O morálke pre ekonómov v roku 2006 na Slovensku Eugen Jurzyca prednáška na FM 14.3.2006

Morálka pre ekonómov 2006 Prečo o morálke? Záujem o tému (návštevnosť stránky na PAS) Médiá: vzťah medzi morálkou a ekonómami, ekonómiou, hospodárskym rastom (protiklady?) Nejasné pojmy Nastal čas na diskusiu o morálke Komparatívna výhoda prednášajúceho Riadenie organizácie, účasť na reformách, futbal, rodina, prístup k literatúre .... Nie konkurencia paperom z Harvardu, MIT...

Morálka pre ekonómov 2006 Cieľ prednášky: Pohovoriť o tom, čo má v oblasti morálky ekonóm vedieť a robiť (ako a koho motivovať) aby morálka viedla k lepšiemu životu (k zefektívneniu dosahovania cieľov – rozdeleniu obmedzených zdrojov) jednotlivca a spoločnosti (štátu, firmy, rodiny...)

Definícia morálky Morálka je súbor pravidiel, podľa ktorých posudzujeme, či je dané konanie správne alebo nie. V tejto definícii sú aj pravidlá formálne, staré, nesprávne, nedôležité, na prvý pohľad výhodné pre jednotlivca. Literatúra: Bohatá, M. Sklenička, P., Šemrák, M. (1997): Úvod do hospodářské etiky, Codex Bohemia

Morálka pre potreby diskusie o nej medzi ekonómami Neformálne (o formálnych sa diskutuje dosť) Nové (nezažité - industrializácia, globalizácia, Internet) Dôležité pre ekonómov (reformy, hospodárska politika, riadenie firiem, súkromný život, na Slovensku dnes) Správne – výhody prevyšujú nevýhody

Morálka pre potreby diskusie o nej medzi ekonómami Výhodné pre jednotlivca dlhodobo, nevýhodné krátkodobo Výhodné pre spoločnosť, pre jednotlivca nevýhodné na prvý pohľad (1. výhodné až po osvietení - transparentnosť, 2. výhodné až po reakcii osvietenej spoločnosti – verejné financie a volebný cyklus), alebo nevýhodné aj na „osemdesiaty“ pohľad (3. nevýhodné aj po reakcii osvietenej spoločnosti - kino). Definícia morálky na dnes: súbor pravidiel, ktorý umožňuje efektívnejšie dosahovanie evolučne optimálnych cieľov jednotlivca a spoločnosti

O srncovi – o malých a veľkých spoločnostiach 99,9 percenta história ľudstva tvorí pravek 1500 rokov b.c. 600 tisíc politických útvarov, dnes asi 200 Internet Rozdiel medzi veľkou a malou spoločnosťou nie je v počte členov ale v miere anonymity Väčšinu histórie sme prežili v malých spoločnostiach – podľa ich pravidiel, preto sa často stáva, že ich chceme použiť v spoločnostiach veľkých Princíp platí v štáte (sociálny systém, NBS), firme (ak je miera anonymity vysoká – Internet – treba merať výsledky, nie nasadenie), rodine (pravidlá veľkých spoločností sú používané zriedka – (aukcia na Vianoce-))

O srncovi – o malých a veľkých spoločnostiach Transparentnosť vedie k zmenšovaniu spoločností Zámena pravidiel je amorálna – nie pravidlá veľkých či malých spoločností poučenie pre ekonómov Literatúra: Hayek, F. (1975): Rules and Orders, University of Chicago Press, Chicago, USA. Wright, R. (2000): Nonzero: the logic of human destiny, Vintage Books, New York

O cieľoch v ekonómii "Bez vlastnej kultúry sa zmeníme len na kúpnu silu. To je pre ekonómov skoro ideálny stav." „Tí, ktorí myslia len na seba – to sú ekonómovia, biele goliere, hlupáci....“ Čo je náš cieľ a sme morálni? Ekonómia pomáha ľuďom vyberať z možností ako čo najlepšie uspokojiť ich neobmedzené požiadavky na obmedzené zdroje Ekonóm, populista, alibista Prispôsobovanie dopytu ponuke: administratíva, lotérie, cenový mechanizmus, rady Ekonóm vyberá z nich, je poslom zlých správ, populista je poslom dobrých ale falošných správ – neuznáva, že zdroje sú obmedzené, alibista uznáva obmedzenosť zdrojov, ale odmieta rozhodnúť o mechanizme, ktorý obmedzí dopyt („má ľudí rád“) Alibista a populista nechcú prijať rozhodnutie o obmedzení dopytu, ten sa ale obmedzí aj tak, ibaže suboptimálne (neefektívne, amorálne) – populista získa zdroje násilím, alibista nechá fungovať korupciu

O cieľoch v ekonómii Obličky: ekonóm – administratíva, populista – som ochotný rozdeliť jednu obličku medzi dvoch, ak budem mať obličky dve, alibista – ja s tým nechcem mať nič spoločné (ak by súťaž nepokračovala, zomrú obaja, ale ona pokračovať bude...) Cieľ ekonómie je morálny a jeho dosahovania si vyžaduje morálku Treba osvetu (jednotlivcov a spoločnosti) a výber ľudí „veriacich v posmrtný život“ (správajúcich sa tak akoby po ich odchode z firmy ostali v nej) – takých, ktorí sú ochotní robiť pre spoločnosť to, čo je pre nich ako jednotlivcov nevýhodné (kino) Nielen všeobecný cieľ si vyžaduje lásku: Mať rád spotrebiteľa – najlepší marketingový trik

O moci a reziduálnom zisku O populizme Príčiny populizmu Zložitosť produktu Slabá konkurencia Zlyhanie elít (peer groups) Hot dog – predaj PC - operácia obličiek O moci a reziduálnom zisku Dokonalý kontrakt - duch zmluvy, potreba neformálnych pravidiel Reziduálny zisk – potreba moci Moc v organizáciách nového typu (MVO, politické strany, konzultačné firmy) na rozdiel od firiem fordovského typu (moc vyplýva z vlastníctva hmotného majetku) Literatúra: Rajan, G., R., Zingales, L. (2000): The Governance of the New Enterprise, v Corporate Governance, Theoretical & Empirical Perspectives. Editor Xavier Vives, Camridge University Press, USA

Sociálny kapitál – ekonomické vnímanie medziľudských vzťahov Súčasť morálky Okrem hmotných investícií do infraštruktúry (diaľnice) existujú aj nehmotné – vzťahy (sú menej viditeľné) Vznikali tisíce rokov Menia sa - evolúcia Dobrý a zlý sociálny kapitál (aj mafisti si dôverujú) Dividendy, zastarávanie, kumulácia, spotreba, tunelovanie, Požiar - nedôvera Príklad: dopravná špička v meste, prednosť autám z vedľajšej cesty Ak chceme vedieť čo je morálne musíme sa sústrediť najmä na zmeny (pšenica) Literatúra: Fukuyama, F. (1995): Trust: The Social Virtues and the Creation of Prosperity, Hamilton, Hamish, London. Fukuyama, F. (1999): The Great Disruption, Touchstone, New York.

Morálka a reformy Tunelovanie bánk Dôchodková reforma Zdravotníctvo Daňová reforma (výnimky) Sociálne systémy - kontrola, transparentnosť, efektívnosť (hriech nepomôcť v núdzi je rovnaký ako pomôcť mimo núdze) Kultúra, veda, šport – programové rozpočtovanie

Pozitívna a normatívna ekonómia „Nekompromisní pravicoví ekonómovia by koncentráky sprivatizovali a nekompromisní ľavicoví by ich znárodnili." Pozitívna (auto odvezie aj gangstera) a normatívna ekonómia Aj ekonóm je človek – ciele stanovujú ľudia Pozitívna a normatívna sa nedajú oddeliť (nepoznám ekonomickú analýzu výhodnosti použitia...)

Dôsledky hospodárskeho rastu na morálku Pokrok je súčasťou histórie ľudstva (literatúra, náboženstvá) Chceme sa porovnávať 1. s inými a 2. sebou v čase Ak porovnanie v čase nezodpovedá predstavám o pokroku, zdôrazňujeme porovnanie s inými (to je dobré aj zlé) Hry s nenulovým koncom, ale aj s nulovým Empíria: USA, Nemecko, Francúzsko, ostatné - porovnanie myšlienok osvietenstva a rastu HDP Osvietenstvo: demokracia, otvorenosť, tolerancia Opak: rasizmus, antiimigračná politika, diktatúra Rast: UK: Rozšírenie volebného práva 1867 Francúzsko: povinná školská dochádzka 1881-1882 Stagnácia: USA: Ku-Klax-Klan 1920-1929 Francúzsko: Národný front 1988-1995

Dôsledky hospodárskeho rastu na morálku Nie vysoký HDP, ale jeho rast zlepšuje morálku Rast HDP a morálka si neodporujú, naopak, podporujú sa Výnimky V štáte, aj firme treba vedieť, že pokles hospodárskeho rastu môže viesť k deštrukcii morálky (pasca)

Dôsledky hospodárskeho rastu na morálku Literatúra: Galor, O. and Moav, O. (2001): Natural Selection and the Origin of Economic Growth, CEPR, London. Friedman, B. (2005): The Moral Consequences of Economic Growth, Alfred A. Knopf, New York

Morálka pre ekonómov 2006 Záver: Má význam študovať morálku a snažiť sa ju pochopiť (nemorálnosť vyplýva najviac z nepoznania) Treba sa sústrediť na ohniská nepochopenia morálky (najčastejšie jej vyvolaných zmien) Rozumieť pravidlám (poznať ich, vedieť ako vznikajú a správajú sa) a dodržiavať ich Cieľ ekonómie je morálny - Adam Smith sa považoval za morálneho filozofa, nie ekonóma (nevedel, že je ekonóm)

Morálka pre ekonómov 2006 Záver: Morálny ekonóm presadzuje ciele ekonómie aj keď: je to preň krátkodobo nevýhodné vie, že na ocenenie zo strany spoločnosti je potrebná jej osveta vie, že ocenenie nepríde ani po osvete spoločnosti (morálna Liga majstrov) Potrebná 1. osveta jednotlivca (dlhodobé vplyvy konania), 2. spoločnosti (čo má spoločnosť vymáhať od jednotlivca), 3. a) výber morálnych, b) dlhodobá osveta: postav dom, zasaď strom, sploď syna, vytvor mém (MVO pracujú na svojom zániku) Nech hodí kameňom... “Láska sa vymyká svetu čísiel a svetu ekonómie". Nič sa nedá robiť dobre bez lásky a už vôbec nie ekonómia.