Karl Marx – materializmus a kultúra

karl marx – východiská 1 - práca od Hegela preberá myšlienku pohyb dejín – zrkadlí vývoj ľudského ducha, (teória sebauvedomenia je spojená s filozofiou dejín), nie však jeho idealizmus ... najprv metaf. materializmus neskôr k rozvinutej "vedeckej" teórii syntéza: história + ekonómia + filozofia život = štát = práca práca je proces medzi človekom a prírodou, proces, v ktorom človek vlastným konaním sprostredkováva reguluje a kontroluje svoju látkovú výmenu s prírodou. - podstata človeka - produkuje jazyk, zvyky, inštitúcie, prostredníctvom ktorých vzniká vedomie Hegel z hlavy na nohy dialektický materializmus kultúra

karl marx – východiská 2 - človek idea ľudskej prirodzenosti ako výtvoru / procesu vytvárania → podstata práce skutočný človek ← výsledok vlastnej práce nie však idealisticky, ale materiálne základný princíp materializmu a pozitívnej vedy postaviť na spoločenskom vzťahu: človek – človek Rodovou bytosťou je len človek, len on nachádza svoju prirodzenosť poznaním seba samého ako spoločenskej a spoločensky determinovanej bytosti. 3 momenty sebauvedomenia: 1. prvotné sebauvedomenie človeka (zajatého v rodovom bytí) 2. sebaodcudzenie od rodového bytia 3. sebarealizácia (naplnenie v slobodnej tvorivej aktivite) nie nevyhnutne historicky. nasledujúce antiindividualizmus! spoločenská podstata = materialistická entita = práca

karl marx – východiská 3 – štádiá sebauvedomenia trom momentom sebauvedomenia zodpovedajú tri štádiá dejín : 1. štádium prírodného človeka príroda vládne človeku ešte nie súkromné vlastníctvo (cez kt, sa príroda stáva objektom) 2. vznik súkromného vlastníctva oddelenie človeka od prírody ~ oddelenie človeka od človeka 3. komunizmus – človek ovládne prírodu natoľko, že prekoná súkromné vlastníctvo a tak oddelenie človeka od človeka. dovtedy bolo vlastníctvo chápané ako prirodzený nemenný stav (prirodzený egoizmus), a liberálni politický ekonómovia riešili iba zmluvné práva a pravidlá výmeny, ktoré majú viesť k blahu nielen jednotlivcov ale spoločnosti ako celku. teda riešili len pohyb vlastníctva ← snaha o vysvetlenie dejín na základe ekonomických vzťahov inštitúcia súkromného vlastníctva – produkuje sebaodcudzenie (kapitalizmus) človek uskutoční sám seba oslobodí sa, ovládne prírodu a stotožní sa so svojím rodovým bytím A. Smith: Skúmanie o povahe a príčinách bohatstva národov (1776)

karl marx súkromné vlastníctvo, odcudzenie práce súkromné vlastníctvo len zdanlivo vytvára slobodu pohybu a vyjadrovania a vedie k ovládnutiu prírody, v skutočnosti ide len o väčšie zotročenie č. pripútaný k vlastníctvu – odcudzený sebe samému liberálna ekonómia len fixuje status quo a brzdí skúmanie iných zriadení (– bez súkromného vlastníctva) odcudzenie práce – stráca sa pôvodný cieľ práce – sebarealizácia svojej podstaty (druhovej) – a stáva sa z nej len prostriedok k uspokojeniu potrieb. - práca sa stáva súkromným vlastníctvom niekoho iného = > človek sa stáva izolovaným indivíduom a stráca svoju druhovú podstatu – podriaďuje spoločenské zájmy svomu egoistickému záujmu spojené ako príčina a následok, to čo ex. objektívne ako vlastníctvo je subjektívne pociťované ako sebaodcudzenie ← Kant ~ Kantov kategorický impratív

(politických, právnych, kultúrnych inštitúcií) karl marx - nadstavba základňa výrobné vzťahy výrobné sily nadstavba (politických, právnych, kultúrnych inštitúcií) slúžia k upevneniu a za chovaniu základne v komunizme právna, politická a ideologická nadstavba zanikne realizovať je to možné jedine revolúciou (tá nastane keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu) ← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus

Náčrt popperovho argumentu vyvracajúceho historicizmus ako vedeckú metódu: "1. Priebeh ľudských dejín je do veľkej miery ovplyvňovaný rastom ľudského poznania. (Platnosť tejto premisy musia uznať dokonca aj tí, ktorí v našich idách vidia len vedľajšie produkty materiálneho vývoja určitého druhu.) 2. Racionálnymi, či vedeckými metódami nemôžeme predvídať budúci rast našeho vedeckého poznania. (...) 3. Nemôžeme tak ani predvídať budúci priebeh ľudských dejín. 4. To znamená, že musíme odmietnuť možnosť teoretickej histórie, tj. historickej sociálnej vedy, ktorá by zodpovedala teoretickej fyzike. Nemôže existovať žiadna vedecká teória historického vývoja, ktorá by slúžila za základ historickej predpovede. 5. Základný cieľ historicistických metód (...) je teda spochybnený, a historicizmus sa tak rúca. Argument pochopiteľne nevyvracia možnosť akýchkoľvek spoločenských predpovedí, naopak sa dkonale zlučuje s možnosťou overovania sociálnych, napr. ekonomických teórií; je možné predvídať, že určité druhy vývoja nastanú za určitých podmienok. ..." Popper, K. R. 1994: Bída historicizmu. Praha : Oikoymenh, s. 11.

literatúra: Marx, K. 1975: Rukopisy „Grundrisse“. Bratislava : Pravda Edgar, A., Sedgwick, P. 2005 (eds.): Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge. Edgar, A., Sedgwick, P. (eds.) 2002: Cultural theory: The Key Thinkers. New York, London : Routledge. Hrušovský, I. 1975: Dialektika bytia a kultúry. Bratislava : Tatran. Popper, K. R. 1997: Život je řešení problémů. Praha : Mladá fronta.