy Hodnotiť vopred bibliografické diela z hľadiska informačnej a ekonomickej efektívnosti Zákonný deponát – legislatíva sa musí zmeniť Rozvinúť teóriu, vedu a výskum – inak bibliografia zanikne Neprodukovať nové duplicity na Slovensku Využívať a zdokonaľovať centrálny systém, centrálne databázy Virtua Utlmovať parciálne a fragmentované prístupy – napr v SNK sa používajú parciálne systémy na rôzne agendy (ISBN, pasportizácia, konzervovanie a reštaurovanie, spracovanie starých tlačí a pod.) Hodnotiť vopred bibliografické diela z hľadiska informačnej a ekonomickej efektívnosti – naučiť ľudí pracovať so zdrojmi a netvoriť bibliografické kompiláty Zákonný deponát – legislatíva sa musí zmeniť, zákonný deponát je základná úloha bibliografov Rozvinúť teóriu, vedu a výskum – inak bibliografia zanikne Neprodukovať nové duplicity na Slovensku Využívať a zdokonaľovať centrálny systém, centrálne databázy Virtua 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 20

Nové výzvy a úlohy bibliografie Osvojiť si nové štandardy a nástroje súvisiace s digitalizáciou Vypracovat principy selekcie pre narodnu bibliografiu s osobitnym dorazom na elektronicke zdroje Vyjasnit vztahy medzi narodnou bibliografiou a subornou databazou Virtua Aktualizovať MARC 21 Osvojiť si štandard RDA (FRBR) a XML (SGML) Implementovat VIAF (virtual international authority file) Osvojiť si prácu so systémami pre digitalizáciu napr. digitalny web repozit FEZ FEDORA Pouzivat NBN (national bibliography number) ako URN Rozvinut prakticku spolupracu s vydavatelskym a sektorom (ONIX) Adaptovať štandardy Europeana Europeana Data Model (EDM) Europeana Semantic Elements (ESE) Klasifikácie, kódovníky, autority pre digitalizáciu Osvojiť si nové štandardy a nástroje súvisiace s digitalizáciou Aktualizovať MARC 21 podľa posledného stavu Osvojiť si štandard RDA (FRBR) a značkovacie jazyky XML (SGML) Osvojiť si prácu so systémami pre digitalizáciu Adaptovať štandardy Europeana Europeana Data Model (EDM) Europeana Semantic Elements (ESE) Klasifikácie, kódovníky, autority pre digitalizáciu 11/5/11 Bibliografická konferencia, Martin, november 2011 21

Ďakujem za pozornosť dusan.katuscak@snk.sk dusan.katuscak@fpv.uniza.sk