1. Trvalo udržateľný rozvoj
Program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivosti
o životné prostredie sveta s výhľadom do 21. storočia bol prijatý
ako Agenda 21 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji
(UNCED), známej tiež ako Summit Zeme, v Rio de Janeiro v roku
1992.
Trvalo udržateľný rozvoj (TUR)
– rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať požiadavky súčasnej generácie bez toho, aby sa ohrozovali možnosti budúcich generácií napĺňať ich vlastné potreby.
Aspekty: ekonomický
sociálny
environmentálny

2. Princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) – konferencie ministrov o ochrane lesov:
1991 Štrasburg
1993 Helsinki
Rezolúcie H1 “Všeobecné smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie európskych lesov”
Rezolúcie H2 “Všeobecné smernice pre zachovanie biodiverzity európskych lesov.”
1998 Lisabon
Rezolúcia L2 „Paneurópske kritériá, indikátory a vykonávacie smernice pre trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“
Príloha1 rezolúcie L2 „Paneurópske kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“
2002 Viedeň
Trvalo udržateľné obhospodarovanie je proces umožňujúci lesu plniť teraz aj v budúcnosti zodpovedajúce ekologické, sociálne a ekonomické funkcie nielen na miestnej, ale aj národnej a globálnej úrovni a to bez negatívneho dopadu na ostatné ekosystémy.
Dokladom trvalo udržateľnosti je certifikát potvrdzujúci súlad hospodárenia s medzinárodnými konvenciami a požiadavkami kladenými na obhospodarovanie lesov.

3. Pan-európske kritéria TUOL
Základný princíp TUOL
„Lesné zdroje a lesná pôda by mali byť trvalo obhospodarované tak, aby vyhovovali sociálnym, ekonomickým, ekologickým, kultúrnym a duchovným potrebám ľudstva súčasnej a budúcich generácií“.
Pan-európske kritéria TUOL
Kritérium 1: Udržanie a náležité zvyšovanie lesných zdrojov a ich prínosov pre globálne uhlíkové cykly
Kritérium 2: Udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov
Kritérium 3: Udržanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevných a nedrevných)
Kritérium 4: Udržanie, záchrana a vhodné zvýšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch
Kritérium 5: Udržanie a vhodné zvýšenie ochranných funkcií v lesnom hospodárstve (najmä pôda a voda)
Kritérium 6: Udržanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok

4. Certifikácia v lesníctve a DSP
Proces - overenie skutočnosti o pôvode dreva a ostatných lesných produktov a následne vystavenie certifikátu, ktorý potvrdzuje tento pôvod.
Cieľ certifikácie lesov
Podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Uspokojovanie potrieb zákazníkov
Nástroj marketingu
Význam certifikácie
Identifikácia pôvodu dreva
Ekonomický nástroj trhu

5. Motívy pre certifikáciu
Producenti drevnej suroviny - ekonomický efekt
- zvýšenie biodiverzity
- sprístupnenie trhov
Spracovatelia dreva - plnenie požiadaviek trhu
Spotrebitelia - podpora ekologického obhospodarovania
Vlády - nákup dreva pre verejné účely z TU zdrojov
Nevládne organizácie - určenie zodpovednosti za hospodárenie
Prečo certifikovať?
Rozvíjanie koncepcie spoločenského marketingu
Prístup k trhom
Imidž firmy
Dobré meno a dôveryhodnosť firmy
Cenové zvýhodnenie na trhu
Prepojenosť subjektov trhu a zlepšený marketing

6. Druhy certifikácie
certifikácia trvalo udržateľného obhospodarovania v lesov (TUOL)
(certifikácia systému riadenia) – pre LH
Certifikát TUOL potvrdzuje, že drevo a nedrevné produkty, ktoré pochádzajú z certifikovaného územia boli vyprodukované pri dodržiavaní princípov TUOL
certifikácia spotrebiteľského reťazca (C-o-C)
(certifikácia produktov) – pre obchodníkov a DSP
Certifikát C-o-C potvrdzuje, že drevná surovina, ktorá sa nachádza vo výrobkoch z dreva pochádza z lesov, ktoré sú obhospodarované podľa princípov TOUL.

7. Systém certifikácie TUOL a C-o-C
1. Certifikačná schéma / systém
Súbor dokumentov, ktoré stanovujú požiadavky na TUOL a C-o-C
2. Majiteľ a správca certifikačného systému alebo schémy
Vytvára štandardy, ktoré definujú základné požiadavky na TUOL
3. Žiadateľ o certifikáciu / certifikovaný subjekt
Fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada o posúdenie spôsobu hospodárenia v súlade s požiadavkami certifikačného systému / spĺňa požiadavky certifikačného systému
4. Certifikačný orgán
Nezávislý orgán, ktorý posudzuje zhodu (audit) hospodárenia žiadateľa s požiadavkami certifikačného systému (certifikácia treťou stranou)
5. Akreditačný orgán
Nezávislá organizácia ktorá akredituje (splnomocňuje) certifikačné orgány na vykonávanie auditov TUOL alebo C-o-C
Forma hodnotenia
Hodnotený subjekt získava certifikát o zhode s požiadavkami na TUOL alebo C-o-C a logo alebo ecolabel (značka)
Výrobky (surové drevo a výrobky z dreva) od certifikovaného subjektu spĺňajú požiadavky certifikačnej schémy

8. Certifikačné logá

10. Ponuka certifikovaného dreva a výrobkov
Plocha certifikovaných lesov
270 mil. ha
Severná pologuľa
90%
Európa
50%
Severná Amerika
41%
Ostatné 9%
Južná pologuľa
10%
Brazília – FSC (1,3 mil. ha – 50% plantáže)
Kongo – Keurhout (1,1 mil. ha)
Bolívia – FSC (1 mil. ha)
JAR – FSC (0,9 mil. ha, 100% plantáže)
Gabon - Keurhout (1,2 mil. ha)

11. Plocha certifikovaných lesov
Európa %
USA, Kanada - 18 %
RF - 0,5 %
Ponuka certifikovaného dreva 600 mil. m3 ročne
Európa – Fínsko, Rakúsko – 100% certif. dreva (prevaha ihličnatého)
Trópy – malý počet krajín
Obmedzenia ponuky
nedostatok spracovateľov dreva s certifikátom
malá znalosť významu certifikácie u konečných spotrebiteľov
Hlavné obchodné smery s certifikovaným drevom
Švédsko, Fínsko, Rakúsko – domáca ponuka certifikovaného dreva
Škandinávia – nákup dreva z baltských krajín (reexport do VB, Nemecka)
Taliansko – nákup z východnej Európy, predaj do VB

12. Certifikačné systémy FSC - FOREST STEWARDSHIP COUNCIL
Medzinárodná rada pre lesy
vznik - WWF v Toronte, 1993
vlastné zásady a kritéria trvale udržateľného lesného hospodárstva
medzinárodný mandát akreditovať certifikačné organizácie
certifikačné logo
PEFC - Programe for the Endorsement of Forest Certification schemes
Program pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém
vznik – malí vlastníci lesa, Paríž, 1999
cieľ – vytvoriť rámec pre vzájomne uznávanie kompatibilných certifikačných systémov
Pan-európske kritéria TUOL
systém národných schém
regionálna, skupinová a individuálne certifikácia
Veľké schémy uznané PEFC
American Sustainable Iniciative(SFI)
Canadian Standards Association’s SUSTAINABLE FOREST MANAGEMENT SYSTEM
STANDARDS (CAS)
AMERICAN TREE FARM SYSTEM (ATFS)

13. FSC Total Area Certified: 78.9 Million Ha No. Countries: 74
NORTH AMERICA
32.67% of total certified area
(25,778,622 ha)
140 certificates
EUROPE
49.24% of total
certified area
(38,854,016 ha)
369 certificates
ASIA-PACIFIC
3.70% of total certified area
(2,922,788 ha)
75 certificates
AFRICA
3.14% of total
certified area (2,478,797 ha)
38 certificates
SOUTH AMERICA & CARIBBEAN
11.25% of total certified area (8,866,283 ha)
372 certificates
Total Area Certified: 78.9 Million Ha
No. Countries: 74
Total No. Certificates: 994

15. Dopyt po certifikovanom dreve a výrobkoch
regionálny dopyt, koncentrácia dopytu vo VB, Holandsko, Nemecko, USA
Podiel certifikovaného dreva na celkovej spotrebe:
VB - 10 %, Holandsko - 7 %, Švajčiarsko, Dánsko 5 – 10 %, Nemecko 1 %, Európa (priemer) 5 %
Obmedzenie dopytu – nedostatok označených výrobkov, malá znalosť značiek (očakávaný min. 50 % nárast – rezivo, veľkoplošné materiály, podlahy)
Cenová prémia: 12 – 20 % (tropické drevo), 5 – 65 % (tropické rezivo a preglejky)
Výška prémie závisí od druhu výrobku a vzťahu dopyt - ponuka
skupiny nákupcov
VB - DIY sektor (rezivo, veľkoplošné materiály)
- dodávky zo Škandinávie
Holandsko - dopyt po tropickom dreve
Nemecko - dopyt po FSC tropickom dreve
USA - DIY predajcovia (vlastné značky)
FSC – široké spektrum produktov
PEFC – surové drevo, rezivo
dopyt konečných spotrebiteľov
kvantitatívne nevýznamný (záhradný nábytok z trop. dreva)
názorovo vysoko aktívny
dopyt verejného sektoru
významný v niektorých krajinách (VB, Holandsko, Francúzsko, Belgicko)

16. Obmedzenia rozvoja trhu s certifikovanými výrobkami
Podstata trhového dopytu
Nedostatok ponuky
Nezáujem vybraných odvetví
Cenová prémia
Rozdrobenosť a špecifiká trhového dopytu
Výhody certifikácie
ekonomické
rozdelenie trhu
„zelená“ cenová prémia
stabilizácia ekonomiky lesníctva – zvýšená istota po dopyte
neekonomické
zlepšenie hospodárenie v lesoch
Nevýhody certifikácie
nedostatok všeobecne akceptovaných kritérií certifikácie LH,
nedostatok certifikačných firiem,
neujednotený prístup procesu a pravidiel certifikácie z medzinárodného hľadiska,
niekedy je certifikácia považovaná za nástroj, ktorý diskriminuje trh

17. Certifikácia lesov v SR
PEFC
Združenie certifikácie lesov Slovenska – zakladajúce VZ (okt. 2002)
Tvorba Slovenského systému certifikácie lesov (SFCS)
SFCS uznaný Radou PEFC (august 2005)
Certifikovaná výmera – cca 370 tis. ha (región STRED)
FSC
Lesy SR, š.p., OZ Prešov (2001), OZ Trenčín, OZ Považská Bystrica (2005)
Mestské lesy Košice
Mestské lesy Dobšiná (2004)
15 C-oC certifikátov
Tvorba národných štandardov FSC

18. Certifikácia lesov podľa SFCS (PEFC)
ZCLS
Certifikačný orgán
Národný akreditačný orgán
Definovanie požiadaviek
Slovenského systému
certifikácie lesov
Audit
Posúdenie kompetencií
certifikačného orgánu
Technické dokumenty SFCS
Certifikát o hospodárení v lesoch
Certifikát spotrebiteľského
reťazca
Akreditácia certifikačného
orgánu

19. Technické dokumenty SFCS (PEFC)
Certifikácia hospodárenia v lesoch - popis systému certifikácie
SFCS 1002:2004
Kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch
SFCS 1003:2004
Smernice pre vykonávanie auditov lesného hospodárstva
SFCS 1004:2005
Spotrebiteľský reťazec lesných produktov – požiadavky
SFCS 1005:2004
Kvalifikačné kritériá pre audítorov a certifikačné orgány vykonávajúce certifikáciu hospodárenia v lesoch a overovanie spotrebiteľského reťazca
SFCS 1006:2004
Smernice pre zaistenie účasti individuálnych vlastníkov lesov v regionálnej certifikácií lesov
Pravidlá pre používanie loga PEFC v Slovenskej republike
Všetky dokumenty sú prístupné na

20. Obsahové zameranie hodnotiacich kritérií a indikátorov
Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov
Ťažba dreva a nedrevných produktov
Infraštruktúra
Ekologické technológie
Produkčné funkcie lesa
Lesný hospodársky plán
Obmedzenie erózie
Pôdoochranné lesy
Výmera lesov
Vodoochranné lesy
Zásoby dreva
Integrovaná ochrana lesov
Monitorovanie škodlivých činiteľov
Znečisťovanie a poškodzovanie
Používanie pesticídov
Genofond
Výskum a vzdelávanie
Bezpečnosť
práce
Vlastníctvo
Socio-ekonomické aspekty
Ochranné funkcie
Rozvoj lesných zdrojov
Biologická diverzita
Ohrozené druhy
Tlejúce drevo
Zdravotný stav a vitalita lesa
Kvalifikovanosť
Prístupnosť pre verejnosť
Vzácne ekosystémy
Rôznorodosť
SCFC má 6 kritérií, 38 indikátorov a 135 ukazovateľov

21. Princíp regionálnej certifikácie lesov v SR

22. Princíp certifikácie C-o-C

23. Postup certifikácie C-o-C
Proces overenia spotrebiteľského reťazca
Identifikácia pôvodu
Výpočet % certifikovanej suroviny
Predaj a komunikácia
Prepočet % certifikovanej suroviny do výstupov
Zdroje
Kontrola
Systém riadenia
C-o-C proces
Práva a povinnosti
Dokumentácia postupov
Evidencia záznamov
Povinnosti vrcholového manažmentu
Revízia