Monitoring a kontrola nebezpečných látok Taliansky výbor zjednotených miest (CICU) PHARE – twinningový projekt SK02/IB/EN01 Slovenský hydrometeorologický ústav APAT Agentúra na ochranu životného prostredia a odborné služby Monitoring a kontrola nebezpečných látok Claudio Fabiani APAT 17. – 19. máj Bratislava Banská Bystrica Košice

Smernica 2000/60/ES WFD  Primárnym cieľom WFD je ochrana a ozdravenie všetkých kategórií vodných zdrojov, s cieľom dosiahnuť dobrý kvalitatívny stav do roku 2016. Monitoring kvality vôd je základným nástrojom pre zameranie PLÁNOV OCHRANY A OZDRAVENIA a ochrany životného prostredia zameraný na vodné zdroje. Monitoring je nevyhnutný pri preverovaní dosiahnutých ekologických cieľov a účinnosti opatrení zameraných na ochranu a ozdravenie.

Smernica 2000/60/ES WFD   Článok 8 Smernice WFD určuje, že kvalitatívny stav vôd je založený na Ekologickom stave a na Chemickom stave. Príloha V určuje, že Stav kvality vôd musí byť preverený aj prostredníctvom chemických podmienok sedimentov a druhov žijúcich v prepojení na vodný zdroj (bioakumulácia). Horší z dvoch výsledkov EKOLOGICKÝ STAV STAV POVRCHOVEJ VODY CHEMICKÝ STAV

Smernica 2000/60/ES WFD CHEMICKÝ STAV   Príloha V určuje, že monitoring znečisťujúcich látok sa musí týkať: Všetkých prioritných znečisťujúcich látok (33 látok, Príloha X predložená ako národná priorita) vypustených do vodného zdroja Všetkých ďalších látok vypustených vo významnom množstve do nejakého vodného zdroja

Definície WFD POVRCHOVÉ VODY Dobrý stav : ekologický a chemický Ekologický stav: funkčnosť a štruktúra ekosystémov (Phytoplankton, Macroalgaea a angiospermae ,makrofyty a fytobentos Fauna bezstavovcov bentosu, fauna rýb ) Chemický stav: všeobecné podmienky (pH, kyslík, slanosť, atď.), syntetické znečisťujúce látky (hraničná hodnota) a nesyntetické (pozadie a prah). ZNAČNE MODIFIKOVANÉ VODY Ekologický potenciál SPODNÉ VODY Kvantitatívny stav Chemický stav

Určenie „rizika” (WFD čl.16 ods. 2) Nariadenie EHS č. 793/93 Rady (hodnotenie rizika sa sústreďuje iba na vymedzenie vodnej ekotoxicity a toxicity pre ľudí prostredníctvom vodného prostredia), smernica 91/414/EHS Rady (týkajúca sa zavedenia fytosanitárnych výrobkov, uvedených v prílohe 1 tej istej smernice, do obchodnej siete) a smernica 98/8/EHS Európskeho parlamentu a Rady (o biocidných výrobkoch).

Priorita a nebezpečenstvo Prioritná, na základe objemov predaja a/alebo použitia na národnej úrovni; kvôli chemicko-fyzikálnym vlastnostiam, ktoré určujú jej správanie a ekologický osud; samostatne alebo ako súčasť súboru látok určuje koncentrácie schopné vyvolať významné reakcie aj na zdraví človeka Nebezpečná, pretože je toxická, stála a bioakumulovateľná

Procedúra COMMPS zameraná na určenie priorít Dvojitý princíp MONITORINGU a MODELÁCIE COMMPS – Combined monitoring-based and modelling-based priority setting

Definícia prioritných látok Sú definované ako látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia (článok 16 rámcovej smernice) Zoznam prioritných látok v prílohe X, ktorý určuje prioritné nebezpečné látky

Zoznam prioritných látok Rôzne návrhy boli zhrnuté v záverečnom akte “Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2455/2001/ES”, z 20. novembra 2001. Toto rozhodnutie, ktoré dopĺňa rámcovú smernicu a tvorí základ prílohy X, navrhuje 33 “prioritných látok alebo skupín prioritných látok” vymenovaných v prílohe samotnej smernice a určených tak, ako je to uvedené v návrhoch rozhodnutia, na základe procedúry COMMPS.

Zoznam prioritných látok nebezpečné Antracén, Atrazín, Difenyléterbromát (iba oxid difenylu, derivát pentabromátu), kadmium a jeho zlúčeniny, C10-13-chlóralkány, Chlórpyrifos, Ftalát bis(2-etylhexylu)(DEHP), Diurón, Endosulfán,Hexachlórbenzén, Hexachlórbutadién, Hexachlórcyklohexán, Izoproturón, Olovo a jeho zlúčeniny, Ortuť a jej zlúčeniny, Naftalén, Nonylfenol, Octylfenol, Pentachlórbenzén, Pentachlórfenol, Polycyklické aromatické uhľovodíky, Simazin, Zlúčeniny tributylcínu, Trichlorbenzén, Trifluralín

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: cieľ Postupná redukcia odpadov prioritných látok a postupné odstránenie odpadov prioritných nebezpečných látok

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY Definícia Štandardu kvality životného prostredia ŠKŽP Výber prioritných látok COMMPS (Combined Monitoring-based Modelling-based Priority Setting) Procedúra definovania ŠKŽP Výbor čl. 21 : periodická revízia (4 roky)

Štandardy životného prostredia

Ekotoxikologické testy

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: ŠKŽP EU ŠKŽP určujú chemický stav s podporou klasifikácie ekologického stavu vodných zdrojov Ekologický cieľ: dobrý ekologický stav Špecifické syntetické znečisťujúce látky : Konc. < ŠKŽP (vysoký stav, koncentrácia takmer na nulovej úrovni a napriek tomu pod úrovňou zistiteľnosti prostredníctvom najvyspelejšej analytickej metodológie) Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky: konc. < ŠKŽP V každom prípade môže byť ŠKŽP vyšší ako je background (vysoký stav)

Znečisťujúce látky : EKOLOGICKÝ STAV Jediná znečisťujúca látka Všetky vodné zdroje KONC >ŠKŽP KONC < ŠKŽP VYSOKÝ NEUSPOKOJIVÝ DOBRÝ DOSTATOČNÝ NEUSPOKOJIVÝ VEĽMI ZLÝ VEĽMI ZLÝ

Klasifikácia ekologického stavu EQR = Reference biological value Disturbance Status High Good Moderate Poor Bad Slight Biological parameter value observed No or very minor Reference Conditions 1 EQR = Reference biological value Status High Good Moderate Poor Bad Slight Biological parameter value observed No or very minor Reference Conditions 1 Disturbance Severe Major Major Severe

Klasifikačná stupnica Trieda Ekologický stav EQR (*) Kód I Vysoký > 0,95 – 1,00 II Dobrý > 0,80 – 0,95 III Mierny > 0,60 – 0,80 IV Neuspokojivý > 0,30 – 0,60 V Veľmi zlý 0 – 0,30 (*) Jedná sa o príklad; EQR je typický pre každý ukazovateľ kvality

aby bolo možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia Tlak a dopad Tlak& Dopad Obmedziť odpady : ZNEČISŤUJÚCE Redukovať odčerpávanie vody Obnoviť kontinuitu : difúzne znečistenie Zmierniť hĺbenie Regulovať použitie: rybolov, šport,.. Založiť zóny bezpečnosti a ochrany aby bolo možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia Kvalita, samočistenie a udržateľnosť ekosystémov, hydrologická rovnováha a rovnováha opätovnej obnovy

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: obmedzenia vypúšťania odpadov a ŠKŽP RECEPTOR Plán kvality Hydrologické vlastnosti (minimálny vitálny odliv) Obmedzenia odpadov Maximálne prípustné zaťaženie (ŠKŽP) BAT Špecifické povolenia Receptor/odpad ???

Interakcia povrchových vodných zdrojov Hydrologická a hydrogeologická rovnováha, integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov Vodné toky Jazerá Podzemné vody Hydromorfologické (IFF), biologické (IBE), chimické, klimatické aspekty, režimy prúdenia , atď. Interakcia povrchových vodných zdrojov D M V Úrovne Rovnováha obnovy

Minimálny vitálny odtok Minimálny prietok vodného toku, ktorý musí zabezpečiť ochranu chemických a fyzikálnych vlastností a uchovanie typických biocenóz miestnych prírodných podmienok Povodie rieky Pád DMV = K * Q priemer * S * M * Z *A* T (l/s) K : experimentálny paramenter pre jednotlivú hydrografickú oblasť Q priemer : priemerný ročný špecifický prietok na jednotku plochy povodia (l/s.km2) S : plocha povodia skrytého pod profilom toku vody (km2) M : morfologický parameter Z : maximálna hodnota troch parametrov N(prírodný), F(úžitok), Q (kvalita vôd), vypočítaných separátne A : parameter interakcie povrchových/spodných vôd T : parameter modulácie v čase DMV

Sedimenty Znečisťujúce látky organického pôvodu majú sklon k ukladaniu sa do sedimentov a biotu. Štandardy kvality môžu byť určené podľa vody, biotu a sedimentov. Rozvoj adekvátnych analytických, toxikologických a ekotoxikologických metód podľa sedimentov: celá vzorka, intersticiálna voda, suchá vzorka

Sedimenty : more Skupina Látka Konc. mg/kg s.s Kovy IPA (celkove) Hg (PP), (0.3), As (12), Cd (PP) (0,3), Pb (P)(30) Ni (P)(30), Cr (P)(50) IPA (celkove) 200 Dioxíny 0,0015 PCB (celkove) 4