HYGIENA RÚK - VÝZNAMNÁ SÚČASŤ BOT

Hygiena rúk Množstvo nemocničných štúdií potvrdilo, že hygiena rúk znižuje výskyt nozokomiálnych nákaz Hygiena rúk ja nákladovo najefektívnejší spôsob: prevencie nozokomiálnych nákaz prevencie šírenia antimikróbnej rezistencie

Clean care is safer care „save lives: clean your hands“ súčasťou programu WHO „First Global Patient Safety Challenge - Clean Care Is Safer Care“ je kampaň pod názvom „Save Lives: Clean Your Hands“ (Umývaj si ruky – zachrániš život“) 5. máj je celosvetový deň venovaný hygiene rúk 5. mája 2015 - 7. ročník kampane v SR zameraná na edukáciu zdravotníckych pracovníkov Hlavným cieľom kampane je poukázať, že správna hygiena rúk patrí medzi najdôležitejšie spôsoby prevencie NN V súčasnosti je do projektu zaregistrovaných 17 036 zdravotníckych zariadení po celom svete (Slovensko 25)

PREVALENCIA NN VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH, 2009 v krajinách EÚ vzniknú NN u 5-15% hospitalizovaných pacientov výskyt NN na JIS je 9-37% hospitalizovaných pacientov

Mikroflóra kože Rezidentná – trvalá, fixná, koži vlastná na povrchu i vnútri pokožky konštantné zloženie 20% mikroflóry nemožno odstrániť väčšinou nepatogénne mikroorganizmy Tranzientná – prenosná, nálepová, polietavá je odrazom prostredia v ktorom ruky pracujú získava sa kontaktom s kontaminovanými miestami a predmetmi prežíva obmedzenú dobu (niekedy 150 min.) dá sa odstrániť umývaním a dezinfekciou

TECHNIKA UMÝVANIA A DEZINFEKCIE RÚK Umývanie rúk - odstránenie nečistôt Dezinfekcia rúk (alkoholová dezinfekcia rúk vtieraním) - odstránenie tranzientnej mikroflóry kože Predoperačná príprava rúk - odstránenie tranzientnej a časti rezidentnej mikroflóry rúk

HYGIENA RÚK ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV Umývanie rúk mydlom a vodou – ak sú viditeľne znečistené Alkoholová dezinfekcia rúk – ak sú viditeľne čisté Používanie rukavíc

EXPOZIČNÝ ČAS V HYGIENE RÚK A REDUKCIA BAKTERIÁLNEJ KONTAMINÁCIE 15sec 30sec 1 min 2 min 3 min 4 min 6 5 4 3 2 1 Bakteriálna kontaminácia (priemer redukcie v log 10 ) Umývanie rúk Alkoholová dezinfekcia rúk Alkoholová dezinfekcia rúk: efektívnejšia rýchlejšia lepšie tolerovaná After 15-30 seconds only, handrubbing is significantly more efficient than handwashing with plain soap and water, to reduce hand bacterial contamination. Pittet and Boyce. Lancet Infectious Diseases 2001

Miesta, na ktoré sa zabúda

METÓDA SLEDOVANIA POKRYTIA CELEJ POKOŽKY DEZINFEKČNOU LÁTKOU Derma lite check

NAJDÔLEŽITEJŠIE PRÍČINY NEAKCEPTOVANIA VÝKONU HYGIENY RÚK 1. Všeobecné: profesionálny stav mužské pohlavie práca na JIS práca v pracovné dni práca s vysokým rizikom infekcie potreba veľkého počtu umytí za zmenu 3. Emocionálne: - nedostatok motivácie - chýbanie príkladu - pocit, že to nie je priorita - nikto za to netrestá 2. Osobné: - dráždenie a suchosť kože - nedostatok umývadiel - nedostatok dezinfekčných prostriedkov - málo personálu - preplnené oddelenia - urgentné ošetrenia - nedostatok informácií - nezáujem zo strany vedenia - chýbanie smerníc

GEOGRAFICKÝ KONCEPT RIZIKA PRENOSU Zdravotnícka zóna PACIENTSKÁ ZÓNA Kritické miesto s rizikom infekcie pre pacienta health care activity may be described as a succession of tasks during which health-care workers' hands touch different types of surfaces: the patient, his/her body fluids, objects or surfaces located in the patient surroundings and patients and surfaces within the health-care area. Each contact is a potential source of contamination for health-care workers' hands. Elements or areas that are involved in hand transmission of health care-associated germs: PATIENT: the transmission risk is especially related to critical sites. Critical sites can either correspond to body sites or medical devices that have to be protected against microorganisms potentially leading to HCAI (called critical sites with infectious risk for the patient), or body sites or medical devices that potentially lead to hand exposure to body fluids and bloodborne pathogens (called critical sites with body fluid exposure risk). Both pre-cited risks may also occur simultaneously. Critical site with infectious risk for the patient: where there is a risk of germs being inoculated into the patient during a care activity through contact with a mucous membrane, non-intact skin or an invasive medical device. Critical site with infectious risk for the health-care worker: where there is a risk of potential or actual exposure to a patient’s blood or another body fluid for the health-care worker. PATIENT SURROUNDINGS: space temporarely dedicated to a patient, including all inanimate surfaces that are touched by or in direct physical contact with the patient (e.g. bed rails, bedside table, bed linen, cHCAIrs, infusion tubing, monitors, knobs and buttons, and other medical equipment). health-care ZONE: all those elements beyond the patient surroundings, which make up the care environment (other patients, objects, medical equipment and people present in a health-care facility, clinic or ambulatory setting). Therefore, focusing on a single patient, two virtual geographical areas can be identified from the “transmission risk point of view”, the patient zone (including the patient and his/her surroundings) and the health-care zone (containing all surfaces outside the patient zone, i.e. all other patients and their surroundings and the health-care facility environment). Sax H, et al. “My 5 Moments for Hand Hygiene”: a user-centred design approach to understand, train, monitor and report hand hygiene. J Hosp Infect 2007 Kritické miesto s rizikom expozície biologickému materiálu Princíp: mikroorganizmy zo zóny pacienta sa nesmú preniesť do zdravotníckej zóny a naopak. Hlavný nástroj je dezinfekcia rúk – používanie konceptu 5 momentov. 13

Medián spotreby alkoholového dezinfekčného prostriedku na ruky: SR 9 l/1000 pacientskych dní EÚ 18,7 l/1000 pacientskych dní Zdroj: BPS r. 2012

PRÍKLADY DEZINFEKČNÝCH PROSTRIEDKOV NA DEZINFEKCIU RÚK ĽAHKO DOSTUPNÝCH V MIESTE OŠETRENIA PACIENTA Bez umiestnenie prostriedku na dezinfekciu rúk v pacientskej zóne nie je možné dodržiavať koncept 5 momentov v hygiene rúk. Dezinfekčný prostriedok môže byť umiestnený na stene v izbe pacienta, na ráme postele, na boku stolíka, alebo ho môže mosiť lekár/sestra vo vrecku.

Prenos rukami: krok 1 Mikroorganizmy sú prítomné na koži pacienta a povrchoch okolo pacienta Mikoorganizmy (S. aureus, P. mirabilis, Klebsiella spp. a Acinetobacter spp.) sú prítomné na niektorých miestach intaktnej kože niektorých pacientov: 10 000 000 (KTJ)/cm2 Okolo 1 milióna kožných šupín obsahujúcich živé mikroorganizmy je odlučovaných z normálnej kože Miesta v okolí pacienta (posteľná bielizeň, nábytok, predmety) sa kontaminujú mikroorganizmami od pacienta (hlavne stafylokokmi a enterokokmi) Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 16

Prenos rukami: krok 2 Ruky zdravotníka sú kontaminované mikroorganizmami pri priamom a nepriamom kontakte s pacientom Sestry môžu mať kontaminované ruky so 100–1 000 KTJ Klebsiella spp. v priebehu „čistých“ výkonov pacienta (polohovanie, meranie pulzu, krvného tlaku, teploty...) 15% sestier pracujúcich na izolačných jednotkách má v priemere 10 000 KTJ S. aureus na svojich rukách Na bežnom oddelení 29% sestier má S. aureus na svojich rukách (medián: 3 800 KTJ) a 17–30% má na rukách gramnegatívne baktérie (medián: 3 400–38 000 KTJ) Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 17

Prenos rukami: krok 3 Prežívanie a množenie mikroorganizmov na rukách zdravotníkov Po kontakte s pacientmi alebo s kontaminovaným prostredím môžu byť mikrooganizmy zachytené na rukách v rozdielnej časovej dĺžke (2 – 60 minút) Absencia výkonu hygieny rúk dlhšie trvanie ošetrenia vyšší stupeň kontaminácie rúk Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 18

Prenos rukami: krok 4 Nekvalitná hygiena rúk vedie k zbytkovej kontaminácii Malé množstvo prostriedku/ nedostatočné trvanie výkonu hygieny rúk vedie k nedostatočnej dekontaminácii Tranzientná mikroflóra rúk je stále odstraňovaná umývaním rúk mydlom a vodou, avšak alkoholová dezinfekcia rúk je signifikantne viac efektívna Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 19

Prenos rukami: krok 5 Prenos mikroorganizmov z pacienta A na pacienta B rukami zdravotníckeho pracovníka Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 20

Prenos rukami: krok 6 Manipulácia s inváznymi zdravotníckymi pomôckami kontaminovanými rukami vedie k zavlečeniu mikroorganizmov na miesta s rizikom infekcie Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 21

prevencia infekcii močového traktu infekcie močového traktu - tvoria asi 40 % všetkých NN IMC endogénne (vyvolávajú baktérie z vlastného močového mechúra) exogénne (prenášajú sa od iných pacientov rukami personálu, porušením uzatvoreného drenážneho systému a z kontaminovaných pomôcok a prostredia)

ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A DRENÁŽNYM SYSTÉMOM KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY Pred manipuláciou pred zavádzaním permanentného, intermitentného alebo kondómového močového katétra, tesne pred nasadením sterilných rukavíc pred manipuláciou s drenážnym systémom, pred odberom vzorky moču alebo pri vyprázdňovaní zberného vrecka PREČO? Chránite pacienta pred preniknutím mikroorganizmov do jeho tela

ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A DRENÁŽNYM SYSTÉMOM KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY Bezprostredne po kontakte po odbere vzorky moču po vyprázdňovaní drenážneho vrecka po odstraňovaní močového katétra PREČO? Chránite seba a prostredie pred kontamináciou mikroorganizmami od pacienta

5 KĽÚČOVÝCH ASPEKTOV Uistite sa, či je indikácia permanentného katétra správna Používajte uzavretý drenážny močový systém a udržiavajte ho uzavretý Pri zavádzaní katétra používajte sterilné rukavice Denne posudzujte, či je u pacienta stále nutné použitie permanentného močového katétra Ak pacient s permanentným močovým katétrom nemá potvrdenú infekciu, nepotrebuje ATB (ani pri asymptomatickej bakteriúrie)

Clostridium difficile Významný nemocničný patogén

Clostridium difficile Anaerobná grampozitívna sporulujúca tyčinka vyskytuje sa bežne v prírode Asymptomatický nosiči ~5% zdravých dospelých vyšší výskyt u detí a dojčiat (~80% detí do 2 rokov) Vytvára spóry vegetatívna forma buniek prežíva na pevných suchých povrchoch pri izbovej teplote okolo 15 minút, na vlhkých povrchoch až 6 hodín spóry C. difficile sú mimoriadne rezistentné na sucho, teplo, chemické a fyzikálne činitele (napr. na nemocničnej podlahe pretrvajú až 6 mesiacov)

Klinický obraz ochorení hnačka pseudomembranózna kolitída toxické megakolony komplikácie: perforácia hrubého čreva, sepsa

Clostridium difficile Enteropatogenita je spôsobená Toxínom A – enterotoxín – poškodzuje bunky črevného epitelu – hromadenie tekutiny v čreve – vodnaté hnačky Toxínom B – cytotoxín – nekróza napadnutého tkaniva Toxíny sú produkované simultánne a pôsobia synergicky Binárny toxín sa nachádza u 6% kmeňov - význam v patogenéze infekcie zatiaľ nie je celkom objasnený

Vznik CDI Infekcia asociovaná so zdravotnou starostlivosťou so začiatkom ochorenia 48 hodín po prijatí a do 4 týždňov po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia CDI so začiatkom ochorenia do 48 hodín po prijatí alebo ak má anamnézu hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia posledné 4 týždne Komunitná infekcia ochorenie u ambulantného pacienta bez anamnézy hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia v posledných 4 týždňoch alebo hospitalizovaného do 48 hodín

Prenos Clostridium difficile Masívne kontaminuje prostredie 1 ml hnačkovitej stolice = 1 milión spór Infekčná dávka u vnímavého jedinca = pár desiatok až stoviek spór endogénna infekcia exogénna infekcia Prenos priamy z pacienta na pacienta rukami zdravotníckeho personálu nepriamy kontaminovaným prostredím CD významný nozokomiálny patogén

OPATRENIA PRI VÝSKYTE CLOSTRIDIUM DIFFICILE izolácia alebo kohortovanie pacientov bariérová ošetrovacia technika prostredie – sporicídne DP – peroxozlúčeniny glutaraldehydy ruky personálu – umývanie vodou a mydlom - rukavice vymieňať !!!

CDI v SR

CDI v SR, NN

NEDOTÝKAJ SA MA, AK NEMÁŠ VYDEZINFIKOVANÉ RUKY !!!

UMÝVAJTE A DEZINFIKUJTE SI RUKY A BUĎTE SI ISTÍ, ŽE STE VZOROM PRE SVOJ ZDRAVOTNÍCKY TÍM A VAŠE RUKY BUDÚ BEZPEČNÉ PRE VAŠICH PACIENTOV.

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ