10. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei auv. V. 17 You shall not covet your neighbor's house. You shall not.

Slides:



Advertisements
Similar presentations
Laengz ngaengc waac nyei jauv
Advertisements

Tin-Hungh Se Dongh Hnamv
Oix Ziangh Se Oix Zuqc Daic To Live Is To Die   Gaa^laa^tie 2:20; Lomaa 6:1-18 Galatians 2:20; Romans 6:1-18 Sunday/June 5, 2011.
Yiem Hnangv Maaih Siouv Ngix (Buoz-Daauh) Nyei Ziouv Tin-Hungh Nor. Live as Gods Masterpiece Tin Deic Douh Genesis 1:1-8Genesis 1:1-8 SUNDAY/JUNE 12, 2011.
Please turn off your cell phone Hoc Dauh: Setv Mueiz Nyei Hnoi
Zunh Doz/Sermon Yo^han 14:1-6 Yesu Se Dongh… (Minc1584)
Huon-In Nyei Jauv Courtship 1 Corinthians 7:1-5 1 Ko^lin^to 7:1-5 Sunday /February 13, 2011.
Zunh Doz/Sermon The Purpose of Baptism Ziemx Wuom Nyei Mouz Deic Romans/Lomaa 6:3-6 Zunh Doz/Sermon The Purpose of Baptism Ziemx Wuom Nyei Mouz Deic Romans/Lomaa.
Caux Yesu Juangc Maengc Ziangh Ko^lo^si 2: Weic naaiv, meih mbuo hnangv haaix nor zipv liuz Giduc Yesu zoux Ziouv, ziouc oix zuqc hnangv wuov nor.
Oix Zuqc Ei Ziouv Nyei Leiz jaaux Fu’jueiv E^fe^so 6:4.
Sienx Tin-Hungh Nyei Jauv Biux Mengh Waac Naaiv ginc sou se njaaux taux Tin- Hungh nyei jauv caux mbuo baamh mienh nyei jauv yiem haaix daaih, hnangv.
Zunh Doz/Sermon The Purpose of Bible Study Hoqc Ging-Sou Nyei Mouz Deic 1 Peter 2:1-3; 2 Timothy 2:15 Zunh Doz/Sermon The Purpose of Bible Study Hoqc Ging-Sou.
Zunh Doz/Sermon The Purpose of Prayer Daux Gaux Nyei Mouz Deic Luke/Lugaa 11:1-13 Zunh Doz/Sermon The Purpose of Prayer Daux Gaux Nyei Mouz Deic Luke/Lugaa.
Maiv Maaih Haaix Nyungc Haih Nqaeqv Duqv Tin-Hungh Nyei Hnamv Bun Mbuo. Lomaa 8:31-39 Romans 8:31-39.
15 Maiv dungx hnamv baamh gen fai hnamv baamh gen nyei ga'naaiv. Haaix dauh hnamv baamh gen, wuov dauh maiv maaih hnyouv hnamv Zaangc Diex. 15 Do not.
CrossPointe Mien Baptist Church Muangx Oc Tin-Cai Yiem Ndaamh Lungh 1. Muangx oc, Tin-cai yiem ndaamh lungh, baaux nzung ceng coqv yungz nyei Hungh.
“Dauh dauh duqv zipv Tin-Hungh nyei zingh nyeic yaac oix zuqc goux longx. Haaix dauh zipv haaix nyungc zingh nyeic oix zuqc longc tengx zuangx mienh.
5 Zinh ndaangc gan longx Tin-Hungh, sienx kaux ninh wuov deix m'sieqv dorn hnangv naaiv nor zorng nzueic. Ninh mbuo mbuoqc ganh nyei nqox gunv, For this.
CrossPointe Mien Baptist Church Ziouv Yesu Za’gengh Hlo Haic 1. Ziouv Yesu za'gengh hlo jiex, Ninh hingh jiex daic nyei quonh nernh. Longc buv-nziaamv.
18 Zoux auv nyei mienh aah! Oix zuqc mbuoqc ganh nyei nqox. Hnangv naaiv zoux se puix sienx Ziouv nyei mienh. 19 Zoux nqox nyei mienh aah! Oix zuqc hnamv.
Title: The Landmines of Believer Daanc Giduc Mienh Nyei Ga’naaiv-mbeux Text: Ephesians 4:26-32 E^fe^so 4:26-32 Sunday April 20, 2008 Please turn of your.
Zeuz, Gueix-Zunh Nyei Zunh Doz Qorng 1 Siang-Yungz Jiex New Birth Ih Hnoi Nyei Zunh Doz Waac Yo^han 3:1-8 = John 3:1-8 Sunday/February.
Goux Tin-Hungh Nyei Jaa-Dingh Nyei Mienh Being A Steward of God’s Things Matv^taai 25:14-30 – Matthew 25:14-30 February 8, 2009.
Better Parents and Better Children Gauh longx deix nyei die maa caux Gauh longx deix nyei fu’jueiv Ephesians 6:4 E^fe^so 6:4 Today’s Date: January 10,
Mbuo Caux Tin-Hungh Ziangh Jienv Our intimacy with God Genesis 1:26 Tin Deic Douh 1:26 July 13, 2008 Mbuo Caux Tin-Hungh Ziangh Jienv Our intimacy with.
Gambling is a Moral Issue Nouv Zinh Nyei Jauv Se Dorngc Zoux Horpc Nyei Sic 1 Timothy 6: Ti^mo^tai 6:6-10.
Bitterness Avoidance Oix Zuqc Simv Im Nyei Jauv Ephesians 4:17-32 E^fe^so 4:17-32 Date: January 17, 2010.
Hnamv Nyei Lingc – Love Commandment Matv^taai 22: Matthew 22:36-40 “Ninh ziouc naaic gaax, "Fin-Saeng aac, yietc zungv Leiz-Latc, haaix diuh gauh.
Divorce and Remarriage Matv^taai 19:3-9 Matthew 19:3-9 Date: February 7, 2010.
Baamh Mienh Nyei Mba’nziu Human’s Heart Ging-Sou Scripture: Maako Mark 4:13-20.
Topic: Fingx Jiex Daaih Text: Hipv^lu Sou 6:7-12 Hebrews 6:7-12 Hebrews 6:7-12 Please turn off your cell phone February 26, 2006.
Buoqc zangc longc jienv nyei jauv se weic zuqc mbuo ceng baaix yietc liuz ziangh jienv wuov dauh Tin-Hungh. Weic zuqc ninh zeix mbuo daaih weic.
Text: Lugaa 24:4-6 – Luke 24:4-6 Sunday Mach 23, 2008 Please turn off your cell phone. Tov bungx daic meih nyei cell phone oc.
Zeuz, Gueix-Zunh Nyei Zunh Doz Qorng 1 Dorng Jaa Nyei Leiz-Fingx The Marriage Regulations Ih Hnoi Nyei Zunh Doz Waac Hipv^lu.
CrossPointe Mien Baptist Church. 007-N. Daaih Ceng Njoux Ziouv Daaih ceng njoux Ziouv Daaih ceng njoux Ziouv Mbuo yietc zungv Njoux Ziouv nyei bou Mbuo.
DOZ Lόγος The Word Yo^han 1:1-5 = John 1:1-5
Marriage And Family Colossians 3:18-21 Ko^lo^si 3:18-21
Ging-Sou Scripture: Matv^taai Matthew 25:14-30
Zoux Leiz-Baaix Nyei Yietc Nyeic
Tuix Bouc Nyei Jiu Baang
Yo^han 14:6; Gong-Zoh 4:12 John 14:6; Acts 4:12
Siec Nyungc Daic Nyei Zuiz The Seven Deadly Sins
Spiritual Law Yo^han 3:16 = John 3:16 Lingh Wuonh Nyei Leiz
Ih Hnoi Nyei Zunh Doz Waac
Genesis 2:18,21-22 Marriage Is A Companionship
Haaz Nyim Nyei Waac-Beiv The Parable of Sowing Seed
Tin-Hungh θεός God Yo^han 4:23-24 = John 4:23-24
Part 2 Yo^han 1:9-13 = John 1:9-13 Yesu Zoux Baamh Gen Nyei Njang
Dingc Hnyouv Zoux Yiem Siang-Hnyaangx Nyei Jauv
Ging-Sou Maaih Laamh Longc
Please turn off your cell phone
A godly family KO^lo^si 3:18-21 Colossians 3:18-21
Ging-Sou Scripture: Luke 9:22, Acts 4:12, John 4:24
March 18, 2007 Ging-Sou Gong-Zoh 6:1-7 Jiu Baang Qiemx Zuqc Nyei Bieiv
Cong-Mengh Waac 19:18 Proverbs 19:18
A’hneiv Siang-Hnaangx
Church Attendance Hipv^lu 10:25-27 Hebrews 10:25-27 May 2, 2010.
Singx Diex, Singx Dorn, Caux Singx Lingh Nyei Jauv
Scripture Ging-Sou Communication Principle 1:
Must Prepare Your Heart Oix Zuqc Liuc Leiz Meih Nyei Hnyouv
Title: The Father’s Duty Text: Psalm 78:1-8 = Singx Nzung 78:1-8
Text: 2 Timothy 3:1-5 Topic: Life Under Pressure
Ging-Sou Scripture: Ko^lo^si 3:20; Nzamc Leiz-Latc 5:16
Hnamv Caux Laanh Ei Laanh Nyei Jauv
Good Father’s Examples
Fighting 5 Battles Mborqv 5 Nyungc Jaax Mark 3:20-30 Maako 3:20-30.
Haaix Dauh Maaih Hatc Maaz Taux Horpc Leiz Fai Dorngc Leiz Nyei Sic
TODAY’S MESSAGE Cong-Mengh Waac – Proverbs 11:28
Tov meih bungx daic meih nyei cell phone oc
Rely On Christ, Not Rules Bangc Giduc, Maiv Zeiz Gunv Nye Mienh
Presentation transcript:

10. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei auv. V. 17 You shall not covet your neighbor's house. You shall not covet your neighbor's wife. อย่าโลภครัวเรือนของเพื่อนบ้าน อย่า โลภภรรยาของเพื่อนบ้าน. 不 可 贪 恋 人 的 房 屋, 也 不 可 贪 恋 人 的 妻 子 Bù kĕ tān liàn rén de fáng wū, yĕ bù kĕ tān liàn rén de qī zi 10. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei auv. V. 17 You shall not covet your neighbor's house. You shall not covet your neighbor's wife. อย่าโลภครัวเรือนของเพื่อนบ้าน อย่า โลภภรรยาของเพื่อนบ้าน. 不 可 贪 恋 人 的 房 屋, 也 不 可 贪 恋 人 的 妻 子 Bù kĕ tān liàn rén de fáng wū, yĕ bù kĕ tān liàn rén de qī zi Cuotv I^yipv 20:17 – Exodus 20:17

Ging-Sou: Cuotv I^yipv 20:17 “Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei auv, mienh nyei nouh gauv nouh beiz, mienh nyei ngongh fai lorh fai ninh maaih nyei haaix nyungc ga'naaiv.”

Biux Mengh Waac: Mueic jieqv wuov joux waac nyei eix-leiz se gorngv maaih hnyouv hanc oix duqv dongh maiv zeiz meih nyei ga’naaiv. Da’ziepc naaiv diuh lingc nzutv zunv yietc zungv lingc gorngv taux hnyouv nyei jauv. Wuov deix nduoh diuh se gorngv taux zoux cuotv nyei sic, naaiv diuh gorngv taux hnyouv gu’nyuoz, fai fiem-fingx nyei jauv, caux hanc nyei jauv. Maaih ga’naaiv se maiv dorngc. Yiem Nzamc Leiz Latc 8:18 “ Oix zuqc jangx jienv Ziouv, meih mbuo nyei Tin-Hungh, bun meih mbuo maaih banh zeic hnangv naaiv nor butv zoih daaih, weic ziepc zuoqv nyei ei jienv ninh caux meih mbuo nyei ong-taaix houv jienv liepc nyei ngaengc waac hnangv ih hnoi nor.”

Yaagorpc 1:17 “Yietc zungv longx nyei, dunh yunh nyei zingh nyeic yiem tin-dorngh njiec daaih. Se Tin-Hungh, dongh zeix cuotv lungh nyei nyungc-nyungc njang wuov dauh, ceix bun mbuo. Ninh yietc liuz maiv goiv yienc, yaac maiv torngv zuqc haaix nyungc hmuangx.” Naaiv se Mbuo maiv zeiz gorngv taux maaih ga’naaiv nyei jauv, mbuo gorngv nyei se mueic jieqv nyei hnyouv (maaih hnyouv hanc dongh maiv zeiz mbuo nyei ga’naaiv wuov nyungc eix).

I. Weic Haaix Nyungc Mienh Mueic Jieqv Ganh Dauh Nyei Ga’naaiv? 1. Weic zuqc ninh mbuo maiv bungx hnyouv dongh ninh mbuo maaih nyei ga’naaiv. Maiv maaih mienh oix nyiemc gorngv ninh mbuo mueic jieqv mienh nyei ga’naaiv. Mv baac se gorngv meih jiex gorn mueic jieqv mienh nyei ga’naaiv nor, naaiv se aqc duqv goiv yienc. Mueic jieqv nyei jauv se maiv daan kungx gorngv ga’naaiv hnangv, mienh nyei mengh daauh, mengh hoc, zinh zoih, cong- mengh, mienh nyei auv, mienh nyei nqox, mienh nyei jaa- dingh nyungc-nyungc mienh maaih nyei ga’naaiv. Mbuo buatc yiem ziepc diuh lingc naaiv, Tin-Hungh mengh mengh nyei gorngv zaqc waac bun mbuo, heuc maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh, dongh mienh maaih nyei ga’naaiv. I. Weic Haaix Nyungc Mienh Mueic Jieqv Ganh Dauh Nyei Ga’naaiv? 1. Weic zuqc ninh mbuo maiv bungx hnyouv dongh ninh mbuo maaih nyei ga’naaiv. Maiv maaih mienh oix nyiemc gorngv ninh mbuo mueic jieqv mienh nyei ga’naaiv. Mv baac se gorngv meih jiex gorn mueic jieqv mienh nyei ga’naaiv nor, naaiv se aqc duqv goiv yienc. Mueic jieqv nyei jauv se maiv daan kungx gorngv ga’naaiv hnangv, mienh nyei mengh daauh, mengh hoc, zinh zoih, cong- mengh, mienh nyei auv, mienh nyei nqox, mienh nyei jaa- dingh nyungc-nyungc mienh maaih nyei ga’naaiv. Mbuo buatc yiem ziepc diuh lingc naaiv, Tin-Hungh mengh mengh nyei gorngv zaqc waac bun mbuo, heuc maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh, dongh mienh maaih nyei ga’naaiv.

2. Maaih deix mienh mueic jieqv mienh auv, mienh nyei nqox, maaih deix mienh mueic jieqv mienh nyei fu’jueiv, maaih deix mueic jieqv mienh congh mengh, maaih deix mueic jieqv mienh nyei mengh dauh mengh hoc, maaih deix mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. 3. Baulo nyei nyungc zeiv…da’yietv mingh taux da’juov se maiv aqc bun Baulo, mv baac da’ziepc wuov diuh (Lomaa 7:7 Leiz-latc bun mienh hiuv duqv zuiz: Wuov nyungc mbuo oix zuqc hnangv haaix nor gorngv? Leiz-latc ganh baamz zuiz fai? Zungv maiv zeiz! Mv baac laaix leiz-latc yie cingx daaih hiuv duqv zuiz hnangv haaix nor. Se gorngv leiz-latc maiv gorngv, “ Maiv dungx mauv ga'naaiv/mueic jieqv”, yie maiv hiuv duqv mauv ga'naaiv hnangv haaix nor ).

4. Yiem Maa^ko 7:21-23 gorngv, “Weic zuqc mienh yiem hnyouv gu'nyuoz hnamv cuotv waaic sic, nziaauc sieqv nziaauc dorn, zoux zaqc, daix mienh, hienx auv hienx nqox, mauv ga'naaiv, zoux nyungc- nyungc waaic sic, nduov mienh, maiv luonx horngc, mueic jieqv, gorngv waac- huv, ceng-hlo, maiv gunv zinh hoz. Naaiv deix yietc zungv waaic sic se yiem mienh nyei hnyouv hnamv cuotv daaih bun mienh maaih uix.” ”

5. Mueic jieqv nyei jauv se haih hoic zuqc mbuo nyei maengc (1 Ti^mo^tai 6:6-10): “Haaix dauh gan longx Tin-Hungh yaac buangv hnyouv ninh maaih nyei, wuov dauh za'gengh butv zoih. 7 Mbuo cuotv seix, maiv dorh haaix nyungc bieqc baamh gen. Mbuo nzuonx seix yaac maiv haih dorh haaix nyungc cuotv. 8 Hnangv naaic, da'faanh mbuo maaih nyanc maaih hopv, maaih lui-houx zuqv, oix zuqc buangv hnyouv aqv. 9 Mv baac mauv oix butv zoih wuov deix mienh zuqc nduov baamz zuiz, zuqc koux hlopv jienv. Ninh mbuo nyei hnyouv hanc dorh ninh mbuo ei camv-nyungc hngongx haic, haih hoic mienh nyei za'eix, ninh mbuo ziouc zuqc ndortv nzengc, qui nzengc. 10 Weic zuqc mauv zinh mauv nyaanh se nyungc-nyungc orqv sic nyei gorn. Laaix mauv zinh nyaanh maaih deix mienh leih ninh mbuo sienx nyei jauv ziouc zoux bun ganh zuqc nzauh camv hnangv maaih nzuqc baqv jienv mba'nziu nor.”

6. Zien nyei, deix baav yiem mbuo nyei maengc mbuo maiv zangc ganh dauh zienh, maiv weic ganh zoux miuh faangx daaih zangc, maiv la’guaih longc Ziouv nyei mbuox, mbuo yaac daaih hitv kuonx yiem Yesu Giduc, mbuo yaac tongx nimc mbuo nyei diex maac, mbuo yaac maiv daix mienh, maiv hienx auv hienx nqox, maiv zoux zaqc, maiv zoux jaav zorng-zengx (naaiv deix yietc zungv mangc duqv buatc nyei sic).Yie oix naaic gaax meih, wuov nyungc Meih mueic jieqv nyei fai? Mueic jieqv nyei jauv se mbuo mangc maiv buatc yiem hnyouv nyei sic. Mbuo laanh laanh mienh yiem naaiv seix zangc zoux maiv horpc Tin-Hungh caux mbuo nyei gorx-youz se laaix mueic jieqv nyei jauv.

7. Yesu gorngv laaix hanc fai mueic jiev nyei jauv nduov mbuo baamh zuiz nor, heuc hngaqv guangc mingh, mbuo zoqc jieqv buoz fai zoqc norm m’zing, mv baac gauh longx deix ziangx-sin zuqc ndortv deic-nyuoqc (Matv^taai 5:27- 30): "Meih mbuo haiz jiex loz-hnoi njaaux mienh naaiv deix waac, 'Maiv dungx hienx auv hienx nqox.' 28 Mv baac ih zanc yie mbuox meih mbuo, haaix dauh buatc dauh m'sieqv dorn yaac haiz hanc, se dorngx yiem hnyouv hienx liuz aqv. 29 Hnangv naaic, se gorngv meih nyei mbiaauc bung m'zing nduov meih baamz zuiz, oix zuqc gueix guangc. Meih nyei sin waaic fangx corc gauh longx meih nyei ziangh sin zuqc ndortv deic nyuoqc. 30 Gorngv hnangv meih nyei mbiaauc jieqv buoz bun meih baamz zuiz, oix zuqc hngaqv guangc. Zoqc jieqv buoz corc gauh longx meih nyei ziangh sin zuqc ndortv deic nyuoqc.”

II. Hnangv Haaix Nor Zorc Mueic Jieqv Nyei Hnyouv? 1. Buangv hnyouv meih mbuo maaih nyei (Hipv^lu 13:5. Maiv dungx bun mauv nyaanh nyei jauv gunv meih mbuo nyei maengc. Meih mbuo maaih nyei, oix zuqc buangv hnyouv weic zuqc Tin-Hungh gorngv, “Yie yietc liuz maiv leih meih, yietc liuz yaac maiv guangc meih. ”), “Haaix dauh gan longx Tin-Hungh yaac buangv hnyouv ninh maaih nyei, wuov dauh za'gengh butv zoih.”

(1 Ti^mo^tai 6:6). Mbuo horpc zuqc laengz zingh Tin-Hungh dongh mbuo maaih nyei nyungc- nyungc, yaac oix zuqc buangv hnyouv dongh mbuo maaih nyei ga’naaiv (Fi^lipv^poi 4:10-13): Baulo nyei nyungc zeiv, “Ziouv bun yie za'gengh orn-lorqc haic”…… “Yie hoqc liuz ziouc hiuv duqv maiv gunv maaih camv fai zoqc yie buangv hnyouv aqv. 12 Yie hiuv duqv buangh dangx-douh nyei ziangh hoc, yaac hiuv duqv buangh maaih mbienc nyei ziangh hoc. Yie hoqc liuz ziouc hiuv duqv haaix zanc, yiem haaix ndau, duqv nyanc beuv fai hnyouv sie jienv yiem, maaih zengc fai maiv gaux longc, yie buangv hnyouv aqv. 13 Giduc bun yie maaih qaqv, nyungc-nyungc yie ziouc zoux duqv aqv.”

2. Mbuo haih duqv buangv eix, mbuo oix zuqc bun Tin- Hungh zoux Ziouv gunv mbuo nyei maengc (Matv^taai 6:33): “Gauh longc jienv jiex, meih mbuo oix zuqc bun Tin-Hungh zoux Ziouv gunv meih mbuo ndaangc, yaac oix zuqc ei nzengc ninh nyei eix, naaiv deix yietc zungv nyei ga'naaiv ninh ziouc jaa tipv bun meih mbuo.” 3. Congh Mengh Waac 15:16-17: “Maaih zinh zoih zoqc yaac taaih ZIOUV se gauh longx maaih zinh zoih camv mv baac nzauh faanh. 17 Juangc jienv nyanc lai-maeng, laanh yaac hnamv laanh se gauh longx juangc jienv nyanc ngongh dorn-junc nyei orv mv baac laanh nzorng laanh.”

4. Mbuo maaih nyei hmuangv doic se Ziouv ceix bun nyei fuqv (Cong-mengh 18:22 gorngv, “ Haaix dauh lorz duqv dauh auv se duqv longx nyei ga'naaiv yaac duqv ZIOUV ceix fuqv.” Singx Nzung 127:3-5 gorngv, “ Naamh nyouz se ZIOUV bun nzipc nyei buonc, yungz daaih nyei fu'jueiv benx ninh nyei zingh nyeic. 4 Mienh hnyangx-jeiv lunx nyei ziangh hoc yungz nyei naamh nyouz, se hnangv forng-cang yiem mborqv jaax baeng nyei buoz. 5 Maaih forng buangv forng-ndongh nyei mienh orn-lorqc haic. Yiem zingh gaengh caux win- wangv dunx sic nyei ziangh hoc yaac maiv zuqc nyaiv.”

Setv Mueiz Waac: Mbuo zoux dorngc Tin- Hungh nyei leiz biux mengh gorngv mbuo nyei hnyouv maaih sic. Weic Tin-Hungh bun qaqv caux banh zeic mbuo haih ei jienv ninh nyei za’eix zoux (Fi^lipv^poi 2:13) Da’yietv diuh lingc, gorngv cuotv liuz Ziouv maiv dungx zangc ganh dauh zienh” biux mengh gorngv mbuo oix zuqc zangc nduqc dauh Tin- Hungh hnangv, maiv bun zangc zorpc, zangc ganh nyungc zienh.

Da’nyeic diuh lingc gorngv, “ Maiv dungx weic ganh zoux haaix nyungc miuc-fangx.” Biux mengh gorngv mbuo oix zuqc hnangv haaix nor buoqc zangc Tin-Hungh. Weic Tin-Hungh se doz, mbuo maiv maaih haaix nyungc haih dorh daaih beiv duqv fai div duqv ninh, weic naaiv mbuo maiv dungx zangc miuc-fangx, longc buoz zoux daaih nyei ga’naaiv. Da’faam diuh lingc, “ Maiv dungx la’guaih longc Ziouv, meih mbuo nyei Tin-Hungh nyei mbuox.” Biux mengh gorngv zangc Ziouv nyei mienh nyei eix oix zuqc hnangv haaix. Weic maiv bun la’guaih leangz, la’guaih gorngv, la’guaih longc Ziouv nyei mbuox.

Da’feix diuh lingc, gorngv dingh gong hnoi benx cing-nzengc nyei hnoi. Tin-Hungh dingh gong weic ceix fuqv bun ninh zeix daaih nyei maanc muotc, I^saa^laa^en mienh dingh gong hitv kuonx laengz zingh caux Tin-Hungh nyei jauv. Ih hnoi jiu-baang mienh dingh gong hitv kuonx yiem Yesu. Weic ceix baaix Tin- Hungh caux jangx yiem daic panh nangh daaih njoux mbuo nyei jauv. Da’hmz diuh lingc, gorngv oix zuqc tongx nimc mbuo nyei diex maac, naaiv diuh lingc se benx da’yietv wuov diuh caux nduqc diuh lingc dongh maaih laengz nyei waac. Naaiv diuh lingc maaih i douc: da’yietv douc, gorngv taux fu’jueix hnangv haaix nor tongx nimc diex maac. Da’nyeic douc gorngv taux diex maac oix zuqc hnangv haaix nor dorh fu’jueiv.

Da’luoqc diuh lingc, gorngv “maiv dungx daix mienh”, weic zuqc baamh mienh se maaih Tin- Hungh nyei fangx zeiv caux Tin-Hungh nyei ziangh maengc nyei qiex, haaix dauh daix mienh se daix Tin-Hungh bun daaih nyei ziangh maengc qiex ( Tin Deic Douh 1:26-28; 2:7). Da’cietv diuh leiz-latc gorngv “maiv dungx hienx auv hienx nqox” mbuox mbuo sienx Giduc nyei mienh taux Tin-Hungh nyei eix se oix dauh dauh zoux cing-nzengc nyei mienh.

Da’betv diuh leiz-latc gorngv, “maiv dungx zoux zaqc” njaaux taux buo nyungc yiem naaiv yiemc Ging-Sou se njaaux mbuo oix zuqc benx ZINGX nyei mienh; “Zinh ndaangc zoux zaqc nimc ga'naaiv wuov deix oix zuqc guangc, maiv dungx aengx nimc.” Da’nyeic nyungc njaaux mbuo oix zuqc benx JIENH nyei mienh: “Daaux nzuonx oix zuqc longc ganh nyei buoz zoux maaih lamh longc nyei gong yungz ganh nyei maengc.” Da’faam nyungc se, njaaux mbuo oix zuqc zoux hnyouv JANGV, “yaac nzie mienh jomc mienh.”

Da’juov diuh lingc gorngv, “Maiv dungx zoux jaav zorng-zengx hoic mienh” Zoux jaav-zorng- zengx yaac maaih eix-leiz gorngv, “maiv dungx gorngv-baeqc”. Naaiv diuh leiz njaaux mbuo oix zuqc gorngv zien waac. Da’ziepc diuh lingc gorngv, Maiv dungx mueic jieqv mienh nyei jaa-dingh. Naaiv maaih eix-leiz gorngv, mbuox mbuo maiv dungx zoux hnyouv hlo, yaac maiv dungx mueic jieqv mienh nyei ga’naaiv.