Nezamestnanosť v čase neskorej moderny Konferencia Využi šancu! Zlepšovanie pripravenosti mladých ľudí pre trh práce. Blok 4 Sociologický kontext nezamestnanosti mládeže a jej dopady na celú spoločnosť Košice, 7. júna 2013 Nezamestnanosť v čase neskorej moderny Michal Vašečka Fakulta sociálních studií, Masarykova Univerzita mvasecka@fss.muni.cz

Nezamestnanosť An ´unemployed´ existence is a worse negation of life than death itself Jose Ortega y Gasset

Hlavné tézy prezentácie Nezamestnanosť mladých prináša multidimenzionálne vysoké náklady, ktoré výrazne prevyšujú potenciálne drahé intervencie. Riešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých sa stáva najväčšou výzvou pre tvorcov verejných politík vo vyspelom svete post-industriálneho obdobia. Vzhľadom na štrukturálne premeny spoločnosti je zrejmé, že konvenčné riešenia nezamestnanosti mladých nebudú úspešné. Výzvou do budúcna je potreba paradigmálnej zmeny politík. Dlhodobo vysoká nezamestnanosť mladých ohrozuje sociálnu kohéziu spoločnosti a bude viesť k nárastu radikálnych nálad v spoločnosti.

Význam zamestnania v živote človeka Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti. Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty. Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke. Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť.

Nezamestnanosť mladých na Slovensku Slovensko má piatu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ. Nezamestnanosť mladých v Grécku dosiahla na konci roku 2012 64%. Medzi rokmi 2008 a 2011 nezamestnanosť mladých narástla o 14,2%. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat (november 2012) je bez práce každý tretí mladý Slovák vo veku do 25 rokov.

Nezamestnanosť mladých v EÚ Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov (22,7%) je viac než dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou v EÚ (9,2% - 3Q 2012). Šance mladých ľudí pri získaní práce sú nízke. Z tých mladých ľudívo veku 15-24 rokov, ktorí boli nezamestnaní v roku 2010 si v roku 2011 prácu našlo len necelých 30%. Ak si aj mladý človek nájde prácu, má problém si ju udržať, keďže je veľké zastúpenie mladých medzi pracovníkmi na dobu určitú a pri práci na čiastočný úväzok. Rastie miera pasivity a rezignácie (12,4% mladých nezamestnaných v EÚ malo záujem o prácu, ale prestali si ju hľadať). Koľko tento problém Európu stojí? Spoločenské náklady na mladých ľudí bez zamestnania a mimo vzdelávacieho procesu predstavuje 1,2 % HDP EÚ, čiže cca 150 mld EUR ročne.   

Nezamestnanosť mladých v OECD

Mýty ohľadne nezamestnanosti na Slovensku 1. Nezamestnanosť je spoločenský a sociálny problém. 2. Vysoká nezamestnanosť na Slovensku je dočasná, je dôsledkom ekonomickej krízy, resp. nevhodnej politiky vlády. 3. V budúcnosti bude možné efektívne znižovať mieru nezamestnanosti a priblížiť sa k mieram nezamestnanosti typickým pre krajiny EÚ v 80-tych a 90-tych rokoch. Ideálne k plnej zamestnanosti. 4. Nezamestnanosťou sú postihnutí predovšetkým nekvalifikovaní, osoby s kumulovanými hendikepmi, príslušníci niektorých etnických a migrantských skupín, obyvatelia marginalizovaných oblastí a mladí ľudia. 5. Kľúčom k zamestnanosti je vyššie vzdelanie. 6. Slovensko je „odsúdené“ na vysokú nezamestnanosť.

Nezamestnanosť v post-industriálnom období - When work disappears Úpadok priemyselnej výroby Nasýtenie sektoru služieb Zavádzanie nových technológií Rast významu globálneho korporátneho sveta Nasýtenie domáceho trhu predmetmi dlhodobej spotreby Inflácia ašpirácií pre-kvalifikovaných a nerealistické očakávania nekvalifikovaných

„Costs“ vysokej nezamestnanosti mladých Ekonomické náklady Psychologické náklady Sociálne náklady Celospoločenské náklady

Ekonomické náklady Nižší rast HDP; Ekonomické externality priame i nepriame; Nevyužívanie znalostí a zručností flexibilnej časti spoločnosti; Nižšie celoživotné zárobky a úspory mladých, ktorí neskoro vstupujú na trh práce, alebo na neho nikdy nevstúpia

Psychologické náklady Rozbitie štruktúry času Sociálna izolácia Vynútené zmeny identity Rast sociálnej deprivácie - relatívnej i absolútnej

Sociálne náklady Rast apatie nezamestnaných i celej spoločnosti Zhoršovanie zdravotného stavu nezamestnaných Znižovanie ekonomického, kultúrneho i sociálneho kapitálu nezamestnaných

Celospoločenské náklady Fragmentarizácia sociálnej kohézie Vytrácanie sa sociálnej solidarity Prehlbovanie sa marginalizácie celých segmentov spoločnosti Rast anómie Rast ontologickej neistoty Prehlbovanie sa nedôvery v spoločnosti Rast odcudzenia na vertikálnej i horizontálnej úrovni Panika stredných vrstiev Radikalizácia spoločnosti

Riešenia ? Strednodobé technické riešenie: Efektívne využitie Eurofondov - presun na tvorbu pracovných miest. „Záruka pre mladých“ (Komisia navrhuje, aby každý mladý človek do 25 rokov mal do 4 mesiacov po ukončení vzdelania alebo po strate práce, prístup k zamestnaniu, ďalšiemu vzdelávaniu alebo stáži). „Individualizácia“ služieb Úradov - poradenstvo by malo byť šité na mieru každého uchádzača. Dlhodobé koncepčné riešenia: Kroky vedúce ku knowledge-based society Posilňovanie sektoru služieb Príprava na prechod k spoločnosti voľného času

Štrukturálne premeny spoločnosti v čase neskorej moderny Everybody was saying we must have more leisure. Now they are complaining they are unemployed. Prince Philip Post-industriálna spoločnosť Post-demokratická spoločnosť Post-optimistická spoločnosť Post-náboženská spoločnosť Post-nacionálna spoločnosť

Jobless world? This is the end of the world as we know it… Post-industriálna „Tretia vlna“ - odpovede a riešenia „druhej vlny“ prestávajú byť aktuuálne Paradigmálna zmena politík - príprava za svet s neustále klesajúcim objemom „práce“ Paradigmálna zmena vízie spoločnosti Príprava na radikalizáciu spoločnosti v čase neskorej moderny

Záverom - negatívne trendy vývoja pohľadom sociológa Reakciou na neriešiteľnú situáciu v oblasti zamestnanosti môže byť iba nárast frustrácie a radikálnych názorov mladých ľudí. Sociálna konštrukcia reality a reprodukcia radikálnych názorov (Berger - Luckmann) Dôsledky „definície situácie“ (Thomasova teoréma) „Samozrejmý svet“ - vnútorný svet mladých radikálov (Alfred Schutz) Chýbajúca dôvera ako zdroj radikalizácie mladých ľudí (Giddens) Generačná identita a radikalizmus mladých ľudí (Mannheim)