1. 1 Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005 — Stručná prezentácia

2. 2 Čo obsahuje správa „Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005 ? tretia správa EEA o stave a prognóze životného prostredia ostatná správa vyšla v roku 1999 pomoc pre EÚ v plánovaní a hodnotení environmentálnej politiky vydanie z roku 2005 prináša novinky

3. 3 Štruktúra správy Správu 2005 tvorí: integrované hodnotenie životného prostredia Európy súhrn kľúčových ukazovateľov analýzy jednotlivých krajín bibliografia

4. 4 Európske zlepšenia, lokálne riešenia, globálny vplyv legislatíva EÚ pre životné prostredie je účinná, ak je správne implementovaná najväčší úspech zaznamenaný u ľahko zvládnuteľných bodových zdrojov znečistenia difúzne zdroje znečistenia v hospodárskych odvetviach sú hlavnou výzvou využívanie územia a štruktúra spotreby a obchodu najviac ohrozujú environmentálny pokrok „stopa“, ktorú zanecháva naša spotrebné a obchodné správanie, dvojnásobne prekračuje našu biologickú kapacitu

5. 5 Rastúca urbanizácia, odchod z vidieka urbanizovaná plocha v rámci EÚ25 sa v rokoch 1990 až 2000 zväčšila o trojnásobok rozlohy Luxemburska. Svoju úlohu pritom zohrali aj kohézne fondy EÚ — ponaučenie pre obdobie 2007–2013? rast miest nesmierne zvyšuje zaťaženie ekosystémov (napr. mokradí) v priľahlých oblastiach rozvojom turizmu sa ešte viac zvyšuje tlak na aj tak už zaťažené prímorské oblasti nízka cena poľnohospodárskej pôdy robí ďalší rozvoj už rozvinutých plôch neatraktívnym nedostatočný prístup k službám na vidieku a starnutie farmárov prispieva k vyľudňovaniu vidieckych oblastí

6. 6 Nastala klimatická zmena teploty v Európe by mohli v tomto storočí vystúpiť o 2–6 °C (v porovnaní s 0,95 °C v minulom storočí a globálnym priemerom 0,7 °C) očakávané dôsledky sú nedostatok vody, extrémne výkyvy počasia, migrácia morských druhov a hospodárske straty krátkodobé ciele Kjótskeho protokolu sa podarí splniť — podstatne ťažšie bude dosiahnutie dlhodobých cieľov do roku 2020 a neskôr hlavným faktorom je odvetvie dopravy. Dopyt po doprave posúva zlepšenie kvality a efektívnosti pohonných hmôt do úzadia. Emisie z leteckej dopravy sa zdvojnásobia do roku 2030

7. 7 Slabý pokrok v riadení energetického dopytu dopyt po energii stále stúpa, aj keď nie tak rýchlo ako HDP. Úspešná ekologická efektívnosť v priemyselných odvetviach, najväčšou výzvou sú domácnosti a sektor služieb nízke emisie v budúcnosti možno dosiahnuť znížením spotreby energie, využívaním obnoviteľných energií a zlepšením energetickej účinnosti. Potreba dlhodobých a trvalých opatrení existuje veľa nevyužitých možností na zlepšenie efektívnosti, hlavne v domácnostiach a v sektore služieb investície do zníženia emisií v budúcnosti môžu byť rentabilné (približne 45 eur/osobu/rok v porovnaní s odhadovanými socioekonomickými nákladmi medzi 300–1 500 eur/osobu/rok v prípade nečinnosti)

8. 8 Sme zdravší, ale vplyv škodlivých látok pretrváva Európa úspešne znížila smog a kyslé dažde napriek tomu znečistenie ovzdušia naďalej spôsobuje zdravotné problémy v mnohých mestách (tuhé znečisťujúce látky & ozón) čistejšie dopravné technológie a vhodnejšie mestské plánovanie môžu viesť k zlepšeniam využitie trhovo orientovaných nástrojov, ako poplatky za preťaženie, môžu tiež účinne prispieť k zmenám v správaní chemickým látkam sú vystavení ľudia v Európe a aj mimo nej. Obsah PCB v krvi obyvateľov Arktídy je dôsledkom ďalekosiahleho znečistenia Európy. Je to súčasť stopy, ktorú zanecháva Európa

9. 9 Vyčerpanie našich prirodzených zdrojov veľká časť európskych zásob rýb je prečerpaná, čo sa odráža na druhoch, ktoré patria do potravinového reťazca. V súvislosti s klimatickými zmenami to znamená ohrozenie našich morských ekosystémov biodiverzita: napriek istému pokroku, je mnoho druhov v ohrození — vtáky, cicavce, hmyz — kvôli fragmentácii ich biotopov. V EÚ-10 hrozia najväčšie straty pôda v Európe je ohrozená eróziou, zhutňovaním, kontamináciou and zasolením — 2 milióny oblastí sú kontaminované a 100 000 potrebuje sanáciu voda: zaťaženie narastá v južnej Európe a bude naďalej pokračovať ako dôsledok rastúceho turizmu, zavlažovania a klimatických zmien

10. 10 Predchádzať znečisťovaniu sa oplatí pre čistenie odpadových vôd sa urobilo veľa — investovaných 50 % environmentálnych výdavkov — ale cieľ ešte stále nie je na obzore kombinácia investícií do čistenia odpadových vôd a ekonomických nástrojov na zníženie znečistenia už na zdroji sa javí byť najlepším postupom znečistenie vôd poľnohospodárskou výrobou ostáva veľkým problémom v nových členských štátoch EÚ — používanie hnojív sa zvyšuje očistenie podzemnej vody potrvá desaťročia prevencia je lacnejšia než čistenie — pomôcť môže zmena v správaní, konkrétne v poľnohospodárskych praktikách, za použitia finančných stimulov v rámci SPP

11. 11 Čo môžeme urobiť? Čo môžeme urobiť? európske hospodárstvo môže lepšie využívať materialy a energiu — EÚ-10 má potenciál štvornásobne zvýšiť energetickú účinnosť v porovnaní s úrovňou EÚ-15 transfer technológií, dotácie na inováciu a dane a poplatky za znečistenie môžu prispieť k pokroku v odvetviach, ktoré najviac ohrozujú životné prostredie, ako sú poľnohospodárstvo, energetika, doprava, priemysel, domácnosti, sa vyžaduje lepšia environmentálna integrácia doprava je odvetvie, ktoré je príkladom prínosu integrovaného prístupu, keďže znečisťuje ovzdušie, spôsobuje klimatické zmeny, hluk, zasolenie pôdy, fragmentáciu biotopov a znečistenie vôd, a to od lokálnej až po globálnu úroveň

12. 12 Čo môžeme urobiť? navrhnúť dlhodobé prepojené politické stratégie, ktoré by nasmerovali trhové signály na trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu posunúť sa vo všetkých odvetviach smerom k širším a integrovanejším trhovo orientovaným nástrojom, ktoré spájajú udržateľné ciele — reformu ekologickej dane a ekologických dotácií vo verejnom a v súkromnom sektore zvýšiť výdavky na výskum a vývoj v environmentálnej oblasti, aby bola Európa konkurencieschopná na globálnej úrovni zlepšiť inštitucionálne metódy navrhovania a realizácie integrovaných postupov. Tieto metódy môžu byť rovnako dôležité ako samotné politické stratégie

13. 13 Časť C — Štrukúra a niekoľko kľúčových bodov Analýza jednotlivých krajín založená na deviatich kľúčových ukazovateľoch “bodovacie karty krajín” EEA vybrala kľúčové indikátory pre túto analýzu

14. 14 Emisie skleníkových plynov Emisie skleníkových plynov na jedného obyvateľa (2002) Emisie skleníkových plynov podľa HDP (2002) Vzdialenosť k cieľom Kjótského protokolu, lineárna cieľová krivka 2002

15. 15 Hodnotenie Slovenskej republiky

16. 16 Životné prostredie Európy — stav a výhľad 2005 na internete úplné znenie správy — každá kapitola tvorí jeden pdf súbor stručné zhrnutie v 25 jazykoch tlačová správa v 25 jazykoch príhovory tlačová konferencia (video) krátka animácia prezentácia vo formáte Powerpoint www.eea.europa.eu