Arthur Schopenhauer a Sören Kierkegaard pr. č. 2 Arthur Schopenhauer a Sören Kierkegaard

Arthur Schopenhauer (1788 – 1860) vplyv: Kant, Platón, indická filozofia po tom ako sa vzdal akademickej kariéry bol slobodným učencom. diela: 1813 O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode. 1819 Svet ako vôľa a predstava 1836 O vôli v prírode 1851 Parerga a paralipomena charakteristika : voluntarizmus, pesimizmus, iracionalizmus

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 1 od Kanta preberá rozdelenie na fenomén – noumenon: všetko čo poznávame – vec pre nás - je štrukturované: - čas - priestor - subjekt - objekt - kauzalita => ilúzia sveta (štrukturovaný, plný objektov v priestore a čase) jediný spôsob ako je nám realita prístupná (ako spoznať noumenon / vec o sebe) je v introspekcii sami seba zakúšame ako vôľu predpokladá, že z toho môžeme extrapolovať (aj keď istí si byť nemôžeme) nerozdelené jedno, neplurálne – základ všetkého, čo sa ukazuje ako predstava dielo: O 4 koreňoch vety o dostatočnom dôvode.1813 dielo: Svet ako vôľa predstava. 1819 x Kant

Arthur Schopenhauer _ metafyzika 2 všetko čo poznávame ako predstavu – každá individuálna vec je objektiváciou vôle k životu (chápané doslovne nie ako metafora) nám známe predmety – len dočasná vlna na oceáne vôle objektivácia vôle – rôzne stupne (skaly < rastliny < živočíchy < ľudia) svet ako predstava – len „mája“, ilúzia, závoj cez ktorý nevidíme skutočnosť – jednotná vôľa (čistá sila) vplyv indickej filozofie

Arthur Schopenhauer _ pesimizmus všetka vôľa <= z nedostatku, z potreby, chcenia, túžby pokým sme objektmi vôle – nezískame trvalé šťastie, či pokoj ´=> utrpenie – vlastnosť sveta o sebe uspokojenie jednej túžby vedie k ďalšej a ďalšej atď. – reťazec utrpenia a bolesť sa stupňuje sú len dve cesty ako sa zbaviť utrpenia: 1) estetická skúsenosť (dočasne zbavuje utrpenia) 2) asketizmus (trvalé zbavenie sa utrpenia, avšak len pre nemnohých) vplyv indickej filozofie

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 1 umenie (a pripúšťa aj prírodu) umožňuje ES - dočasná spása cez poznanie večných platónskych ideí - prekonanie času a individuality na chvíľu sa stratíme v objekte (vnímateľ = vnímané) celé vedomie je obsadené týmto obrazom umelecké diela vytvára génius - schopnosť poznávať svet o sebe - odvodiť z prírody platónske idey použitím imaginácie na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania v zárodku ju máme všetci dotvorenie prírody imagináciou ~ Aristoteles; x Kant krása je tu funkciou jasnosti s akou dielo prezentuje p. idey

Arthur Schopenhauer _ estetická skúsenosť 2 z ES plynie dvojaké potešenie: A) kognitívne poznanie platónskych ideí (pozitívne) B) afektívne potešenie, dočasné zbavenie sa žiadostivosti a utrpenia ľudskej existencie (negatívne) Umelecké dielo – idealizácia rôznych stupňov objektivácie vôle dôležitá je miera vôle manifestovaná v zobrazených objektoch: hierarchia umení: architektúra < maľba krajiny < portrét < poézia, tragédia ? hudba však nič nereprezentuje ? - je priamym vhľadom do vôle ako takej (prostredníctvom rytmu, tempa ,...) – zmyslové oboznámenie s pulzom sveta ako vôle na rozdiel od Platóna idey nechápe ako koncepty, ale ako objekty vnímania

Arthur Schopenhauer _ asketizmus cesta len pre nemnhohých egoizmus – zdroj utrpenia cesta oslobodenia: neustále potláčanie vôle + poznanie: niet rozdielu medzi mnou a inými beriem na seba všetko utrpenie sveta pretože je moje vlastné ~ Budha, Ježiš Kristus

Sören Kierkegaard (1813 – 1855) vplyv: x Hegel -filozofické diela písal pod pseudonymami. - hlavný cieľ: obrana jednotlivca a kresťanstva pred Heglovým idealizmom diela: 1840 Pojem irónie so stálym zreteľom k Sokratovi. 1843 Buď – alebo (Victor Eremita) Strach a triaška (Johann de Silentio) Opakovanie (Constantin Constantius) 1844 Filozofické fragmenty (Johann Climac) Pojem úzkosti (Vigilius Haufniensis) 1845 Štádiá na ceste života 1846 Konečný nevedecký dodatok k filozofickým fragmentom (Johann Climac) 1849 Smrteľná nemoc (Johann Anti-Climac) 1850 Cvičenia sa v kresťanstve (Johann Anti-Climac)... a iné charakteristika : 1. existencialista, iracionalizmus, nesystémovosť

Sören Kierkegaard _ metóda 1 ako bojovať proti spoločnosti kde vládnu abstrakcie (duch, historická nevyhnutnosť, ...)? neveril, že je možné proti abstraktným filozofickým systémom (Hegel) „bojovať“ priamo ich zbraňami – to by bola opäť abstrakcia odtrhnutá od života volí stratégiu nepriamej komunikácie, osobného príkladu, tvorivého a osobného znepokojovania rozrušovania hľadá odpoveď na otázky: Čo robiť? a nie čo mám vedieť? Čo znamená byť kresťanom? v otázkach viery a života je dôležitý osobný cit jednotlivca nie abstraktné poznanie a transcendentálny rozum. už ani nie je možné spáchať sebevraždu každý tvorivý čin je aj istou deštrukciou daného stavu x Hegel, dialektika, idealizmus

Sören Kierkegaard _ metóda 2 privádza preto myslenie k paradoxom, ktoré sa priečia akémukoľvek sprostredkovaniu (racionalizáciii, vysvetleniu) - obrat myslenia k jednotlivcovi - konfrontácia s paradoxom vylučuje možnosť vyhnúť sa zodpovednosti, voľbe (nejakým vysvetlením) v otázkach voľby spôsobu života (konania) nie sú objektívne dopredu dané pravidlá, objektívne pravdy, kategorické imperatívy, logika ducha doby a pod. x len subjektívne pravdy (pre ktoré nemusí existovať nijaká racionálna obhajoba a podpora) význam má len etický subjekt mravný život je len voľba – nie povinnosť ani záväzok len Ja s desivou nutnosťou voliť bez návodu ako - voľba spôsobu života - tri štádiá existencie: 1. estetické 2. etické 3. náboženské x Hegel, dialektika x Kantov kategorický imperatív odmieta transcendentálny subjekt poznania záleží len na úmysloch, dôsledky konania sú druhoradé antisociálna etika

Sören Kierkegaard _ 1. estetické štádium existencie vedený len záujmom o pôžitky života - užívanie slastí a uspokojovanie chutí príklad zvodcu: - len prežitok umenia zvádzať, dáva mu pominuteľný pocit moci, keď sa mu to podarí, tak stráca záujem a ide zvádzať ďalšiu obeť - nikdy sa nedostane k skúsenosti so sebou samým, ale postupne si uvedomuje svoju bezmocnosť a závislosť => márnosť, stratenosť .... zúfalstvo cieľom preto je vymaniť sa z estetického štádia a zaujať etický postoj Buď – alebo. - prchavé, bezprostredné, povrchné ~ Mozartova postava Donna Giovanniho tiež príklad manželstva. konflikt Ja so sebou: sloboda/nezávislosť x závislosť, bezmocnosť - voľba je len na ňom

Sören Kierkegaard _ 2. etické štádium existencie krok od zúfalstva estetického štádia: Ja sa skutočne zvolí / prijme seba a z tejto jednoty začne utvárať svoj život voľba je absolútna, ale zároveň sa týka predchádzajúcej danosti: vo voľbe prijíma Ja seba ako náhodilé (zakorenené v dejinách, konkrétne Ja) – preberá tak za seba zodpovednosť ´ => ľútosť - dochádza k zjednoteniu s tým od čoho sa Ja v zúfalstve odlúčilo – od konečného konkrétneho sveta => etická voľba obsahuje dva pohyby: 1. odlúčenie sa od konečna a na základe novej samostatnosti 2. obratom k nemu inak by šlo o absolútnu tvorbu vlastného Ja znovuzískanie estetického rozmeru rovnováha medzi etickým a estetickým

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 1 na pohyb 1) odlúčenia od konečna nám stačia vlastné sily, ale na pohyb 2) potrebujeme vyššiu moc. paradoxná, absurdná viera konečno nemôžeme vlastniť, len ho prebrať vo viere a nádeji od najvyššej moci. => nemožnosť etickej konštitúcie Ja Ochota zdať sa všetkého vylučuje možnosť nádeje všetko získať spätný obrat ku konečnu vychádza z nekonečnej rezignácie nemôže Ja vykonať samé – potrebuje sa oprieť o pohyb vyššej moci - Božie vtelenie (pohyb nekonečna ku konečnu) paradox: Predmetom žiadneho poznania nemôže byť absurdnosť, že čo je večné je zároveň historické. Strach a triaška: biblický príklad Abraháma a jeho obete syna

Sören Kierkegaard _ 3.náboženské štádium existencie 2 myslenie stavia jedinca pred paradox a vracia ho k sebe => nutnosť rozhodnúť sa, ktorej sa takto nedá vyhnúť len ten kto seba vníma týmto spôsobom vníma sa ako existencia ako jedinec v neodvodenom zmysle má možnosť nájsť seba samého kto môže človeka naučiť pravde o ktorej sa tu hovorí? Ježiš Kristus paradox: súčasnosť osoby (historickej) J.K. s kýmkoľvek z nás je možná – v okamihu voľby (uvedomenia si existencie) - človek sa pravdy nezmocňuje (ako si myslel Sokrates), ale musí mu byť daná aby ju mohol uchopiť v okamžiku. - predtým je mimo akejkoľvek pravdy musí sa pre pravdu otvoriť, prijať ju v okamihu voľby - nepravda indivídua je hriechom (tvárou v tvár pravde sme hriešnici) x Sokrates prístup k pravde otvára vtelenie

Sören Kierkegaard _ prekonanie úzkosti a zúfalstva ako sa človek uzatvára pravde? Č. fakticita a nutnosť x je slobodný s neobmedzenými možnosťami v tomto zmysle je syntézou – ťažko hľadá rovnováhu a v tomto víre podlieha úzkosti - prichádza so slobodou, s odvrátením od konečnosti - jej predmetom je nič Č. je syntéza konečnosti a nekonečnosti časovosti a večnosti slobody a nutnosti syntéza – pomer medzi dvomi – ale to ešte nie žiadne Ja nie je to dopredu daná syntéza, ale pomer ktorý má pomer sám k sebe (utvára sa) Č. je sám sebe daný a práve preto musí seba prijať z rúk inej moci - je slobodný, a zároveň závislý - slobodný ostáva vtedy keď pochopí, že sa musí zodpovedať len svojej slobode. v zodpovednosti prekračuje sám seba a zbavuje sa úzkosti Pojem úzkosti. úzkosť ~ nič x strach Smrteľná nemoc.

literatúra: Coreth, E., Ehlen, P.,Schmidt, J. 2003: Filosofie 19. století. Olomouc : Olomouc. Coreth, E., Ehlen, P., Haeffner, G., Ricken, F. 2006: Filosofie 20. století. Olomouc : Olomouc. Solomon, R. C. (1993): Vzostup a pád subjektu. Bratislava : Enigma. Solomon, R. C., Shermann, D. (eds.) 2003: The Blackwell Guide to Continental Philosophy. Malden, Oxford, Melbourne, Berlin : Blackwell Publishing. Russell, B. 1945: The History of Western Philosophy. New York : Simon and Schuster (kapitola XXI, s. 719 – 729) Baldwin, T. (ed.) 2003: The Cambridge History of Philosophy 1870–1945. Cambridge : Cambridge University Press. Ten, C. L. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VII. The Nineteenth Century. London, New York : Routledge. Kerney, R. (ed.) (1994): Routledge History of Philosophy. Volume VIII. Twentieth Century Continental Philosophy. London, New York : Routledge. Copleston, F. (1994): A History of Philosophy. Volume VII - IX. New York, London, Toronto, Sydney, Auckland : Doubleday.