VÝZNAM MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA V EKONOMIKE ŠTÁTU VÝZNAM MALÉHO A STREDNÉHO PODNIKANIA V EKONOMIKE ŠTÁTU. VEĽKÉ A MALÉ PODNIKANIE, ICH VZÁJOMNÁ PODMIENENOSŤ. AUTOR GARANT PREDMETU Bc. Simona Vnuková prof. Ing. Peter Sakál, CSc. 2. ročník Ing. štúdia PMA 2014/2015

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP-0384-09: Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19 This work was supported by the Slovak Research and Development Agency under the contract No. LPP-0384-09: Koncept HCS modelu 3E vs. koncept Corporate Social Responsibility (CSR). Interné číslo projektu: 1K19

OBSAH Záver Zoznam použitej literatúry 1. Charakteristika základných pojmov 1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie 1.2 Vymedzenie pojmu podnik 1.3 Vymedzenie pojmu podnikateľ 1.4 Druhy podnikov 2. Význam malého a stredného podnikania v ekonomike štátu 2.1 Funkcie a prínosy MSP 2.2 Výhody a nevýhody MSP 2.3 Súčasný stav malého a stredného podnikania na Slovensku 3. Veľké a malé podnikanie, ich vzájomná podmienenosť 3.1 Podnik jednotlivca 3.2 Obchodné spoločnosti 3.3 Osobitné formy podnikania 3.4 Podmienenosť malých a veľkých podnikov Záver Zoznam použitej literatúry

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Podnikanie podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje sústavnú činnosť vykonávanú podnikateľom samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Sústavne vykonávaná činnosť znamená pravidelne sa opakujúca činnosť, nie príležitostne vykonávaná činnosť. Patria sem aj činnosti sezónneho charakteru, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemôžu byť vykonávané v priebehu celého kalendárneho roka (napr. viaceré práce v poľnohospodárstve). Do tejto skupiny prác však nezaraďujeme príležitostné práce.

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Samostatne vykonávaná činnosť znamená vykonávanie činnosti samostatne podnikateľom, podľa vlastných rozhodnutí o spôsobe a rozsahu práce, o dobe a mieste výkonu práce. Toto kritérium slúži na odlíšenie podnikateľskej činnosti od prác a činností, ktoré sú vykonávané v rámci pracovného pomeru a kde sa táto samostatnosť nevyskytuje, resp. vyskytuje v obmedzenej miere.

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Činnosť vykonávaná vo vlastnom mene podnikateľa znamená, že podnikateľ robí pod svojím obchodným menom všetky právne a iné úkony súvisiace s podnikaním. Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko.

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Činnosť vykonávaná na vlastnú zodpovednosť podnikateľa znamená v najširšom ponímaní, že podnikateľ pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti v plnej miere znáša podnikateľské riziko.

1.1 Vymedzenie pojmu podnikanie Činnosť vykonávaná za účelom dosiahnuť zisk je posledným základným znakom a zároveň cieľom podnikania, bez ohľadu na to, či bol zisk podnikateľskou činnosťou skutočne dosiahnutý alebo nie.

1.2 Vymedzenie pojmu podnik Podnik je základným subjektom podnikania v trhovej ekonomike, ktorý sa vyznačuje typickými znakmi a vlastnosťami. V bežnom živote si neuvedomujeme skutočný obsah podnikania a podstatu na základe ktorej sa zakladá činnosť podnikateľa. Je to miesto, kde sa uskutočňuje výroba a kde sa rozhoduje o predajnej cene výrobkov a služieb.

1.2 Vymedzenie pojmu podnik Podľa Syneka je podnik organický súbor ľudí (podnikateľ a ďalší pracovníci) a výrobných prostriedkov (napr. stroje, budovy, suroviny, peniaze) vytvorený pre trvalé uspokojovanie cudzích potrieb za účelom dosahovania zisku. (SYNEK, M. a.i.: Podniková ekonomika. C.H.Beck, 2006. 475 s.)

1.2 Vymedzenie pojmu podnik Sedlák definje podnik ako ekonomicky a právne samostatnú podnikateľskú jednotku, ktorej základnými znakmi sú: Právna samostatnosť Ekonomická samostatnosť (SEDLÁK, M. a.i.: Podnikové hospodárstvo. Iura Edition, 2010. 352 s.)

1.3 Vymedzenie pojmu podnikateľ Podľa Obchodného zákonníka (§ 2, ods. 2) môže byť podnikateľom každá fyzická a právnická osoba ktorá: je zapísaná v obchodnom registri, podniká na základe živnostenského oprávnenia, podniká na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

1.3 Vymedzenie pojmu podnikateľ Fyzická osoba je podľa Občianskeho zákonníka každý človek ako prirodzený nositeľ práv a povinností. Právnická osoba je každý subjekt, ktorý má práva a povinnosti, ale nie je fyzickou osobou. Obchodný register je podľa § 27, ods. 1 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín.

1.4 Druhy podnikov Klasifikácia podnikov podľa vlastníctva: súkromné podniky verejné podniky zmiešané podniky Klasifikácia podnikov podľa veľkosti: Mikro podniky Malé podniky Stredné podniky Veľké podniky

1.4 Druhy podnikov Klasifiácia podnikov podľa zaradenia do odvetvia: Poľnohospodárske podniky Stavebné podniky Priemyselné podniky Podniky služieb Klasifikácia podnikov podľa právnej formy: Podniky jednotlivca Obchodné spoločnosti Družstvá Osobitné formy podnikania Zahraničné osoby

1.4 Druhy podnikov Klasifikácia podnikov podľa konečného výsledku: Výrobné podniky Podniky služieb (nevýrobné podniky) Klasifikácia podnikov podľa typu výroby: Hromadná výroba Sériová výroba Kusová výroba Viazaná výroba

2. Význam malého a stredného podnikania v ekonomike štátu Na území Európskej únie bolo Európskou komisiou vytvorené jednotné členenie malých a stredných podnikov nachádzajúce sa v odporúčaní Európskej komisie zo 6. mája 2003. Toto odporúčanie vstúpilo do platnosti 1. 1. 2005 a od uvedeného dátumu sa v členských krajinách Európskej únie uplatňuje nasledujúca kategorizácia malých a stredných podnikov (Tab. 1)

2. Význam malého a stredného podnikania v ekonomike štátu (KOVAC, M., a.i.: Malé a stredné podnianie. Technická univerzita v Košiciach, 2013, s. 6-41)

2. Význam malého a stredného podnikania v ekonomike štátu Kritérium počtu zamestnancov je jedným z najdôležitejších kritérií začlenenia podniku podľa veľkosti. Vníma sa ako hlavné kritérium. Kritérium obratu a ročnej bilančnej sumy. Ročný obrat predstavuje všetky príjmy, ktoré podnik získal v priebehu jedného kalendárneho roka z predaja výrobkov a služieb, po vyplatení všetkých rabatov. Do výšky obratu by sa nemala zarátava daň z pridanej hodnoty a iné nepriame dane. Ročná bilančná suma vyjadruje hodnotu základných aktív podniku, resp. celkové imanie podnikateľa.

2. Význam malého a stredného podnikania v ekonomike štátu Malé, stredné a veľké podniky je možné odlíšiť aj prostredníctvom kvalitatívnych znakov.

2.1 Funkcie a prínosy MSP Funkcie MSP podľa Brhela: Spoločenská funkcia Hospodárska funkcia Ponuková funkcia Zamestnanecká funkcia Exportná aktivita Rastová funkcia Vzdelávacia funkcia

2.1 Funkcie a prínosy MSP Spoločenský prínos MSP Ekonomické prínosy MSP

2.2 Výhody a nevýhody MSP Výhodami sú napríklad : jednoduchá a prehľadná organizačná štruktúra, nižšie administratívne náklady, sústredenie riadiacich funkcií v rukách podnikateľa, čo umožňuje rýchlosť, podnikavosť a vysokú mobilitu, vysoká schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam na trhu, meniacemu sa dopytu, úzka špecializácia, úspora mzdových nákladov v rodinných podnikoch, vysoký stupeň dôvery v týchto podnikoch, blízky vzťah majiteľa podniku k zamestnancom, podnikateľ nie je ovplyvňovaný záujmovými skupinami, priamy kontakt so zákazníkmi, väčšia otvorenosť inovačným aktivitám v porovnaní s veľkými podnikmi, aj keď ide o inovácie nižšieho stupňa, viac vyhovujú potrebám regionálneho rozvoja, ľahšie sa orientujú v malom priestore. (SOBEKOVÁ MAJKOVÁ, M.: Ako financovať malé a stredné podniky. Iura Edition, spol.s.r.o., 2011. 14s )

2.2 Výhody a nevýhody MSP K nevýhodám malého a stredného podnikania, vyplývajúcich z ich veľkosti a jednoduchosti, patrí : nedostatok vlastného kapitálu, ťažší prístup k bankovým úverom, nedostatočný marketing väčšinou spojený s obmedzeným množstvom finančných prostriedkov, vysoké náklady na diferenciáciu produkcie, poskytovanie nižších sociálnych výhod pre zamestnancov, obmedzený možnosti získania kvalifikovaných zamestnancov, obmedzené možnosti získania výhod z rozsahu, nedostatok know-how v oblasti manažmentu, nedostatočná infraštruktúra, relatívne vyššie riziko spojené s podnikaním. (SOBEKOVÁ MAJKOVÁ, M.: Ako financovať malé a stredné podniky. Iura Edition, spol.s.r.o., 2011. 14s )

2.3 Súčasný stav malého a stredného podnikania na Slovensku V podmienkach Slovenskej republiky má malé a stredné podnikanie nezastupiteľnú úlohu predovšetkým v oblasti tvorby pracovných miest a regionálneho rozvoja. Kvalitné podnikateľské prostredie vytvárajúce podmienky pre dlhodobo udržateľné dosahovanie ekonomického rastu je základným predpokladom rozvoja podnikania a zvyšovania konkurencieschopnosti Slovenskej republiky v medzinárodnom meradle.

2.3 Súčasný stav malého a stredného podnikania na Slovensku

3.1 Podnik jednotlivca Podľa § 2 živnostenského zákona je živnosťou sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmenok ustanovených zákonom. Medzi všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickou osobou podľa § 6 ods. 1 zákona patrí: dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť.

3.2 Obchodné spoločnosti Obchodná spoločnosť je právnická osoba založená za účelom podnikania. Obchodný zákonník upravuje štyri formy obchodných spoločností: verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciovú spoločnosť.

3.2 Obchodné spoločnosti Verejná obchodná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom. Obchodné meno musí obsahovať označenie "verejná obchodná spoločnosť", ktoré môže byť nahradené skratkou "ver. obch. spol." alebo "v. o. s.". Ak obchodné meno obsahuje priezvisko aspoň jedného zo spoločníkov, postačí dodatok "a spol.". Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.

3.2 Obchodné spoločnosti Komanditná spoločnosť je spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári). Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti vklad najmenej vo výške 250 eur. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "komanditná spoločnosť", postačí však skratka "kom. spol." alebo "k. s.". Ak obchodné meno spoločnosti obsahuje meno komanditistu, ručí tento komanditista za záväzky spoločnosti ako komplementár. Štatutárnym orgánom spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Komplementári ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne. Komanditisti ručia za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

3.2 Obchodné spoločnosti Spoločnosťou s ručením obmedzeným je spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Spoločnosť môže založiť jedna osoba. Spoločnosť môže mať najviac 50 spoločníkov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750 eur. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 5 000 eur. Základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "spoločnosť s ručením obmedzeným", postačí však skratka "spol. s r. o." alebo "s. r. o.". Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.

3.2 Obchodné spoločnosti Akciová spoločnosť je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur. Spoločnosť môže založiť jeden zakladateľ, ak je zakladateľ právnickou osobou, inak dvaja alebo viacerí zakladatelia. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie "akciová spoločnosť" alebo skratku "akc. spol." alebo skratku "a. s.". Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Akcionár neručí za záväzky spoločnosti.

3.2 Obchodné spoločnosti Družstvo je spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založeného za účelom podnikania, alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo, iných potrieb svojim členom. Založiť družstvo možno najmenej piatimi fyzickými osobami, prípadne dvoma právnickými osobami. Bez obmedzenia do družstva môžu vstupovať ďalší členovia. Základné imanie je stanovené vo výške 1 606 € tvorené členskými vkladmi. Rovnako je v družstve povinnosť vytvoriť nedeliteľný fond, pri založení 10 % základného imania, ročne sa dopĺňa o 10 % čistého zisku.

3.3 Osobitné formy podnikania Podnikatelia v praxi okrem uvedených základnch foriem podnikania využívajú aj tzv. osobitné formy podnikania. Ide napríklad o tiché spoločenstvo alebo združenie osôb na účely spoločného podnikania, ktoré sa vyznačujú nasledujúcimi spoločnými znakmi: nemajú právnu subjektivitu, tzn. ich založením nevzniká nový právny subjekt, nezapisujú sa ani do obchodného registra, ani do živnostenského registra, nemôžu ako celok ručiť za záväzky voči tretím osobám.

3.4 Podmienenosť malých a veľkých podnikov Prednosti malých podnikov v porovnaní s veľkými: orientácia na lokálny trh, špecifický sortiment, pruţná reakcia na zmenený dopyt na trhu, vytvárajú predpoklady pre efektívnejšie vyuţívanie unikátnych schopností a znalostí ľudí, jednoduchá a prehľadná OŠ, nenáročná na riadiaci a administratívny personál, osobný vzťah k zákazníkom, dodávateľom a zamestnancom. (CHODASOVÁ, A. – BUJNOVÁ, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Bratislava: Ekonóm, 2008. 194 s.)

3.4 Podmienenosť malých a veľkých podnikov Nedostatky malých podnikov v porovnaní s veľkými: obmedzené finančné zdroje (nedostatok vlastného kapitálu na reinvestovanie, horšia dostupnosť úverov), vyššie náklady, niţšia produktivita práce, vysoké podnikateľské riziko, nízka konkurencieschopnosť, vysoká intenzita práce vlastníka a personálu, krátka životnosť podniku. (CHODASOVÁ, A. – BUJNOVÁ, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Bratislava: Ekonóm, 2008. 194 s.)

Zoznam použitej literatúry [1] KOVAC, M., a.i.: Malé a stredné podnianie. Technická univerzita v Košiciach, 2013, s. 6-41 [2] SYNEK, M. a.i.: Podniková ekonomika. C.H.Beck, 2006. 475 s. [3] SEDLÁK, M. a.i.: Podnikové hospodárstvo. Iura Edition, 2010. 352 s. [4] KONEČNÁ, M. a. i.: Drobné podnikání, VŠE, 1993. 191 s. [5] STRÁŽOVSKÁ, H. a.i.: Malé a stredné podniky. Sprint, 2007. 328 s. [6] CHODASOVÁ, A., BUJNOVÁ, D. Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Bratislava : EKONÓM, 1998. [7] STRPOVÁ, J. a.i.: Základy podnikání – Teoretické poznatky, příklady a zkušenosti českých podnikatelu. Grada Publishing, a. s., 2010. [8] SOBEKOVÁ MAJKOVÁ, M.: Ako financovať malé a stredné podniky. Iura Edition, spol.s.r.o., 2011. 14s. [9] Zákon č. 40/1964 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov [10] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník [11] Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov [12] CHODASOVÁ, A. – BUJNOVÁ, D.: Podnikanie v malých a stredných podnikoch. Bratislava: Ekonóm, 2008. 194 s. [13] http://www.podnikajte.sk/

Ďakujem za Vašu pozornosť