KEGA 3/7056/09 Tvorba vzdelávacieho štandardu k návrhu štátneho kurikula z biológie pre gymnáziá a inovácia metód, foriem a prostriedkov k jeho implementácii a rozvoja kľúčových kompetencií žiakov Katedra didaktiky prírodných vied, psychológie a pedagogiky PRIFUK, Bratislava

LIST Mgr. Barbora Duračinská Školiteľ: doc. RNDr. Katarína Ušáková, PhD. Upravila Dr. Ružeková

LIST ( FYLOM ) LIST ( FYLOM )  Bočný rastlinný orgán obmedzeného rastu.  Spolu so stonkou tvorí celok výhonok výhonok.

Funkcie listu  fotosyntetická asimilácia  vyparovanie vody- transpirácia  výmena plynov: oxid uhličitý, kyslík

Morfologická stavba listu

Morfologická stavba listu- vonkajšia stavba listová čepeľ listová čepeľ stopka stopka pošva pošva prilístky prilístky

Tvary listovej čepele  jednoduché listy  celistvá čepeľ  delená čepeľ  zložené listy

Tvary listovej čepele  Podľa obrysu čepele:

Listová žilnatina  Súbor cievnych zväzkov v listovej čepeli  Typy: vidlicovitá rovnobežná perovitá

Listová žilnatina  sperená  dlaňovitá  odnožená

Pripojenie listov k stonke  stopkatý list  sediaci list  objímavý list  zbiehavý list  zrastené protistojné listy  prerastený list

Postavenie listov na stonke  striedavé  protistojné  praslenovité  krížmoprotistojné

Rast listov rastovom vrchole stonky  zakladajú sa na rastovom vrchole stonky v podobe hrbolčeku  rast je obmedzený  rastú najprv na vrchole čepele, po čase v strednej a dolnej časti čepele s rozdielnou aktivitou vrcholového, bočného a základného meristému.  tvar súvisí s rozdielnou aktivitou vrcholového, bočného a základného meristému.

Životnosť listov  kratšia ako stonky  po skončení vegetačného obdobia listy opadávajú  listy ihličnanov opadávajú v intervale od 2 do 3, niekedy až 9 rokov.  parenchymatická odlučovacia vrstva  parenchymatická odlučovacia vrstva, ktorej vytvorenie súvisí s chemickými a anatomickými zmenami.

Kategórie listov  kvetné listy  listence  listence - pripojené ku kvetnej stopke  listene  listene – v pazuchách vyrastajú kvetné stopky  asimilačné listy  asimilačné listy - fotosyntéza, transpirácia  klíčne listy  klíčne listy - jeden - jednoklíčnolistové - dva - dvojklíčnolistové - viac – nahosemenné

Listy Podľa usporiadania pletív v čepeli rozoznávame listy:  Bifaciálne  list rozlíšený na rub a líce  dvojklíčnolistové rastliny  monofaciálne  nerozlišujeme rub a líce  väčšina jednoklíčnolistových rastlín

Anatomická stavba listu

Unifaciální válcovitý list šídlatky jezerní (Isöetes lacustris) se čtyřmi vzdušnými lakunami. Unifaciální izolaterální list kosatce sibiřského (Iris sibirica). Unifaciální válcovitý list sítiny rozkladité (Juncus effusus).

Porovnanie anatomickej stavby monofaciálneho a bifaciáneho listu

Řez listem bezkolence modrého (Molinia caerulea). List bifaciální, s nerozlišeným mezofylem. Kolaterální cévní svazky a sklerenchymatická vlákna nacházející se mezi cévním svazkem a svrchní a spodní epidermis rozdělují list na jednotlivé izolované části – heterobarický list. V horní epidermis se nacházejí velké parenchymatické ohýbací buňky (buliformní buňky, motorické buňky), které za sucha umožňují podélné svinování listové čepele. Řez listem srhy říznačky (Dactylis glomerata). List bifaciální, s nerozlišeným mezofylem. Podélné složení listu umožňují ohýbací (buliformní) buňky v horní epidermis. Abaxiální strana listu je v místě ohybu zpevněna sklerenchymatickými vlákny probíhajícími ve směru podélné osy listu. Kolaterální cévní svazky obklopuje vnitřní sklerenchymatická a vnější parenchymatická pochva.

Metamorfózy listov  šupiny  cibule  listové úponky  listové tŕne  listencový obal