1. 3. modul: Organizácia, manažment a hodnotenie
“Európska sieť pre surveillance a kontrolu rakoviny krčka maternice v nových členských štátoch EÚ – AURORA”
3. modul: Organizácia, manažment a hodnotenie
“Kurzov školenia školiteľov”

2.
Táto publikácia je súčasťou projektu «AURORA», ktorý je podporený z rozpočtu Európskej únie v rámci programu Zdravie.

3. Obsah
1. Identifikácia potrieb školenia
2. Organizácia školenia
3. Praktické otázky
4. Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania a princípov učenia pre dospelých
5. Princípy vzdelávania pre dospelých: andragogika
6. Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať nové poznatky
7. Úloha školiteľa: napomáhať vzdelávaniu
8. Nástrahy práce v malých skupinách
9. Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie v malých skupinách za prospešné, ak…
10. 9 krokov: praktická príručka skupinovej práce
11. Ako dosiahnuť interakciu s publikom: techniky podporujúce účasť
12. Školiace materiály
13. Spätná väzba a hodnotenie
14. Zdroje

4. Identifikácia potrieb školenia
V sektore zdravotníctva sa školenie stalo súčasťou profesionálneho života.
Čo je školenie?
Nad školením sa vo všeobecnosti uvažuje v zmysle kurzov a školiacich sedení, ktoré sú vedené školiteľom.
Je tiež pravdou, že "vedené školiteľom" sa príliš často vykladá v zmysle robenia prednášky alebo prezentácie. Ale táto tradičná výučba založená na kurzoch by sa nemala brať ako jediná možnosť, ktorou zúčastnení môžu získať a udržať si vedomosti, zručnosti a rysy správania, ktoré sú potrebné pre účinný výkon ich povolania.
Kurz AURORA bude zmesou školenia pomocou počítačov a samostatne riadenej výučby.
Školenie verzus vzdelávanie
Vzdelávanie je najčastejšie opisované s dôrazom na prenos znalostí na vzdelávaného. Vzdelávanie je to, čo sa deje napríklad na univerzitách.
Školenie kladie dôraz na učenie ako niečo urobiť, sústreďuje sa na vývoj zručností. Školenie je teda viac konkrétne a špecifické; ciele a očakávané výsledky sa dajú ľahšie definovať.

5. Identifikácia potrieb školenia
Sektor zdravotníctva potrebuje zaistiť nielen to, aby boli zdravotnícki odborníci vhodne zaškolení, keď sú novo prijatí, ale aj to, aby sa štandardy kvality zdravotných výkonov udržiavali naďalej.
Načo školiť?
Školenie je tiež súčasťou osobnostného a profesionálneho vývoja.
Školenie umožňuje účastníkovi školenia rozvinúť svoje odborné kapacity a mať lepšie výkony.
Dobre zaškolení zdravotnícki odborníci si vedia účinnejšie poradiť s prípadmi, budú sa cítiť lepšie a budú spokojnejší
so svojou prácou. Školenie môže fungovať ako stimul. Zvýši nielen odborné kapacity a zručnosti, ale aj motiváciu a dokonca tímového ducha, keďže kontakt s ostatnými účastníkmi školenia obohacuje pracovné prostredie. .

6. Identifikácia potrieb školenia
Načo sa školiť?
Školiaci proces sa musí začať jasnou definíciou potrieb účastníkov školenia.
Jediný spôsob, ako zaistiť, aby boli potreby správne identifikované, je nájsť spôsob, ako získať informácie priamo od cieľovej skupiny.
To sa dá zariadiť zorganizovaním prieskumných stretnutí s predstaviteľmi sektora zdravotníctva alebo osobnými rozhovormi
s lekármi a sestrami. Výsledky Analýzy miestnych súvislostí projektu AURORA sa dajú použiť na identifikáciu toho, či aktivita spĺňa potreby účastníkov.

7. Identifikácia potrieb školenia
Na spísanie určených študijných výsledkov potrebujeme použiť vhodný jazyk.
Príklady alternatívnych vzdelávacích trás:
• dištančné vzdelávanie: školenie pomocou počítačov a e-learning,
• štúdium na pracovisku: mentoring, koučing, a posudzovanie,
• samostatne riadené štúdium: sledovanie a účasť, čítanie, výskum, práca na projektoch,
• širšie možnosti: študijné návštevy, stáže a pozorovanie práce, konferencie a semináre
Vyjasnenie určených študijných výsledkov!
pomôže školiteľom a účastníkom školenia sústrediť sa na podstatný obsah školenia,
pomôže identifikovať ďalšie potreby školenia.
Študijné výsledky musia byť
konkrétne;
ovládateľné;
dosiahnuteľné;
relevantné;
časovo špecifické.

8. Identifikácia potrieb školenia
Prečo musia odborníci tráviť čas identifikáciou a spisovaním určených študijných výsledkov?
Školenie by malo byť pragmatické (čiže použiteľné pre potreby školených), dosiahnuteľné v čase, ktorý je k dispozícii, a zhodnotiteľné tak, aby školitelia a účastníci mohli posúdiť, čo sa dosiahlo.
Kurz zaisťuje, že školitelia aj školení poznajú špecifické ciele školenia.
Výber školiacej techniky.
Mali by sa zohľadniť špecifiká súvislostí, v ktorých sa bude školenie realizovať a špecifické – ťažko dosiahnuteľné populačné skupiny.
Tento školiaci kurz je vypracovaný v rámci projektu AURORA a je určený odborníkom zapojeným do skríningu rakoviny krčka maternice.
Cieľovou skupinou školiacich činností sú zdravotnícki odborníci, konkrétne gynekológovia, odborníci na plánované rodičovstvo, sestry, všeobecní lekári atď.
Ako prvé musia školitelia určiť potreby účastníkov školenia, aby mohli urobiť školenie dostupné pre každého účastníka v kurze.

9. Identifikácia potrieb školenia
Keď vieme ako identifikovať potreby školenia a cieľovú skupinu, ďalší krok je stanoviť ciele školiacich aktivít.
Stanovenie cieľov školenia
Identifikované potreby by sa mali preložiť do konkrétnych tém, ktoré môžu byť súčasťou školiacich aktivít.
Pozornosť by sa mala zároveň venovať príslušnej cieľovej skupine: aká úroveň znalostí alebo zručností sa požaduje a aké metódy sú vhodné (pozri kapitoly o metodológii
a školiacich technikách).
Základ je vziať do úvahy všetky zdroje, ktoré prispievajú
k identifikácii potrieb školenia.
Odporúča sa postupovať podľa systematického a štruktúrovaného prístupu, aby sa identifikované potreby preložili do cieľov pre školiacu aktivitu alebo program.
Stratégia môže byť nasledovná:
zhromaždenie identifikovaných potrieb,
čo najšpecifickejšia identifikácia zručností, vedomostí a vzorov správania potrebných na dosiahnutie spôsobilosti v súvislosti s každou potrebou.

10. Identifikácia potrieb školenia
Rozhodnite o poradí priorít, ktoré sú najdôležitejšie pre výkonnosť.
Po diskusii zhodnoťte veľkosť medzier v príprave a vytvorte zoznam potrieb.
Zohľadnite všetky fakty, ktoré súvisia s problémom.
Dosiahnite konečný záver na základe:
priorít potrieb vzhľadom na výkon úlohy,
výsledkov zoznamu potrieb a veľkosti medzier v príprave,
faktov z iných zdrojov,
pravdepodobného trvania potreby – niektoré problémy časom zmiznú,
časti cieľovej populácie, na ktorú sa identifikovaná potreba vzťahuje,
ceny ignorovania potreby v sociálnom aj finančnom zmysle.
S týmto systematickým prístupom je menej pravdepodobné, že prehliadnete dôležité aspekty problému.

11. Identifikácia školiacich zdrojov
Organizácia školenia
Identifikácia školiacich zdrojov
Pri plánovaní školenia myslite na školiace zdroje. Skúste ich identifikovať pomocou tohto zoznamu:
Ľudia: školitelia, ktorí sa zúčastnili programu Školenie školiteľov projektu AURORA, experti, praktickí lekári, zdravotnícki odborníci, samotní uchádzači, pacienti atď.
Miesta: návštevy relevantných zdravotníckych stredísk, nemocníc, univerzít atď.
Písomné alebo on-line materiály: e-learningový materiál projektu AURORA, knihy, noviny, brožúry, manuály, videá, online materiály atď.

12. Vytvorte čo najlepšie študijné prostredie
Organizácia školenia
Vytvorte čo najlepšie študijné prostredie
Bez ohľadu na prijaté metódy je tu jeden všeobecný problém, ktorý sa musí vyriešiť: ako zaistiť, aby sa účastníci školenia cítili pohodlne a boli vnímaví. Inými slovami, ako vytvoriť čo najlepšie študijné prostredie?
Miesto: je prospešné zabezpečiť prostredie odlišné od pracoviska účastníkov školenia. Tým sa zaistí menšia šanca vyrušenia z pracovných dôvodov (mobilné telefóny by mali byť rozhodne vypnuté!), čím sa ľahšie dosiahnu ciele a výsledky školenia..
Otázka umiestnenia: fyzické pohodlie je dôležité. Zvážte
• teplotu v miestnosti;
• ventiláciu miestnosti;
• kapacitu sedenia;
• rozdelenie sedenia – vidí každý prednášajúceho? Vidí prednášajúci každého člena publika? Je dostatok miestností (alebo priestorov na oddelené aktivity menších skupín)?

13. Organizácia školenia Voľba materiálov a metód Voľba aktivity
Tím školiteľov by sa mal v skorom štádiu rozhodnúť, akým spôsobom chcú viesť školenie.
To znamená, že by mali určiť:
aké materiály dostanú účastníci školenia vopred alebo počas školenia (program, príručky, čítacie zariadenia, brožúry, manuály),
aké nástroje by chceli používať? (PowerPoint, projektor, videá, DVD, flipchart)
Voľba aktivity
Načasovanie: trvanie akcie (jeden deň, niekoľko dní)
Úroveň školenia: pre skúsených účastníkov alebo pre začiatočníkov?
Zámer kurzu: prevod vedomostí alebo zručností, zmena hodnôt alebo prístupu? Určené študijné výsledky sformulujte vopred, sú základom pre všetky ďalšie rozhodnutia a prípravy.

14. Organizácia školenia Praktická organizácia
Účastníkom školenia zašlite pozvánky alebo potvrdenie účasti (minimálne 2 mesiace vopred).
Účastníkom pošlite materiály v dostatočnom predstihu, aby mali dosť času na prípravu (najmenej 2 týždne).
Všetkých školiteľov aj účastníkov informujte o interných pravidlách.
Pripravte hodnotiace nástroje (dotazníky pred školením a po ňom atď.).
Pripravte menovky pre účastníkov a školiteľov.
Prestávky na kávu alebo na obed: zaistite, aby boli prestávky na kávu, čaj a na obed v správnom čase.
Pripravte dokumenty, ktoré rozdáte na mieste konania.
Pripravte PowerPoint, projektor, flipcharty, perá a tak ďalej.
Po akcii zostavte výsledky hodnotenia a naplánujte ďalší postup. Prediskutujte výsledky hodnotenia so školiteľmi a v rámci školiacej inštitúcie.

15. Praktické otázky Vytvorenie čo najlepšieho študijného prostredia
Ako vytvoriť čo najlepšie učebné prostredie
Načasovanie
Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
Základné pravidlá
Vytvorenie čo najlepšieho študijného prostredia
Neustále pobiehanie pri zháňaní materiálov a zariadenia na poslednú chvíľu nepôsobí profesionálne a nevyvoláva v účastníkovi dôveru v školiteľa.
Preto by ste sa pred školiacim kurzom mali uistiť, že školitelia pridelili všetko potrebné vybavenie (napr. projektor, PowerPoint, flipcharty), aby ste mohli začať načas a organizovane.
Definitívny program (vrátane určených študijných výsledkov) rozdajte účastníkom dní pred kurzom (v písomnej forme alebo elektronicky).
Na začiatku kurzu zdôraznite (napr. pomocou PowerPointu, snímky projektora alebo odkazom na písomný podporný materiál) určené študijné výsledky a vysvetlite, prečo sú považované za dôležité.

16. Praktické otázky Načasovanie
Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
Základné pravidlá
Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
Základné pravidlá
Načasovanie
Čas je zdroj, ale načasovanie je potenciálne riziko.
Zvážte čas začiatku a konca: dokáže sa publikum reálne dostať zo svojich domovov na miesto konania tak, aby stihli začiatok školenia? Nedonúti neskorý čas ukončenia niektorých odísť skôr aby sa dostali domov v rozumnom čase?
Pravidelné prestávky sú nevyhnutné, aby publikum načerpalo nové sily, ale buďte si vedomí toho, že čas na servírovanie kávy je zvyčajne oveľa dlhší, než školitelia odhadujú.
Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
Potreby študujúcich dospelých sa líšia od iných skupín, ako sú napríklad vysokoškolskí študenti. Prostredie, v ktorom prebieha školenie, môže byť nepríjemné.
Preto zvážte príchod na miesto školenia: je proces privítania každého účastníka vhodný? (Víta člen školiaceho tímu všetkých prichádzajúcich účastníkov? Je tam káva? Vydávajú sa menovky? Snaží sa tím školiteľov zamiešať medzi účastníkov počas prestávok alebo počas obeda?)

17. Praktické otázky
Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie
Základné pravidlá
Dávajte pozor na prvú prednášku: sú všetky určené študijné výsledky jasne uvedené?
Udržujte atmosféru podpory: buďte citliví k možným náznakom úzkosti a buďte pripravení poskytnúť podporu a uistenie vždy, keď to je potrebné.
Prednášky majú byť krátke a robte prestávky. Ale taktiež sa uistite, či máte dostatok času na diskusiu a čas reagovať na otázky, aby sa zabezpečilo, že školenie postupuje tempom, aké potrebujú účastníci, nie tempom, ktoré si želajú školitelia.
Pri formálnych prednáškach poskytujte informácie veľmi štruktúrovaným a organizovaným spôsobom a využívajte prehľady, súhrny, nadpisy atď. (napríklad pomocou PowerPointu).
Udržujte obsah relevantný pre publikum a používajte viacero spôsobov prezentácie, aby ste udržali záujem.
Je dôležité poskytovať príležitosť na praktické výstupy: prípadové štúdie, skupinové diskusie a podávanie správ, simulácie atď.

18. Praktické otázky Stanovte vhodné základné pravidlá
Môže byť vhodné zaistiť, aby účastníci rozumeli svojim povinnostiam. Inými slovami, nepredpokladajte, že každý účastník je ochotný študent! Vy, ako školiteľ ste zodpovedný zaistiť, že účastníci spolupracujú tým, že dodržiavajú základné pravidlá, ktorých väčšina je otázka obyčajnej slušnosti voči iným. Je vždy lepšie stanoviť pravidlá na začiatku školenia, aby sa predišlo neskorším nedorozumeniam
Zvážte:
Očakáva sa účasť po celý čas trvania školenia - tendencie zmiznúť skôr sa dajú riešiť pomocou prezenčných formulárov na konci školenia.
Načasovanie: budete strácať čas, ak neukážete, že časový rozvrh nie je len orientačný: snažte sa začať v stanovenom čase a skončiť presne.
Účasť je zásadná – je nevyhnutné vysvetliť, že najmä školiace metódy pre malé skupiny (pozri 6. kapitolu) vyžadujú aktívnu účasť.

19. Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania a učebných princípov pre dospelých
Je navrhnutá tak, aby školiteľom (školiteľom zdravotníckych odborníkov) pomohla:
pochopiť dôležitosť zaistenia účasti v školení a rôznorodosti zvolených metód,
identifikovať znalosti, zručnosti, prístupy a hodnoty, ktoré sú súčasťou zdravotníckeho školenia,
vytvoriť špecifické stratégie a školiace metódy pre skríning rakoviny krčka maternice,
vypracovať usmernenia pre správnu prax školenia skríningu krčka maternice, ktorá pomôže školiteľom a účastníkom pri rozpoznávaní účinnosti školenia.

20. Vzdelávacie princípy pre dospelých: Andragogika
Zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice: (gynekológovia, zdravotné sestry, všeobecní lekári atď.) majú
dokázateľné odborné skúsenosti a znalosti;
potrebu identifikovať vzdelávacie potreby;
záujem na praktických výstupoch;
potrebu, aby sa k nim správali ako k seberovným.
Dokonalý vzdelávací proces pokryje všetky štyri prvky.

21. Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať nové vedomosti
Konkrétne skúsenosti: funkčné hranie, demonštrácie
‘urobte to správne, urobte to nesprávne’: napr. komunikačné stratégie s ťažko dostupnou populáciou v skríningu rakoviny krčka maternice
Tvorba abstraktných konceptov: štruktúrované diskusie o skúsenostiach účastníkov a ich závery
viacero možností
myšlienkové mapovanie
Pozorovanie a reflexia: Prednáška a prezentácia
Výskum: účastníci dostanú literatúru a mali by nájsť najvhodnejšiu teóriu ako vyriešiť prípadovú štúdiu alebo ako odpovedať na otázku.
Testovanie v nových situáciách:
– Účastník vytvorí zoznam na základe teórie. Účastníci zhodnotia, či bola v prípadovej štúdii teória aplikovaná správne alebo nesprávne.

22. Úloha školiteľa: napomáhať vzdelávaniu
Identifikácia školiacich potrieb
Zlepšenie komunikačných stratégii podľa potrieb ťažko dostupných populácií
Určenie žiaducich výsledkov školenia
vhodná komunikácia účastníkov v rámci propagácie účasti na skríningu rakoviny krčka maternice,
zlepšenie ďalšieho sledovania
a komunikácie výsledkov sterov
Navrhovanie kurzov a programov
Podľa miestnych usporiadaní skríningov rakoviny krčka maternice
Zvažovanie a výber zdrojov a metód
Na základe účastníkov (zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice) a miestnych zdrojov
Vedenie školenia
Upravené pre potreby účastníkov
Hodnotenie a analýza výsledkov školenia
Sparingpartner pre školiacu inštitúciu na prediskutovanie potrieb školenia

23. Bariéry Školiace techniky
Organizačné (týkajúce sa usporiadania školiaceho kurzu) a individuálne (súvisiace s účastníkmi)
Riešenie:
Školenie upravené pre potreby publika
Zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice: (gynekológovia, sestry, všeobecní lekári atď.)
Zahrnutie škály školiacich techník založených na účasti
Voľba vhodnej metodológie podporuje:
Zmenu nevhodného prístupu účastníkov
Posilnenie existujúcich pozitívnych prístupov
Pocit potreby propagovať a vykonávať skríning rakoviny krčka maternice u účastníkov.
Správna metóda udržuje záujem účastníkov

24. Práca s malými skupinami
Skupinová práca
Zahrňuje kooperatívne alebo kolaboratívne vzdelávacie postupy,
napríklad úlohy a zodpovednosti, diskusia, vysvetlenie, výmena názorov
a žiadosť o pomoc
homogénne skupiny: účastníci sa cítia bezpečnejšie, ľahšie navzájom komunikujú
zloženie skupiny na základe predchádzajúcich odborných skúseností a znalostí skríningu rakoviny krčka maternice
heterogénne skupiny: mohli by byť prekážkou kolaboratívneho vzdelávania (neochota zúčastňovať sa na diskusii)
Práca so skupinami vyžaduje od školiteľa špecifické zručnosti
Zdroj informácií a vzor správania.
Príležitosť na skupinovú diskusiu
Starostlivá príprava na získanie
uspokojivej diskusie
záverov pre priame použitie v odbornej praxi (usmernenia)
3 typy diskusií:
riadená školiaca diskusná skupina - existuje jedna správna odpoveď, cieľom je dostať sa k nej
neriadená diskusná skupina - neexistuje jedna správna odpoveď, cieľom je preskúmať tému prostredníctvom konverzácie účastníkov v skupine pozitívnym a konštruktívnym spôsobom
diskusia seminárneho typu – dodnes neexistuje akceptovaná správna odpoveď, diskusia sa pokúsi dôjsť ku konštruktívnym záverom, ktoré môžu viesť k spoločnej voľbe medzi protichodnými alternatívami.

25. Nástrahy práce v malých skupinách
Už existujúce vzťahy medzi účastníkmi (kolegami)
Okamžité odmietanie niektorých myšlienok a prijatie iných ako zjavné bez uznania ich obmedzení (zakorenené návyky z predchádzajúcich skúseností)
Priveľa odkazov a príkladov z osobných skúseností
Nevyjasnenie očakávaní a účelu diskusie
Nezaujímavé alebo nestimulujúce úlohy
Absencia kvalitných diskusných materiálov
Skupiny viac zamerané na osobnosti ako na úlohy
V prípade priveľkých skupín sa nemôže zaistiť dostatočná účasť
Členovia skupín sa medzi sebou nemusia poznať
Výber členov skupiny môže sťažiť otvorenú diskusiu
Priveľa úloh pre skupinu
Nedostatočne pripravený vedúci skupiny
Dominantný vedúci skupiny
Nevhodné miesto na diskusiu

26. Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie v malých skupinách za prospešné, ak...
Majú príležitosť niečím prispieť:
zdieľať a získavať znalosti a skúsenosti
Účel diskusie je jasný
Atmosféra je príjemná a priateľská
Existuje dobré vedenie
Cítia, že sa učia niečo dôležité

27. 9 krokov: praktická príručka skupinovej práce
1: Rozumejte skupine: špeciálne zloženie podľa miestnych pomerov
motivácia, predchádzajúce skúsenosti, bariéry (zvyky zakorenené z predošlých skúseností)
2: Plánujte skupinové cvičenia (témy o skríningu rakoviny krčka maternice)
3: Zaistite, aby skupina rozumela úlohám a určeným študijným výsledkom
identifikácia pravidiel, úloh, zdrojov
4: Zaistite, aby skupina chápala úlohu vedúceho skupiny
podpora diskusie
5: Pri vedení diskusie použite vhodný rozsah dobre načasovaných a dobre mierených otázok
otvorenie diskusie, podpora diskusie a kontinuita
6: Pri prideľovaní úloh malým skupinám
určite dvojice, sledujte postup, zasiahnite
7 [ak je to potrebné]: Vhodne sa postarajte o člena, ktorý nezapadá do skupiny
udržiavanie účelu a centrálnych záležitostí skupiny
8: Sumarizujte
relevancia aktivity pre odbornú prax v skríningu rakoviny krčka maternice
9: Zhodnoťte – vlastný kontrolný zoznam po skupinovej diskusii

28. Ako dosiahnuť interakciu s publikom: techniky podporujúce účasť
Efekt lavíny
a pyramídy
Brainstorming
V nadväznosti na prezentáciu
Požiadať publikum, aby reagovalo nápadmi
Spísať a zamietnuť pokusy o predčasnú diskusiu
Následná diskusia, analýza, kategorizácia
V pároch, trojiciach alebo štvoriciach
V krátkosti prediskutujte tému
Potom s iným párom alebo trojicou
Nasleduje všeobecná diskusia
Komunikácia v relatívne bezpečnom prostredí
členné publikum
Vyžaduje plenárne stretnutie pre spätnú väzbu
Buzz skupiny
2 - 3 ľudia, ktorých úlohou je prediskutovať konkrétnu tému a podať o tom správu
Keď nie je príležitosť vykonať plnohodnotné cvičenie v malej skupine
Daná je jasná, priamočiara téma
Zvlášť účinné v skorších štádiách školiaceho kurzu

29. Vyhľadávanie reakcií publika Úlohy pre účastníkov pred začiatkom kurzu
Prináša príležitosť nahliadnuť do:
názorov
vedomostí
postojov alebo
hodnôt
Publika na tému, ako propagovať skríning rakoviny krčka maternice medzi žťažko dosiahnuteľnou populáciou
Užitočné: poskytnúť účastníkom nejaké materiály vopred (základné informácie)
Poskytuje to základné znalosti
Pre identifikáciu problémov v každodennej práci účastníkov (skutočné prípady)
Prelomiť ľady
Hranie role
Praktická aplikácia teórií
Pomáha účastníkom vyskúšať v praxi to, čo sa naučili
Kooperatívna skupinová práca: každý by sa mal zapojiť
Realistické situácie
Spätná väzba je podstatná
Krátke cvičenia na začiatku školenia
Pre pocit pohody a rýchlejšie zoznámenie
Aby školiteľ mohol spoznať členov skupiny
Načasovanie

30. Prípadová štúdia Forma “spätnej väzby”
Prezentácia špecifického príbehu (spomedzi ťažko dosiahnuteľnej populácie)
správa prípadu danej skríningovej situácie
riešenie správania ťažko dosiahnuteľnej osoby z dôvodu kultúrnych, jazykových a iných bariér
interpretácie výsledkov a inštrukcie následného konania
Relevantné informácie o pozadí
Obsah by mal byť navrhnutý tak, aby dosiahol jasne definované zámery
a študijné výsledky
Účinnejšie v malých skupinách
Poskytuje skupinám príležitosť podať správu ostatným
Umožňuje zhodnotiť aktivitu
Identifikácia rôznych uhlov pohľadu
Príležitosť pre ostatných podeliť sa
o nápady
Ťažkosti:
reakcie a postoje opačné k postojom, ktoré školiteľ zamýšľal
zaistiť, aby podávanie správ odrážalo názory skupiny, nie názory hovorcu skupiny

31. Prezentácie Ústne prezentácie
Zabezpečiť čas na otázky alebo diskusiu po skončení
Dá sa použiť v rôznych situáciách a na rôzne úlohy
prednáška od experta (vyškoleného projektom AURORA)
prednáška a po nej otvorená diskusia (alebo prednáška s možnosťou komunikácie počas prezentácie)
krátke prezentácie členov panelu nasledované panelovou diskusiou
(s možnosťou reagovať na otázky publika)
krátke prezentácie skupín na pridelené témy
Ťažkosti
dojem z prednášajúceho
udržať pozornosť publika počas prezentácie
Príprava a obsah
bez nepodstatného obsahu, čistá a logická štruktúra
Podanie
zohľadniť usadenie, pomôcky, rýchlosť reči

32. Školiace materiály Úvod Vizuálne pomôcky:
Účinné školenie - vhodné nástroje a materiály
Účinné materiály – určené študijné výsledky
Vizuálne pomôcky pomôžu
pochopiť štruktúru prezentácie
udržať pozornosť
Formy vizuálnych pomôcok:
projektory, diaprojektory, powerpointové prezentácie, počítačová grafika, čierne a biele tabule, flipcharty, videá, predmety alebo materiály na rozdanie
Vizuálne pomôcky:
použite ich, keď sa to hodí k tomu, čo hovoríte (nielen pre zábavu!)
zabezpečte, aby ich každý videl
majú byť čo najjednoduchšie
Výber materiálov:
veľkosť skupiny na školení
miesto konania a dostupné technické vybavenie
schopnosti školiteľa (napríklad pre použitie PowerPointu)
fyzický stav účastníkov
zrakovo alebo sluchovo postihnutí potrebujú upravené materiály

33. Audio-vizuálne pomôcky
Školiace materiály
Audio-vizuálne pomôcky
slúžia na účinnejšie zdôraznenie myšlienky
pomôžu účastníkom viac si zapamätať – až 75 % vedomostí alebo informácií sa získava prostredníctvom zraku
udržať záujem
sústrediť pozornosť na jedno miesto
rozdeliť prednášku na časti (napríklad každých 20 minút)
pomôžu pri príprave na prednášku
pomôžu prednášajúcemu (a publiku) udržať tému
podporia pamäť tým, že poskytnú zhrnutie
pomôžu štandardizovať prezentácie, ktoré zahrnujú množstvo školiteľov na rôznych miestach
pridajú variabilitu.

34. Školiace materiály: Power Point a spätný projektor
normálny postup pri mnohých prezentáciách
zviditeľňuje štruktúru a kľúčové body prezentácie
štádium príprav
školitelia môžu použiť snímky prezentácie na vybudovanie štruktúry prezentácie (nadpisy
a kľúčové poznámky)
samotná prezentácia
snímky prezentácie ako základ pre ústnu prezentáciu, vysvetlenie teórie a dodanie detailov
Snímky prezentácie
tiež na dodanie nových informácií (napr. pri integrácii videoprezentácií)
zaistite aktívnu úlohu účastníkov
integrujte snímky s otázkami pre účastníkov
krátke demonštrácie alebo vizuálne modely
integrujte odkazy na internetové stránky
môžu sa vytlačiť vo formáte na rozdanie
podpora pre účastníkov pri prezentácii (nemusia sa sústrediť na robenie poznámok)
podpora ústnej prezentácie
farby, fonty, formáty a animácie pomôžu dodať rôznorodosť
ale priveľa animácií odvedie pozornosť účastníkov

35. použite minimálnu veľkosť fontu 24
Tréningové materiály
Audio-vizuálne pomôcky
Uistite sa, že snímky je vidno zo zadnej časti miestnosti:
použite minimálnu veľkosť fontu 24
text v tmavých farbách
Využívajte tieto nástroje ekonomicky – neprežeňte to!
Zaistite, aby bol obsah dôležitý.
Použite snímky prezentácie na zdôraznenie kľúčových bodov.
Vyskúšajte si ich vopred – ubezpečte sa, že viete používať audiovizuálne zdroje.
Nepodávajte priveľa informácií naraz: nepreťažujte publikum.
Nie viac ako sedem riadkov a päť slov
v riadku na jednej snímke.
Dajte publiku dosť času na prečítanie každej snímky.
Premyslite si materiály na rozdávanie.
Môžete zvážiť postupné odkrývanie alebo odhaľovanie textu.
Môžete použiť ukazovateľ na body, ktoré chcete zvýrazniť .
Stojte vedľa projektora.
Projektor zapnite len vtedy, keď ho chcete použiť; vypnite ho okamžite po použití.
Pri prednášaní sa k triede NIKDY neotáčajte chrbtom.
Skontrolujte kompatibilitu vašej verzie PowerPointu s verziou, ktorá je
k dispozícii na mieste.
Presvedčte sa, či viete prepojiť projektor a laptop alebo počítač.

36. Tréningové materiály Flipcharty Flipcharty ľahko sa používajú
Vopred skontrolujte všetky praktické veci:
Sú perá funkčné?
Sú dostatočne hrubé?
Je dostatok papiera?
Vidia flipchart všetci účastníci?
Flipcharty
ľahko sa používajú
sú užitočné pri skupinovom podávaní správ
naučte sa písať čitateľne a veľkými písmenami
snažte sa nehovoriť a písať naraz
Veľkosť písma je:
10 ľudí; tabuľa vzdialená 2m: písmená 2cm vysoké a 3mm hrubé
25 ľudí; tabuľa vzdialená 10m: písmená 4cm vysoké a 3mm hrubé
50 ľudí; tabuľa vzdialená 20m: písmená 8cm vysoké a 5mm hrubé
do 100 ľudí; tabuľa vzdialená 30m: písmená 12 cm vysoké a hrúbka 1 cm

37. Tréningové materiály Tréningové materiály
Materiály na rozdanie
Tréningové materiály
Videá a DVD
uľahčujú účastníkom prácu
zabezpečia, že budú mať jasný a logický text, ktorý ich bude viesť prezentáciou
pridajte detailné informácie, ktoré nemôžete zahrnúť do hovorenej prednášky
PowerPoint - možnosť vytlačiť snímky vo formáte na rozdanie
môžete sa rozhodnúť, koľko snímok dať na stranu, čím zostane miesto pre poznámky účastníka
vždy vopred vysvetlite, prečo ich používate
zastavte video na prediskutovanie konkrétneho bodu, ktorý treba zohľadniť
zvážte používanie zdrojov
má niekto problém vidieť alebo počuť?
vezmite do úvahy čas: uspí to ľudí?

38. Spätná väzba a hodnotenie
Úvod
Prečo je potrebná?
Školitelia potrebujú:
vedieť, či sa dosiahli určené študijné výsledky
identifikovať budúce potreby školenia účastníkov
zistiť, čo si účastníci myslia o ich výkonoch v plenárnych a skupinových stretnutiach
Účastníci školenia potrebujú vedieť
či dosiahli určené študijné výsledky
čo majú urobiť, aby vyrovnali svoj deficit
splnenie týchto cieľov sa považuje za nevyhnutné pre správny výkon práce atď.
Stanovenie účinnosti kurzu
Identifikácia budúcich potrieb školenia
Zozbierate informácie od všetkých zúčastnených strán:
školitelia
účastníci
inštitúcia

39. Spätná väzba a hodnotenie
Cyklus vzdelávania
Inventarizácia:
Čo viem?
(individuálna)
Plánovanie:
Ako môžem rozšíriť moje vzdelanie?
(rozvojová)
Reflexia:
Čo potrebujem vedieť?
(kontextuálna)
Spätná väzba a hodnotenie:
Koľko toho viem
a ako dobre?
(relačná)

40. Spätná väzba a hodnotenie: podávanie účastníkom
Dôležitá úloha školiteľa
Znalosti: koľko sa účastníci školenia naučili a ako boli schopní využiť svoje znalosti
Zručnosti: spätná väzba o vplyve školenia na výkon
Účastník by mal najskôr sám vyhodnotiť svoj výkon
Spätná väzba by mala byť konkrétna, nie všeobecná
Mala by sa vzťahovať na výkon, nie na osobnosť účastníka
Objem spätnej väzby by mal byť zvládnuteľný – maximálne tri alebo štyri body
Mala by byť rovnováha medzi pozitívnymi komentármi
a konštruktívnou kritikou
Podávanie spätnej väzby by mal byť postupný proces
Komentáre od školiteľov by sa mali poskytovať v rôznych štádiách školenia:
na konci funkčného hrania
ako súčasť komunikácie s publikom v plenárnom stretnutí
kedykoľvek je to možné, snažte sa spojiť spätnú väzbu
s konkrétnym určeným cieľom vzdelávania

41. Spätná väzba a hodnotenie
Podávanie spätnej väzby školiteľom a školiacej inštitúcii
Účastníci by mali vedieť, prečo sa žiada spätná väzba:
pre zlepšenie kvality budúcich školení
spätná väzba by mala byť anonymná
mal by sa stanoviť vhodný čas na konci kurzu
otázky by mali byť navrhnuté tak, aby vyvolali užitočné odpovede
otázky by sa mali týkať výkonu školiteľov aj vnímanej dôležitosti alebo úspechu školenia

42. Spätná väzba a hodnotenie
Identifikácia budúcich školiacich potireb
Identifikujte rozsah splnenia súčasných určených študijných výsledkov
Snažte sa získať nápady alebo návrhy pre budúce školenia
dôležitá správa je, že školenie sa upravuje na požiadavky konkrétneho publika
Spôsoby: formuláre hodnotenia kurzu, konečné závery, diskusia v malých skupinách alebo neformálne rozhovory počas prestávok
čo sa podarilo (a prečo)
čo by sa dalo vylepšiť (a ako)

43. Spätná väzba a hodnotenie
Rozširovanie skúseností zo školenia
roztrieďte zdroje a po školení ich sprístupnite
ponúknite účastníkom, aby dali poskytnuté materiály k dispozícii svojim kolegom
nahrajte prednášky od školiteľov alebo expertov
a sprístupnite ich na webstránke
vytvorte niečo ako centrum zdrojov tým, že požiadate účastníkov, aby dodali materiály, ktoré by sa dali použiť v budúcich školiacich aktivitách

44. Resources
Knowles, Malcolm S. (1980) The Modern Practice of Adult Education;  From Andragogy to Pedagogy. Englewood Cliffs, NJ: Cambridge Adult Education Merriam, Sharan B. and Rosemary S. Caffarella. (1999) Learning in Adulthood: A Comprehensive Guide. San Francisco: Jossey Bass.
Coetzee, M. (2002) Short course in Skills Development Facilitation. Pretoria: University of South Africa.
Gough, Jacqui (1996), developing learning materials, Institute of Personnel and Development
Sloman, Martyn (1994) A Handbook for Training Strategy - England: Grower publishing Limited
Tiberius, R.G. (1990) Small Group Teaching: A Trouble‐Shooting Guide, Toronto, OISE Press and the Ontario Institute for Studies in Education.
Gibbs, Graham (1992), Teaching More Students: Discussion with More Students, Oxford Brookes University, Oxford Centre for Staff.