Tráviaca sústava zabezpečuje tri hlavné funkcie: trávenie, vstrebávanie, odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok. Všetky tieto procesy sú riadené nervovo – autonómnymi nervami a hormonálne - prostredníctvom hormónov a látok, ktoré sa tvoria v sliznici tráviacej sústavy. Správnu funkciu tráviacej sústavy ovplyvňuje správna výživa a to podstatnou mierou.

Skladá sa z tráviacej rúry a do nej ústia veľké a malé žľazy. Tráviacu rúru tvorí:  ústna dutina  hltan  pažerák  žalúdok  tenké a hrubé črevo  konečník a análny otvor

Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány a patria k nim - veľké slinné žľazy - pečeň a podžalúdková žľaza - pankreas

je vstupnou časťou tráviacej rúry a jej hlavnou funkciou je  odhryznutie potravy a jej mechanické rozdrobovanie,  žuvanie a  prehĺtanie.

Toto zabezpečujú zuby (dentes), usporiadané sú do horného a dolného zuboradia. Človek má počas života dve generácie zubov:  miečne zuby - mliečny chrup má 32 zubov: 8 rezákov, 4 očné a 8 stoličiek  trvalé zuby – trvalý chrup má 32 zubov: 8 rezákov, 4 očné zuby, 8 črenových zubov a 12 stoličiek. Do ústnej dutiny vyúsťujú 3 páry veľkých slinných žliaz – podjazykové, podsámkové a príušné. Okrem toho je v sliznici úst množstvo malých slinných žliazok. Výlučky slinných žiaz sú sliny (saliva) a ich funkciou je zvlhčovať spracúvanú potravu v ústach, obaľujú ju hlienom a potrava sa preĺta ( vytvára sa hlt), ktorý sa prehĺtaním dostáva do ďalších častí tráviacej sústavy. Sliny, ktoré sa tvoria v sliných žľazách obsahujú ptyalín (zmes enzýmov-amyláz – natravujúcich polysacharidy. Obsahujú tiež baktericídne látky, napr. lyzozým, ktorý rozpúšťa stenu niektorých baktérii.

Dôležitým orgánom v dutine ústnej je jazyk (linqua) svalový orgán, ktorý jednak pohybmi pomáha pri mechanickom spracúvaní a posune potravy. Druhou jeho funkciou je tvorba artikulovanej reči. Na jeho chrbte pokrytom sliznicou sa nachádzajú chuťové bunky – sú to receptory pre 4 základne chuťové kvality – sladkú, slanú, horkú a kyslú. V ústnej dutina sa už začína aj vstrebávanie niektorých látok, ako sú lieky alebo jedy.

do neho sa posúva potrava z dutiny ústnej vo forme hltu prehĺtacím reflexom a potom do pažeráka. Pri prehĺtacom reflexe dochádza k zdvihnutiu mäkkého podnebia a uzatvorí sa vchod do nosovej dutiny a a tiež chrupkovitá príchlopka (epiglotis) a uzatvorí vchod do hrtana. Potrava sa tak nedostane do dýchacích ciest. Potrava sa posúva peristaltickými sťahmi svalovej steny pažeráka – do žalúdka. (peristaltické pohyby sú postupné sťahy steny pažeráka, ktoré prebiehajú od začiatku pažeráka po vchod do žalúdka a tým sa potrava presúva do žalúdka)

je vakovitý svalnatý orgán umiestnený pod bránicou. Jeho objem je 1 – 2 litre. Stenu žalúdka tvorí  sliznica,  podsliznicové väzivo a  tri vrstvy hladkých svalov. Na povrchu je žalúdok krytý lesklou blanou – pobrušnicou. Sliznica žalúdka produkuje žalúdočnú šťavu. Svalovina žalúdka umožňuje sťahy jeho steny – peristatické a kývavé pohyby žalúdka a tým zabezpečuje premiešavanie tráveniny a postupné prepúšťanie traveniny do tenkého čreva.

je 4 –6 m dlhá, viackrát poprehýbaná svalová rúra, ktorá spája žalúdok s hrubým črevom. V tenkom čreve prebieha podstatná časť trávenia i vstrebávania a nestráviteľné zvyšky s vodou a tráviacimi šťavami sa posúvajú ďalej do hrubého čreva. Sliznica tenkého čreva vytvára kruhovité zvrásnenia, ktoré zväčšujú rezorpčný povrch o 35 %. Ešte väčšie zväčšenie tohto povrchu spôsobujú početné črevné klky a mikroklky. V sliznici tenkého čreva sa nachádzajú drobné žľazky, ktoré produkujú črevnú šťavu a početné uzlíky lymfatického tkaniva. Tenké črevo má tri časti, ktoré do seba plynulo prechádzajú:  Dvanástnik – meria 12 palcov, teda cm, tu vyusťujú vývody veľkých žliaz – pečene a podžalúdkovej žľazy.  Lačník - je uložený v hornej časti brušnšj dutiny a svoj názov dostal podľa toho, že u mŕtvol je väčšinou prázdny.  Bedrovník - je uložený v pravej bedrovej jame. Lačník a bedrovník plynulo prechádzajú do seba a nie je medzi nimi výrazná hranica.

Hrubé črevo (intesinum crassum) tvorí poslednú časť tráviacej rúry. Začína sa v pravej bedrovej jame ako slepé črevo, z ktorého vystupuje rôzne dlhý červovitý prívesok (appendix) Nad slepým črevom vstupuje do hrubého čreva tenké črevo. Hrubé črevo tvorí jedinú veľkú črevnú kľučku a končí sa esovitou časťou a konečníkom. Je dlhé asi 1,5 m a hrubé 5-8 cm. Prebieha tu spätné vstrebávanie vody a niektorých solí, čím sa črevný obsah zahusťuje. V hrubom čreve sú prítomné symbiotické hnilobné a kvasné baktérie. Črevný obsah sa nazýva stolica. Keď sa stolica dostane do rozšírenej časti konečníka, vyvolá vyprázdňovaní (defekačný ) reflex. Uplatňuje sa pri ňom kontrakcia svalov. Tráviacu rúru uzatvárajú dva zvierače – vnútorný a vonkajší. Iba vonkajší je ovládateľný našou vôľou, a tak možno defekačný reflex potlačiť. Dlhšie zadržiavanie stolice vedie k jej ďalšiemu zahusťovaniu s následkom zápchy.

Pečeň je najväčšou žľazou v ľudskom tele. V priemere má hmotnosť 1,5 kg. Je uložená pod bránicou na pravej strane brušnej dutiny. Jej početné funkcie sú dôležité pre látkovú výmenu a trávenie. V pečeni sa detoxikujú prijaté látky a odbúravajú sa nepotrebné látky. Časť metabolitov vylučuje pečeň priamo v podobe žlče.

leží pod žalúdkom v ohybe dvanástnika. Je tvorená lalôčikmi, z ktorých vystupujú tenké vývody. Spájajú sa a vyúsťujú do dvanástnika, do ktorého sa vylieva pankreatická šťava. Podžalúdková žľaza má aj endokrinnú funkciu žľazy s vnútorným vylučovaním. V zhlukoch buniek, nazývaných Langerhansové ostrovčeky produkuje hormóny inzulín a glukagón, ktoré regulujú hladinu cukrov v krvi. Porucha funkcie tejto časti podžalúdkovej žľazy spôsobuje chorobu cukrovku (diabetes melitus).

 Tvorba vredov na sliznici žalúdka alebo dvanástnika – patrí k najčastejším funkčným poruchám tráviacej sústavy.  Zápal žalúdočnej sliznice (gastritída) – má veľa foriem.  Zápal slepého čreva (apendicitída) – najčastejšie ochorenie predovšetkým v mladom veku  Celiakia – zvláštne ochorenie, ktoré sa prejavuje ako metabilická porucha už v detskom veku, je to vlastne forma potravinovej alergie na určité rastlinné bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v obilí (lepok).

Ľudské telo získava energiu z potravy, ktorá svojim množstvom a kvalitou musí zabezpečiť energetické nároky organizmu. Energetická spotreba narastá pri svalovej práci, počas tehotenstva, dojčenia, v období rastu a vývinu jedinca. Kvalita – musí byť primerané zastúpenie týchto zložiek:  Makroživiny – bielkoviny, cukry, tuky  Mikroživiny – vitamíny, minerálne látky  Voda Množstvo prijatej potravy by malo byť primerané energetickému výdaju. Základnými zložkami potravy sú makroživiny – bielkoviny, cukry a tuky.

Bielkoviny sa nedajú nahradiť žiadnou inou živinou, od metabolizmu bielkovín závisí väčšina životných procesov. Z potravy sa vstrebávajú vo forme aminokyselín, ktorých je v bielkovinách priemere 20, z nich 8 je nenahraditeľných pre normálne fungovanie organizmu. AK sú predovšetkým stavebné látky, môžu byť aj zdrojom energie, ale nikdy nevytvárajú zásoby a nemôžu byť nahradené inými živinami. Pre ľudský organizmus sú najvýhodnejšie bielkoviny živočíšneho pôvodu, pretože obsahujú všetky nenahraditeľné aminokyseliny, ktoré si organizmus nevie sám vytvoriť. Nijaká rastlina nemá všetky základné nenahraditeľné aminokyseliny. Najbližšie majú k tomu strukoviny, najmä sója, ktorej chýba iba jedná základná AK.

Cukry tvoria väčšinu denného energetického príjmu 50-60%. Sú zdrojom najľahšie nadobudnuteľnej energie pre metabolické procesy. V potrave sú vo forme polysacharidov (škrobov) a disacharidov (maltóza – sladový, laktóza – mliečny, sacharóza – repný cukor). Pri trávení polysacharidov sú konečným produktom tri hlavné monosacharidy: glukóza, fruktóza a galaktóza. Glukóza tvorí až 80 % všetkých monosacharidov a je najčastejšou konečnou formou prenosu sacharidov do bunky. Ukladá sa v bunkách (najmä pečeňových a svalových) ako energetická zásoba vo forme glykogénu (živočíšny škrob). Veľké množstvo sacharidov v potrave spôsobuje obezitu, lebo ich nadbytok sa premieňa na zásobný tuk.

Tuky tvoria v priemere 40 % energetického príjmu (odporúčaná dávka je o 10 % nižšia). Sú zásobným zdrojom energie. Tvoria stavebnú časť všetkých buniek ako protoplazmatický tuk (v membránach a cytoplazme) a ako zásobný tuk sa nachádzajú v podkožnom väzive alebo vytvárajú obal niektorých obalov. Štiepne produkty tukov – glycerol a mastné kyseliny – sú zdrojom energie buď priamo alebo prostredníctvom premeny na glykogén. Ukladanie tukov riadi inzulín a estrogény. Tuky sú dôležité ako rezervoár niektorých vitamínov (A, D, E, K). Tuky sú najvýhodnejším zdrojom energie, lebo 1 gram tukov má energetický obsah 38,9 kJ (cukry a bielkoviny iba 16,7 kJ). Podiel tukov v potrave by sa mal riadiť množstvom vydávanej energie.

Minerálne látky a vitamíny spolu s vodou sú nevyhnutnou zložkou potravy, aj keď nie sú zdrojom energie. Minerálne látky tvoria necelých 5% hmotnosti tela a voda až 70%. Prejavy nedostatku minerálnych látok sa vyskytujú pomerne zriedkavo, najzávažnejšie poruchy sú struma (zväčšenie štítnej žľazy) pri nedostatku jódu, alebo určitý typ málokrvnosti pri nedostatku železa. Vitamíny sú životne dôležité organické látky, ktoré sa do tela dostávajú väčšinou potravou a organizmus si ich nemôže syntetizovať vôbec alebo iba v malom množstve. Nie sú stavebnou látkou ani zdrojom energie. Ich funkciou je účasť na riadení metabolizmu tým, že sú súčasťou enzýmových systémov, pôsobia ako katalyzátory chemických reakcií v organizme a podmieňujú odolnosť tkanív a celého organizmu. Mnohé majú funkciu antioxidántov, t.j. látok, ktoré neutralizujú voľné radikály alebo zabraňujú ich tvorbe.

 Voľné radikály sú chemicky nestábilné, napadajú bunky a pri dlhodobejšom pôsobení ohrozujú ich prírodzené funkcie. Pri spolupôsobení ďalších faktorov môžu byť aj zdrojom závažných ochorení, napr. oslabenie imunitného systému, reuma, ateroskleróza, nádorové ochorenia a podobne. Vitamíny sa delia na dve skupiny:  Vitamíny rozpustné v tukoch – A, D, E, K  Vitamíny rozpustné vo vode – C, a vit. Skupiny B  Vitamíny sú v organizme uložené v bunkách ale ich hlavnou zásobarňou je pečeň. Ich nedostátok sa nazýva hypovitaminóza, prípadne až avitaminóza. MôžE SA OBJAVIť AJ HYPER Viitaminóza pri nadmernom príjme niektorých vitamínov.

Správna výživa má zabezpečiť:  Optimálny rast kostry a vývin svalov  Vhodný vývin a schopnosť organizmu reagovať a prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam životného prostredia (odolnosť voči infekciám)  Optimálny vývin a funkciu vyššej nervovej činnosti

Kvantitu – množstvo potravy treba prispôsobovať energetickému vydaju organizmu. Nedodržiavaním primeraného množstva potravy dochádza k poruchám zdravého vývinu. Nedostatočnosť výživy sa môže prejavovať podvýživou až hladovaním.  Anorexia  Bulímia  Podvýživa – skrytý hlad Nadmerný príjem potravy, ktorý prevyšuje energeticky výdaj organizmu je tučnota – obezita, ktorá sa stáva zdravotným problémom v civilizovaných rozvinutých krajinách. Zvyšovanie výskytu tučných ľudí u nás je dôsledkom zníženej telesnej aktivity pri zachovávaní potravinových návykov z minulosti Kvalitu potravy charakterizuje zodpovedajúce zastúpenie jednotlivých typov živín, minerálnych látok, vitamínov a vody, ale najmä biologická hodnota potravy.