PENIAZE A BANKOVNÍCTVO

PENIAZE A BANKOVNÍCTVO
Prednáša: Doc. RNDr. Ing. Ľudomír Šlahor, CSc Mgr. Lucia Paškrtová-Gáliková PhDr. Štefan Rychtárik, PhD Kód predmetu: GMBSO 320 ECTS kredity: 5 Hodiny týždenne: 4 Spôsob hodnotenia: P, S Odporúčané zaradenie: rok: 3 semester: 5 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)
Hodnotenie predmetu priebežné hodnotenie (P): účasť na cvičeniach je povinná najviac 1 absencia, opakovaná neprítomnosť (PN a pod.) bude riešená individuálne s cvičiacim poslucháč (-ka) môže získať najviac 40 bodov aktívna účasť na cvičeniach kontrolný test v priebehu semestra minimálny počet bodov, potrebných pre získanie zápočtu: 28 bodov (70%) skúška (S): maximálny počet bodov: 60 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Hodnotenie predmetu pre tých, ktorí majú IŠP
priebežné hodnotenie (P), skúška (S): spolu maximálny počet bodov: 100 (písomný test) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Literatúra Prednáška „Peniaze a bankovníctvo“ Hlavatá I., Hlavatý E.: Peniaze a bankovníctvo. Vydavateľstvo Financie a bankovníctvo, 2003 Jílek J.: Peníze a měnová politika. GRADA Publishing, 2004 Zákon o bankách č. 483/2001 v znení neskorších predpisov Zákon o NBS č. 566/1992 v znení neskorších predpisov Zákon o dohľade nad finančným trhom č. 747/2004 v znení neskorších predpisov Zákon o ochrane vkladov č. 118/1996 v znení neskorších predpisov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Literatúra (pokračovanie)
Zákon o cenných papieroch a investičných službách č. 566/2001 v znení neskorších predpisov Zákon o platobnom styku č. 510/2002 v znení neskorších predpisov Dieter Gerdesmeier: Cenová stabilita: prečo je dôležitá aj pre Teba? Vydala Európska centrálna banka v roku 2007 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Obsah predmetu Peniaze a peňažný obeh Finančný systém Bankový systém v Slovenskej republike Postavenie a pôsobnosť centrálnej banky (NBS) Postavenie a pôsobnosť Európskej centrálnej banky (ECB) Postavenie a hlavné činnosti obchodných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze a peňažný obeh Podstata, funkcie a formy peňazí Mena a menová sústava Menová politika a jej ciele Nástroje menovej politiky Devízová politika Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančný systém Úloha finančného systému Finančné trhy a finančné nástroje Účastníci na finančných trhoch Regulácia finančných trhov Finančný trh v Slovenskej republike Úrokové sadzby na finančných trhoch - príklady Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém v Slovenskej republike
Formy bankového systému Vývoj a súčasný stav bankového systému na Slovensku Bankový sektor Špecializované nebankové inštitúcie Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Postavenie a pôsobnosť centrálnej banky
Zriadenie, právna forma a základné funkcie Menová politika a nástroje menovej politiky Regulácia bankového sektora Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Postavenie a hlavné činnosti obchodných bánk
Právna forma bánk Predmet činnosti Požiadavky na činnosť bánk Riadenie aktív a pasív Bankové riziká Hlavné činnosti obchodných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze a peňažný obeh Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

What is money? mince a bankovky, ktoré momentálne mám pri sebe? sú akceptovateľné aj v zahraničí? peňažné poukazy, šeky? ich všeobecná akceptácia (aj v domácej krajine) je menšia ako v prípade mincí a bankoviek, ale v celkovom objeme peňažných prostriedkov majú významný podiel kreditné karty? aká je všeobecná dôvera voči „plastikovým“ peniazom? zlato, príp. iné drahé kovy? zlatý štandard je už minulosťou, ale napriek tomu je zlato obľúbeným artiklom, vo forme ktorého mnohí držia svoj majetok elektronické peniaze? majú „nehmotný“ charakter, ich obľuba vzrastá Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

What is money? Glyn Davies. „A History of Money from Ancient Times to the Present Day“. University of Wales Press, 2002 (page 27): Amber (žltohnedá substancia, ktorá sa v minulosti používala v zlatníctve), beads (korálky), cowries (druh mušlí, ktoré sa používali ako peniaze predovšetkým v Afrike), drums (bubny), eggs (vajíčka), feathers (pierka), gongs (gongy), hoes (motyky), ivory (slonovina), jade (nefrit), kettles (hrnce), leather (koža), mats (koberčeky, podložky, rohože), nails (klince), oxen (hovädzí dobytok), pigs (prasatá), quartz (minerál), rice (ryža), salt (soľ), thimbles (náprstky), umiacs (eskimácky čln), vodka, wampum (retiazky z mušlí, používané ako peniaze predovšetkým v Amerike), yarns (priadza), zappozats (dekorované sekery) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

What is money? Glyn Davies. „A History of Money from Ancient Times to the Present Day“. University of Wales Press, 2002: „Money is anything that is widely used for making payments and accounting for debts and credits.“ „Money originated very largely from non-economic causes: from tribute as well as from trade, from blood-money and bride-money as well as from barter, from ceremonial and religious rites as well as from commerce, from ostentatious ornamentation as well as from acting as the common drudge between economic men.“ Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Functions of money specific functions (mostly micro-economic): unit of account (abstract) common measure of value (abstract) medium of exchange (concrete) means of payment (concrete) standard for deferred payments (abstract) store of value (concrete general functions (mostly macro-economic and abstract): liquid asset framework of the market allocative system (prices) a causative factor in the economy controller of the economy Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Podstata, funkcie a formy peňazí
Výroba a výmena tovarov = prirodzené prostredie vzniku peňazí Prvá forma výmeny: naturálna výmena (barter) Miestne (všeobecne uznávané) výmenné prostriedky – peniaze Peniaze: rôzne tovary (obilie, soľ, dobytok, čaj a pod.) Peniaze: vzácne kovy (striebro, zlato, ...) Najvýznamnejšia podoba peňazí vo forme vzácnych kovov: mince Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Systém zlatého štandardu (prelom 19. a 20. storočia): plnohodnotnými platidlami sú (okrem zlatých mincí) aj papierové bankovky pomer medzi mincami a bankovkami je na úrovni tzv. al pari (nominálna hodnota bankovky je skutočným vyjadrením príslušného množstva zlata; centrálna banka je povinná zameniť bankovku na zlato v príslušnom pomere) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankovka: zmenka na bankára splatná na požiadanie v menovom kove („I promise to pay to the bearer on demand the sum of ...“) Štátovka: dlžný úpis štátu cenný papier, ktorý vydáva (emituje) do obehu štát na krytie svojich dlhov verejnosť je povinná prijímať štátovky pri platení za tovary a služby štát má politickú a právnu moc uvádzať štátovky do obehu a určovať ich nominálnu hodnotu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Stupne systému zlatého štandardu: štandard zlatej mince neobmedzená zameniteľnosť; centrálna banka je povinná konvertovať bankovky v akejkoľvek nominálnej hodnote štandard zlatého zliatku centrálna banka je povinná konvertovať bankovky len v množstve, za ktoré možno získať zlatý zliatok (ca. 12,4 kg) štandard zlatej devízy centrálna banka nekonvertuje bankovky za zlato priamo, ale za tzv. zlaté devízy (napríklad USD) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze: akékoľvek aktívum (univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent), ktoré je všeobecne prijímané pri platení za tovary a služby alebo pri úhrade dlhu Hotovostné peniaze: papierové peniaze, ktoré nie sú zameniteľné za zlato môže ich emitovať len centrálna banka Bezhotovostné peniaze: ukladanie peňažných prostriedkov na vkladové účty do bánk z účtov možno uhrádzať svoje záväzky voči iným subjektom môžu ich „emitovať“ obchodné banky, resp. peňažné inštitúcie, ktoré poskytujú úvery Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

hlavné výhody peňažnej výmeny voči naturálnej výmene: nižšie transakčné náklady časové oddelenie kúpy a predaja; tovary a služby možno predávať na úvery samostatný, od pohybu tovarov a služieb nezávislý pohyb peňazí obchodovanie so samotnými peniazmi; vznik špecializovaných inštitúcií – bánk, ktoré zhromažďovali peňažné úspory a ďalej ich požičiavali peňažný úver sa modifikuje na bankový úver Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peňažné funkcie (ktoré aktívum možno pokladať za peniaze; schopnosť tohto aktíva plniť určité funkcie): peniaze ako prostriedok výmeny (všeobecný ekvivalent) peniaze ako miera hodnoty (jednotka zúčtovania) peniaze ako platidlo (meradlo a prostriedok úhrady odložených platieb – dlhov, úverov) peniaze ako uchovávateľ hodnôt alebo zásoba bohatstva Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze ako prostriedok výmeny: historicky najstaršia funkcia peňazí peniaze sa používajú na platenie za tovary a služby prispievajú k zvýšeniu ekonomickej efektívnosti úspora času na výmenu tovarov a služieb znižujú transakčné náklady spojené s výmenou aby peniaze mohli efektívne vykonávať funkciu výmenného prostriedku, musia spĺňať tieto predpoklady: musia byť všeobecne prijateľné musia mať stálu, relatívne vysokú hodnotu nesmú sa dať falšovať Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze ako miera hodnoty (zúčtovacia jednotka): hodnotu tovarov a služieb merajú peniaze podobne, ako je napríklad hmotnosť meraná v gramoch, vzdialenosť v metroch a pod. hodnota vyjadrená v peniazoch je cena peňažná jednotka podlieha často výkyvom vo svojej kúpnej sile ako dôsledok trhovej nerovnováhy, inflácie, resp. deflácie peniaze v tejto svojej funkcii nevyžadujú reálnu prítomnosť peňažných prostriedkov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze ako platidlo (meradlo a prostriedok úhrady odložených platieb): jednotka, ktorou sa merajú a kalkulujú odložené alebo budúce platby, t.j. dlhy a úvery dlh a úver: záväzok dlžníka zaplatiť v určitom čase a na určitom mieste v budúcnosti určitú sumu peňazí veriteľovi zmluvné dohody týkajúce sa budúcich platieb výnosov z kapitálu a úrokov z dlhov, určovaných v peňažných jednotkách; dividendy z akcií, lízingové platby a pod. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peniaze ako uchovávateľ hodnôt alebo zásoba bohatstva: peniaze slúžia na akumulovanie (hromadenie) všeobecnej kúpnej sily na rôzne účely uchovávanie hodnôt je možné v peňažnej i nepeňažnej forme (dlhopisy, nehnuteľnosti, akcie, umelecké predmety a pod.) svojmu majiteľovi prinášajú dôchodok vo forme úroku, zisku, renty, príp. priamy úžitok z ich používania nevýhoda: náklady na uchovávanie, skladovanie, bezpečnosť a pod. najlikvidnejším aktívom sú hotovostné peniaze Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Mena a menová sústava Menou alebo menovou sústavou rozumieme peňažnú sústavu platnú v určitom štáte (regióne), upravenú právnym poriadkom. Právna úprava meny je výrazom štátnej suverenity. Menu môžeme chápať ako národnú formu peňazí, platnú v určitej krajine, resp. v určitom regióne (EMÚ). Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Mena a menová sústava Každá národná mena je určená nasledujúcimi charakteristikami: názov peňažnej jednotky (jen, libra šterlingov, švajčiarsky frank, ...) základné hotovostné druhy (bankovky, štátovky) nominálna sústava (bankovky v určitej hodnote, resp. mince v určitej hodnote) výlučnosť meny ako oficiálneho platidla v krajine pravidlá emisie, nadobúdania a používania meny pri platobnom styku sú upravené zákonom (falšovanie a pozmeňovanie bankoviek a mincí je trestné) iné charakteristiky (napríklad stanovenie pomeru domácej menovej jednotky voči zahraničným menovým jednotkám) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Mena a menová sústava Jedinou inštitúciou, ktorá môže emitovať hotovostné peniaze do obehu, je centrálna (ceduľová) banka! Centrálna banka môže emitovať aj bezhotovostné peniaze, ak: prijíma vklady od obchodných bánk v podobe povinných alebo dobrovoľných rezerv poskytuje bezhotovostné úvery obchodným bankám pripísaním danej čiastky na ich účet rezerv odkupuje cenné papiere a zahraničnú menu od obchodných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Mena a menová sústava Obchodné banku môžu „emitovať“ bezhotovostné peniaze využívaním prostriedkov klientov, ktoré majú na účtoch na: poskytovanie bezhotovostných úverov pripísaním danej čiastky na bežný účet klienta poskytovanie bezhotovostných úverov na základe nákupu dlhových cenných papierov takto emitované bezhotovostné peniaze majú úverový základ Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Menová politika a jej ciele
Menová (monetárna) politika: súhrn postupov, opatrení a zásad s cieľom dosiahnuť stanovené zámery centrálnej banky, všeobecne definované ako menová stabilita, prostredníctvom menových nástrojov Stabilita meny je základným a dlhodobým cieľom menovej politiky. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Ciele stability meny: vnútorná stabilita meny odráža sa v stabilite cien v domácej mene jej úroveň sa vyjadruje mierou inflácie vonkajšia stabilita meny odráža sa vo vývoji menového kurzu domácej meny voči zahraničným menám Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Uskutočňovanie menovej politiky sa deje prostredníctvom ovplyvňovania množstva peňazí v obehu: zvýšenie množstva peňazí v obehu (expanzívna politika) vyvoláva zvýšenie všeobecnej hospodárskej aktivity, zvýšenú zamestnanosť a zvýšenie HDP zníženie množstva peňazí v obehu (reštriktívna politika) brzdí hospodársku aktivitu, vyvoláva pokles zamestnanosti a pokles HDP zmeny v množstve peňazí v obehu môžu vyvolať zmeny cien zvýšenie množstva peňazí vyvolá rast cenovej hladiny a tým aj zníženie kúpnej sily Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Centrálna banka realizuje menovú politiku prostredníctvom: politiky M (menových agregátov) úverovej a úrokovej politiky (nástroje menovej politiky) devízovej politiky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Menová báza: peňažné prostriedky s najvyšším stupňom likvidity, ktorých vývoj môže centrálna banka bezprostredne ovplyvňovať je to obeživo emitované centrálnou bankou a rezervy bánk, ktoré majú obchodné banky na svojich účtoch rezerv v centrálnej banke Množstvo peňazí v obehu sleduje centrálna banka prostredníctvom menových agregátov. Menový agregát: súhrn peňažných prostriedkov s určitým stupňom likvidity označujú sa symbolmi M1, M2, M3, ... Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Množstvo peňazí v obehu sleduje centrálna banka prostredníctvom menových agregátov. Menový agregát: súhrn peňažných prostriedkov s určitým stupňom likvidity označujú sa symbolmi M1, M2, M3, ... V rôznych krajinách sa používajú rozličné menové agregáty, ich obsah môže byť preto definovaný odlišne. Používanie toho-ktorého menového agregátu a jeho obsah závisí od cieľov a priorít tej-ktorej centrálnej banky a praktických potrieb realizácie menovej politiky. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

všeobecné vymedzenie menových agregátov: menový agregát M1: hotovostné obeživo v rukách nebankových subjektov bežné vklady domácich nebankových subjektov v domácich bankách v domácej mene menový agregát M2: M1 termínované vklady domácich nebankových subjektov v domácich bankách v domácej mene ostatné záväzky domácich bánk k domácim nebankovým subjektom v domácej mene Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

všeobecné vymedzenie menových agregátov (pokračovanie): menový agregát M3: M2 vklady v zahraničných menách domácich nebankových subjektov v domácich bankách menový agregát M4: M3 vklady domácich nebankových subjektov v domácich nebankových inštitúciách Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Menové agregáty, ktoré používa NBS: M0 = obeživo mimo bánk M1 = M0 + netermínované vklady v domácej mene M2 = M1 + kvázi peniaze (termínované vklady v domácej mene vrátane depozitných certifikátov + vklady v cudzej mene) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Transmisný mechanizmus menovej politiky: súhrn vzájomných vzťahov, ktoré centrálna banka využíva pri pôsobení na reálnu ekonomiku v záujme dosiahnutia svojich cieľov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nástroje menovej politiky
Klasifikácia nástrojov menovej politiky: frekvencia využívania každý deň, týždenne sporadicky časový vplyv okamžitý efekt vplyv s časovým posunom cieľ použitia vplyv na peňažný trh vplyv na reálnu ekonomiku bezprostredný alebo sprostredkovaný vplyv na bankový sektor priame nástroje nepriame nástroje Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Priame nástroje menovej politiky: používajú sa v nerozvinutom finančnom prostredí priama kontrola centrálnej banky nad cenami finančných aktív prostredníctvom tzv. úrokových alebo úverových limitov Nepriame nástroje menovej politiky: používajú sa v rozvinutom finančnom prostredí operácie na voľnom trhu „standing facilities“ (pohotovostné zdroje) povinné minimálne rezervy Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Diskontné nástroje (klasické nástroje menovej politiky, ktoré boli využívané vo vyspelých krajinách najmä v minulosti): diskontné úvery najlacnejšie úverové zdroje pre obchodné a iné banky od centrálnej banky úročené tzv. diskontnou sadzbou majú krátkodobý charakter (max. 3 mesiace) ich výška predstavuje tzv. „diskontné okno“ centrálna banka rozhoduje o tom, či pri poskytovaní diskontných úverov vyžaduje zabezpečenie cennými papiermi alebo nie mierne úverové podmienky vylučujú poskytovanie týchto úverov vo väčších objemoch nepatria v súčasnosti medzi významné nástroje menovej politiky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Diskontné nástroje (klasické nástroje menovej politiky): reeskontné úvery odkúpenie (reeskontovanie) zmeniek, ktoré obchodné banky v minulosti odkúpili (eskontovali) od svojich klientov, centrálnou bankou pri reeskontácií pripisuje centrálna banka na účet rezerv obchodnej banky príslušnú čiastku zníženú o úrok sú úročené tzv. reeskontnými sadzbami; v niektorých prípadoch rozhodne centrálna banka o úročení diskontnou sadzbou (nízkou úrokovou sadzbou) s cieľom podporiť určité odvetvia ekonomiky maximálna lehota splatnosti je daná maximálnou dobou splatnosti zmeniek Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Diskontné nástroje (klasické nástroje menovej politiky): lombardné úvery úvery centrálnej banky obchodným bankám, ktoré poskytuje oproti záruke cenných papierov (neodkupuje ich) centrálna banka určí, ktoré cenné papiere môžu slúžiť ako záruka pri lombardných úveroch príklady: zmenky, štátne pokladničné poukážky, štátne dlhopisy) lehota ich splatnosti spravidla neprevyšuje 90 dní lombardná sadzba značne prevyšuje diskontnú sadzbu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu (open market operations): predstavujú obchody (nákup alebo predaj) s cennými papiermi (štátne cenné papiere alebo vlastné cenné papiere) medzi centrálnou bankou a obchodnými bankami majú okamžitý vplyv na množstvo peňazí v obehu a na krátkodobé úrokové sadzby na peňažnom trhu patria medzi najčastejšie používané nástroje menovej politiky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu: pri nákupe cenných papierov od obchodných bánk emituje centrálna banka do obehu viac prostriedkov (množstvo peňazí v obehu rastie); centrálna banka refinancuje sektor obchodných bánk pri predaji cenných papierov obchodným bankám sťahuje centrálna banka prostriedky z obehu (klesá objem peňazí v obehu); centrálna banka sterilizuje sektor obchodných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu (možné účinky nákupu cenných papierov centrálnou bankou na voľnom trhu): centrálna banka nákup cenných papierov rozšírenie zdrojov obchodných bánk refinancovanie bankového sektora obchodné banky predaj cenných papierov centrálnej banke zvýšenie úverových zdrojov zvýšenie ponuky úverov zvýšený objem prostriedkov na medzibankovom peňažnom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu (možné účinky nákupu cenných papierov centrálnou bankou na voľnom trhu): reálna ekonomika zvýšenie množstva peňazí v obehu rast ekonomiky rast miery inflácie (dočasný!) pokles úrokovej miery odlev domáceho kapitálu do zahraničia Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu (možné účinky predaja cenných papierov centrálnou bankou na voľnom trhu): centrálna banka predaj cenných papierov stiahnutie zdrojov od obchodných bánk sterilizácia bankového sektora obchodné banky nákup cenných papierov od centrálnej banky zníženie úverových zdrojov a tým aj ponuky úverov znížený objem prostriedkov na medzibankovom peňažnom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu (možné účinky predaja cenných papierov centrálnou bankou na voľnom trhu): reálna ekonomika zníženie množstva peňazí v obehu pokles tempa ekonomického rastu pokles miery inflácie (dočasný!) rast úrokovej miery prílev zahraničného kapitálu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu: vplyv operácií na voľnom trhu na medzibankový peňažný trh je okamžitý vplyv operácií na voľnom trhu na reálnu ekonomiku je časovo posunutý a závisí od transmisného mechanizmu fungujúceho v danej krajine Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na voľnom trhu: centrálna banka pri operáciách na voľnom trhu obchoduje s dvoma druhmi cenných papierov: so štátnymi cennými papiermi (ŠPP) s vlastnými cennými papiermi (pokladničnými poukážkami centrálnej banky) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Standing facilities: doplnok k operáciám na voľnom trhu obchodné banky si na splnenie svojich záväzkov môžu na konci obchodovacieho dňa požičať finančné prostriedky za sankčné sadzby (trhová úroková sadzba plus určité percento stanovené centrálnou bankou) obchodné banky si môžu na konci obchodovacieho dňa uložiť prebytočné finančné prostriedky za sankčné sadzby (trhová úroková sadzba mínus určité percento stanovené centrálnou bankou) standing facilities (úvery i vklady) sú poskytované, resp. prijímané na 24 hodín úrokové miery na ne tvoria hornú a dolnú hranicu, t.j. koridor úrokových mier peňažného trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Povinné minimálne rezervy (PMR): povinná úložka obchodných bánk v centrálnej banke ich výška je stanovená percentuálnou sadzbou z primárnych vkladov domácich nebankových subjektov uložených v obchodných bankách primárne vklady alebo depozitá sú vklady obyvateľstva a podnikateľských subjektov (nie však vzájomné vklady bánk a iných peňažných ústavov) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Povinné minimálne rezervy (PMR): PMR majú svoje opodstatnenie najmä v tých krajinách, kde je zúžený priestor na efektívne využívanie iných nástrojov menovej politiky, najmä operácií na voľnom trhu plnenie PMR sa vyhodnocuje priemerovaním prostriedkov obchodných bánk na ich účte rezerv vedenom v centrálnej banke; priemerovanie PMR zmenšuje volatilitu úrokových sadzieb na peňažnom trhu zníženie alebo zvýšenie plnenia PMR zvyšuje alebo znižuje likviditu komerčných bánk, ak centrálna banka neúročí PMR trhovo; netrhové úročenie je „daňou“ uvalenou na obchodné banky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Povinné minimálne rezervy (PMR): bremeno zvyšovania PMR obchodné banky prenesú na svojich zákazníkov a rozšíria rozpätie medzi úrokovými sadzbami z depozít a úrokovými sadzbami z úverov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Devízová politika Devízová politika je súčasťou hospodárskej politiky vlády a je úzko prepojená s menovou politikou. Hlavným cieľom devízovej politiky je zabezpečenie vonkajšej stability meny. Devízové operácie predstavujú obchodovanie centrálnej banky na devízových trhoch s cieľom zmierniť fluktuáciu vo vývoji výmenného kurzu. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Devízová politika V rámci devízovej politiky sa centrálne banky zaoberajú najmä: politikou devízových kurzov politikou devízových rezerv politikou platobnej bilancie Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančný systém Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Úloha finančného systému
Národné hospodárstvo: domáci sektor finančný sektor nefinančný sektor externý sektor Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Domáci sektor: finančné toky vnútri ekonomiky obchody a operácie medzi domácimi subjektami a súkromnými osobami Externý sektor: tok finančných zdrojov do (alebo zo) zahraničia obchody a operácie, ktoré sa uskutočňujú medzi domácimi a zahraničnými fyzickými a právnickými osobami Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančný sektor: všetky finančné inštitúcie, ktorých predmet činnosti je založený na obchodoch alebo iných operáciách s finančnými prostriedkami v akejkoľvek forme Úlohy finančného sektora: aktivizovať, podporovať a napomáhať rozvoju podnikateľských aktivít jednotlivých ekonomických subjektov zabezpečenie stability domácej meny vytvorenie a rozvinutie platobných prostriedkov a prevodových mechanizmov, ktoré uľahčujú vykonávanie rôznych obchodných i finančných transakcií medzi jednotlivými subjektami z rôznych sektorov ekonomiky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nefinančný sektor: štát a jeho inštitúcie (štátne orgány) výrobné podnikateľské subjekty subjekty ponúkajúce nefinančné služby súkromné osoby (domácnosti) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

deficitné subjekty: ich bežné výdavky sú vyššie ako ich bežné príjmy prebytkové subjekty: ich bežné príjmy prevyšujú ich bežné výdavky úspory subjektov: rozdiel medzi disponibilným príjmom a spotrebnými alebo investičnými potrebami kladné úspory subjekt má nadbytok príjmov, môže investovať, požičať svoje úspory –-> môže sa stať investorom záporné úspory subjekt má deficit príjmov, potrebuje doplniť finančné zdroje –-> môže sa stať dlžníkom Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Štruktúra finančného systému: finančné trhy účastníci finančných trhov finančné aktíva (finančné produkty) finančné nástroje a obchodné dohody regulácia podmienok finančných trhov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy a finančné nástroje
miesta, na ktorých sa obchoduje prostredníctvom finančných nástrojov výsledkom obchodov je prerozdelenie finančných zdrojov s cieľom minimalizovať transakčné náklady Organizované finančné trhy: osobitné miesta, kde sa finančné produkty vytvárajú a realizujú, teda predávajú a nakupujú Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

fyzicky umiestnené finančné trhy (konkrétne miesto) alebo tzv. trhy cez prepážku (OTC – over the counter) trhy s nepretržitým obchodovaním počas stanovenej doby (burzy) alebo trhy s aukčným obchodovaním (napríklad intervenčný trh centrálnej banky) peňažné alebo kapitálové trhy primárne alebo sekundárne trhy trhy s obchodnou zásobou finančných aktív (akciové trhy, trhy s dlhopismi) alebo trhy tokov (trhy s finančnými derivátmi) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peňažný trh: segment finančného trhu s krátkodobými (termín splatnosti od jedného dňa do jedného roka) finančnými nástrojmi a operáciami sprostredkovatelia krátkodobo investujú svoje alebo im zverené nadbytočné finančné prostriedky sprostredkovateľmi sú obchodné banky a finančné inštitúcie, brokerské firmy a pod. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Peňažný trh: primárny trh segment finančného trhu, na ktorom sa emitujú (upisujú) finančné produkty sekundárny trh na tomto trhu sa už predtým emitované a upísané finančné produkty znova kupujú a predávajú Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Medzibankový peňažný trh: medzibankový trh depozít a cenných papierov operácie s depozitami bánk v domácej i cudzích menách operácie so zárukou vo forme cenných papierov trh intervenčných operácií Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Medzibankový peňažný trh: trh, na ktorom kupujú a predávajú finančné produkty banky a finančné inštitúcie medzi sebou, resp. s centrálnou bankou cieľ: riadiť vlastnú likviditu a efektívne využiť nadbytočné peňažné prostriedky na tomto trhu sa formuje dopyt po finančných prostriedkoch z intervenčného trhu centrálnej banky na tomto trhu sa na základe ponuky a dopytu formuje referenčná cena domáceho peňažného trhu (u nás BRIBOR) v príslušnej časovej štruktúre Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Repo-sadzba a BRIBOR Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Výnosové krivky (yield curves)
Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

SKK/EUR Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Medzibankový peňažný trh: operácie bez záruk termínované depozitá, ktoré si banky a finančné inštitúcie môžu kúpiť alebo predať medzi sebou alebo ich môžu predať centrálnej banke operácie so zárukou vo forme cenných papierov banky a finančné inštitúcie môžu získať finančné zdroje tak, že ponúknu cenné papiere, ktoré vlastnia, iným bankám a finančným inštitúciám Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Intervenčný trh: prostredníctvom tohto trhu centrálne banky implementujú prijatú menovú politiku a monitorujú vývoj prijatých menových cieľov ak je menovým cieľom vývoj inflácie, centrálna banka vyhlasuje kľúčovú referenčnú úrokovú sadzbu (cenu) centrálnej banky prostredníctvom tejto úrokovej sadzby a ďalších menových nástrojov centrálna banka riadi likviditu v bankovom sektore a cenovú úrpveň celého transmisného procesu v ekonomike Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Intervenčné operácie centrálnej banky ovplyvňujú: likviditu bankového sektora kúpou cenných papierov od bánk zvyšuje ich likviditu predajom cenných papierov bankám znižuje ich likviditu úrokové sadzby na peňažnom trhu ak úrokové sadzby na trhu výrazne klesajú, centrálna banka sťahuje finančné prostriedky (likviditu) od bánk sterilizáciou (napríklad predajom cenných papierov) ak začnú úrokové sadzby rásť a výrazne sa odchyľovať od vývoja inflácie (menového cieľa), centrálna banka môže refinancovaním (napríklad kúpou cenných papierov od bánk) uvoľniť finančné prostriedky do bankového sektora Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účastníci trhu intervenčných operácií: priami účastníci komerčné banky alebo obchodníci s cennými papiermi, ktorých zakladateľom je banka a správca trhu krátkodobých cenných papierov (teda NBS) s nimi uzatvoril zmluvu o podmienkach účasti na tomto trhu nepriami účastníci právnické osoby zapísané v obchodnom registri, ktorých na trhu krátkodobých cenných papierov zastupujú agenti účastníci s osobitným postavením NBS a MF SR; ich osobitnosť vyplýva z možnosti emitovať pokladničné poukážky na trhu cenných papierov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operácie na intervenčnom trhu: primárne ide o vydanie nového cenného papiera, tzn. jeho predaj prvému majiteľovi krátkodobé cenné papiere sa predávajú aukčnou formou: ŠPP americkou aukciou (akceptované požiadavky sa uspokojujú za požadovaný výnos) pokladničné poukážky centrálnej banky holandskou aukciou (akceptované požiadavky sa uspokojujú za najvyšší akceptovaný výnos) sekundárne s cenným papierom kúpeným v primárnom predaji sa ďalej obchoduje na sekundárnom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Triedenie finančných nástrojov (finančných alebo investičných produktov) podľa: emitenta (štát, banka, podnikateľský subjekt) meny (domáca, resp. cudzia) vlastníckych práv (kapitálový typ alebo dlhový nástroj) podmienok záložného práva (dlhopisy garantované štátom, zaručené úvery, podriadený dlh atď.) podmienok splatnosti (pevný, pohyblivý, žiadny) platieb výnosov (úroky, kupóny, dividendy) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Triedenie finančných nástrojov (finančných alebo investičných produktov) podľa: prevoditeľnosti kapitálu (obchodovateľné na verejnom trhu alebo nie) stupňa likvidity (rozsah obchodov s daným produktom, možnosť predaja na trhu) reverzibility (možnosť spätného nákupu bez výraznejšej straty na cene) daňových podmienok (výnosy môžu mať rôznu úroveň zdanenia) pôvodné finančné produkty alebo ich deriváty či je to produkt jednoduchý alebo zložený (konvertibilné dlhopisy a pod.) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účastníci na finančných trhoch
Štruktúra účastníkov finančných trhov: koneční uživatelia finančných trhov nešpecializovaní finanční sprostredkovatelia špecializovaní finanční sprostredkovatelia tvorcovia trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Koneční užívatelia finančných trhov: primárni veritelia prebytkové sektory ekonomiky uprednostňujúce krátkodobé financovanie koneční dlžníci deficitné sektory ekonomiky orientované predovšetkým na dlhodobé financovanie základný predpoklad fungovania finančných trhov, resp. celého finančného systému: zladiť záujmy primárnych veriteľov so záujmami konečných dlžníkov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nešpecializovaní finanční sprostredkovatelia: ich najjednoduchšou úlohou je úloha maklérska (dohadovacia); v tejto funkcii zastupujú primárnych veriteľov alebo konečných dlžníkov pri kúpe alebo predaji finančných produktov môžu obchodovať s finančnými produktmi aj na vlastný účet hlavná úloha finančných sprostredkovateľov: transformácia pasív a aktív transformácia extrémne rizikových pasív koncových dlžníkov do bezpečných aktív primárnych veriteľov transformácia dlhodobých aktív do takých aktív, ktorými možno rýchlo získať likviditu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nešpecializovaní finanční sprostredkovatelia: bankoví finanční sprostredkovatelia orientovaní na: masový bankový trh (retail) inštitucionálnych klientov (wholesale) nebankoví finanční sprostredkovatelia poisťovne penzijné fondy investičné spoločnosti atď. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Pri uplatňovaní transformačnej funkcie finančných sprostredkovateľov ide najmä o: transformáciu rizika transformáciu splatnosti a likvidity transformáciu transakčných nákladov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

transformácia rizika: rozloženie rizika (risk spreading) medzi dostatočný počet veriteľov predpoklad: dostatočný kapitál a rezervy na krytie vysokorizikového záväzku združovanie rizika (risk pooling) taká kombinácia portfólia aktív, ktorá vyváži riziká zo zmeny výnosov jednotlivých aktív v portfóliu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

transformácia splatnosti a likvidity: vhodné štruktúrovanie splatnosti jednotlivých aktív portfólia tak, aby bola zabezpečená likvidná schopnosť záväzkov sprostredkovateľa vyššia likvidita, ktorú sú schopní sprostredkovatelia vytvoriť, nesie so sebou aj ochotu veriteľov akceptovať napríklad nižšie úrokové sadzby, čím sa dlžníkom môžu znížiť náklady Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

transformácia transakčných nákladov: redukcia nákladov vynaložených na analýzu protistrán analýzu jednotlivých druhov finančných produktov a výber vhodného produktu transakcie súvisiace s veľkým objemom aktív a špecializáciou na rôzne trhy výber daňovo vhodných nástrojov vedúcich k znižovaniu daní z kapitálových výnosov, príjmov, z dedičstva a pod. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Špecializovaní finanční sprostredkovatelia: realizujú najmä krátkodobé operácie na finančných trhoch obchodujú predovšetkým na vlastný účet ich najčastejšie operácie sú: arbitráž zabezpečovacie operácie (hedging) špekulácie Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

arbitražéri sú presvedčení, že kurzy cenných papierov sa výrazne nelíšia od ich „spravodlivých“ cien (fair value) vychádzajú z predpokladu, že ceny identických cenných papierov, s ktorými sa obchoduje na rôznych trhoch, by mali byť rovnaké hedgeri sú to sprostredkovatelia, ktorí sa usilujú o zaistenie aktuálnych alebo budúcich rizík (pokles kurzu, pohyb úrokových sadzieb a pod.) ich hlavné nástroje sú finančné deriváty špekulanti „špecialisti“, ktorí sa pokúšajú dosiahnuť zisk na základe odhadu (očakávaní) pohybu budúcich cien na trhoch Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Tvorcovia trhu (market makers): sú tiež sprostredkovateľmi medzi koncovými užívateľmi finančných trhov nie sú priami agenti klientov zodpovedajú za určitý segment trhu obchodujú s dostatočnou zásobou finančných aktív ich spôsob obchodovania môže byť založený na: rozdieloch medzi cenami dopytu (bid) a ponuky (offer) očakávanom vývoji ceny Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Regulácia finančných trhov
Každý finančný systém má svoje pravidlá (zákony, predpisy, vyhlášky a nariadenia), ktoré determinujú určité podmienky, platné pre tento systém: pravidlá na riadenie a výkon investovania pravidlá na existenciu samoregulujúcich sa organizácií v rámci investičného podnikania pravidlá a označenie verejných trhov vrátane podmienok ich fungovania pravidlá a podmienky emitovania, vlastníctva a obchodovania s jednotlivými finančnými produktami (napríklad zákon o dlhopisoch, zákon o cenných papieroch a pod.) daňové pravidlá a pod. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy v SR Podmienky slovenského finančného trhu sa postupne formovali v týchto krokoch: zmena jednostupňového bankového systému na dvojstupňový (t.j. systém s emisnou bankou a obchodnými bankami) počnúc rokom 1992 vznik Národnej banky Slovenska a vytvorenie samostatnej slovenskej meny (SKK) od zavedenie vnútornej vymeniteľnosti československej koruny a vytvorenie devízového trhu od (neskôr aj vnútornej vymeniteľnosti slovenskej koruny) zavedenie vonkajšej vymeniteľnosti slovenskej koruny pre bežné platby a tým aj širšej liberalizácie vonkajších peňažných vzťahov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy v SR postupný vznik jednotlivých zložiek finančného trhu finančných inštitúcií (obchodných bánk, poisťovní, investičných fondov a pod.) finančných nástrojov (investičných kupónov, akcií, dlhopisov, depozitných certifikátov, pokladničných poukážok a pod.) finančných operácií (vkladových, úverových, devízových, obchodov s cennými papiermi a pod.) postupné vytváranie právnych predpisov, upravujúcich činnosť a náležitosti jednotlivých zložiek finančného trhu uskutočňovanie procesu privatizácie (kupónová metóda, metóda privatizácie pomocou štátnych dlhopisov) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy v SR Rozvoj slovenského finančného trhu neskôr pokračoval v týchto smeroch: liberalizácia devízového trhu liberalizácia úrokových sadzieb liberalizácia pohybu kapitálu medzi SR a ostatnými štátmi otvorenie finančných inštitúcií súkromnej iniciatíve rozšírenie finančných nástrojov, investovanie úspor prostredníctvom finančného trhu a riadenia rizík Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy v SR dopracovanie a zjednotenie legislatívy s medzinárodnými štandardami, predovšetkým s legislatívou v krajinách EU zabezpečenie transparentnosti, väčšej dostupnosti informácií, likvidity a etického správania jednotlivých účastníkov finančného trhu doriešenie otvorených problémov okolo kolektívnych foriem investovania doriešenie otázok dozoru nad finančným trhom Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Finančné trhy v SR Základný legislatívny rámec slovenského finančného trhu: Obchodný zákonník spolu so zákonom o cenných papieroch Občiansky zákonník zákon o dlhopisoch zákon o bankách devízový zákon zákon zmenkový a šekový daňové zákony zákon o kolektívnom investovaní Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Úrokové sadzby na finančných trhoch
BRIBOR (priemerná úroková sadzba medzibankového trhu depozít fixovaná na časové obdobia) repo tender (skutočná priemerná úroková sadzba na sekundárnom krátkodobom trhu so štátnymi cennými papiermi a pokladničnými poukážkami NBS medzi centrálnou bankou a obchodnými bankami) repo úroková sadzba pre obchody so splatnosťou O/N (kľúčová úroková sadzba intervenčného trhu centrálnej banky) diskontná úroková sadzba (pre zmenkové refinančné obchody centrálnej banky s obchodnými bankami) lombardná úroková sadzba (pre lombardné refinančné úvery centrálnej banky) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém v SR Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Formy bankového systému
Bankový systém: súhrn všetkých bankových inštitúcií v danom štáte a usporiadanie vzťahov medzi nimi nástroje, ktoré tieto inštitúcie pri výkone svojich činností využívajú bankový systém je súčasťou finančného systému danej krajiny bankový systém treba chápať ako systém, ktorý zabezpečuje, ale aj priamo vykonáva bankové a zároveň aj iné finančné obchody a operácie banková inštitúcia: inštitúcia, ktorá má oprávnenie realizovať bankové operácie a poskytovať bankové služby, predovšetkým zhromažďovať depozitá a poskytovať z nich úvery Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné formy bankových systémov: jednostupňové dvojstupňové univerzálne špecializované výrazne otvorené voči zahraničným bankám málo otvorené voči zahraničným bankám s veľkým počtom bánk a malou pobočkovou sieťou s malým počtom bánk a veľkou pobočkovou sieťou s veľkým počtom bánk navzájom prepojených vlastníckymi vzťahmi Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém: jednostupňový (obchodné banky s funkciami centrálnej banky) neexistuje centrálna banka, všetky bankové činnosti, vrátane emisie hotovostného obeživa realizujú obchodné banky dvojstupňový (centrálna banka, obchodné a ďalšie banky) centrálna banka s makroekonomickými funkciami je inštitucionálne oddelená od obchodných bánk, ktoré fungujú na podnikateľskom princípe; centrálna banka nevykonáva činnosti, ktoré patria do oblasti pôsobenia obchodných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

jednostupňový bankový systém: historicky predchádzal dvojstupňovému bankovému systému v jeho rámci neexistovala centrálna banka; všetky bankové činnosti vrátane emisie hotovostného obeživa realizovali obchodné banky za zvláštnu formu jednostupňového bankového systému možno považovať ten systém, ktorá sa využíval v centrálne plánovaných ekonomikách bol založený na tom, že makroekonomické a mikroekonomické funkcie boli spojené do jedenj banky = „monobanky“; jej činnosť sa riadila plnením direktívneho centrálneho plánu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Univerzálny bankový systém: umožňuje bankám poskytovať celú paletu bankových produktov klasické produkty komerčného bankovníctva (prijímanie vkladov, poskytovanie úverov, platobný styk atď.) produkty investičného bankovníctva (emisie a obchody s cennými papiermi a pod.) nevylučuje špecializáciu niektorých bánk na určité druhy činnosti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Univerzálny bankový systém: niektoré výhody: prístup klienta k všetkým bankovým produktom v jednej banke banka lepšie pozná svojich klientov, môže im ponúknuť kvalitnejšie produkty za výhodnejších podmienok ponuka širokej škály bankových produktov umožňuje banke diverzifikovať jej činnosť univerzálny bankový systém je charakteristický pre všetky krajiny EU, vrátane Slovenska Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Špecializovaný bankový systém: komerčné bankovníctvo je inštitucionálne oddelené od špecializovaného bankovníctva (napríklad investičného bankovníctva) obchodné banky, ktoré prijímajú primárne vklady od verejnosti, nesmú uskutočňovať obchody s cennými papiermi Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Členenie bankových systémov podľa stupňa otvorenosti voči zahraničným bankám (stupeň internacionalizácie): výrazne otvorený bankový systém: vysoký stupeň internacionalizácie vysoký podiel zahraničných bánk na domácom bankovom trhu málo otvorený bankový systém: nízky stupeň internacionalizácie nízky podiel zahraničných bánk na domácom bankovom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Členenie bankových systémov podľa usporiadanosti a veľkosti pobočkovej siete: bankové systémy s veľkým počtom bánk a malou pobočkovou sieťou bankové systémy s malým počtom bánk a veľkou pobočkovou sieťou bankové systémy s veľkým počtom bánk navzájom prepojených vlastníckymi vzťahmi Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Posúdenie z hľadiska Situácia na Slovensku Vývojového stupňa Dvojstupňový bankový systém Druhov bánk Prevaha univerzálnych bánk Vlastníckych foriem Akciové spoločnosti Stupňa internacionalizácie Vysoká úroveň internacionalizácie Veľkosti meranej pobočkovou sieťou Väčšina bánk s veľkou pobočkovou sieťou Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Súčasné vývojové trendy bankových systémov: globalizácia a deregulácia bankového podnikania znižovanie nákladov fúzie a akvizície bánk diverzifikácia príjmov využívanie nových informačných technológií sekuritizácia univerzalizácia Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

globalizácia a deregulácia bankového podnikania: postupné zbližovanie právnych a regulačných predpisov (napríklad v krajinách EU) nové informačné a telekomunikačné technológie umožňujú odstraňovanie bariér medzi jednotlivými krajinami voľný pohyb kapitálu zvyšuje tlak na efektívnosť bankového podnikania Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

znižovanie nákladov: vysoká konkurencia v bankovom sektore vyvoláva tlak na znižovanie marží a poplatkov bánk čo má za následok znižovania očakávanej a požadovanej ziskovosti snaha o znižovanie prevádzkových nákladov sa odzrkadľuje na znižovaní počtu pracovníkov, počtu pobočiek zavádzanie nových technologických postupov, ktoré umožnia znížiť počet predajných miest a personálu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

fúzie a akvizície v bankovom sektore: kapitálovým prepojením (fúziami) a skupovaním majoritných kapitálových podielov menších bánk väčšími bankami (akvizíciami) dochádza ku koncentrácii v bankovom sektroe postupne vznikajú väčšie a silnejšie subjekty, ktoré sú schopné efektívnejšie podnikať v zostrenom konkurenčnom prostredí Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

diverzifikácia príjmov bánk: banky sa snažia rozširovať zdroje svojich príjmov rozširovaním okruhu svojich činností rozširovaním okruhu činností sa postupne zmenšujú rozdiely medzi bankovými a nebankovými subjektami banky (resp. ich dcérske spoločnosti) využívajú nové nástroje, zaoberajú sa novými obchodnými činnosťami (lízing, obchody s nehnuteľnosťami a pod.) nebankové subjekty sa stávajú konkurentmi bánk pri získavaní voľných zdrojov na primárnom trhu a poskytovaním zdrojov na financovanie aktivít svojich klientov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

využitie nových informačných a telekomunikačných technológií umožňuje bankám: zavádzať nové distribučné kanály pre ponúkané produkty (napríklad elektronické bankovníctvo) realizovať zložité bankové operácie v reálnom čase a na ľubovoľnom mieste na svete Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

sekuritizácia: proces, pri ktorom dochádza k nahrádzaniu sekundárne neobchodovateľných nástrojov (napríklad bankových úverov) nástrojmi, s ktorými možno obchodovať na sekundárnych trhoch (cenné papiere – úverové deriváty) príčinou, prečo dochádza k sekuritizácii, je na strane dlžníkov snaha priamo vstupovať na finančný trh a prostredníctvom emisie cenných papierov získať zdroje výhodnejšie ako prostredníctvom úveru na strane veriteľov (investorov) je snaha držať svoje aktíva v obchodovateľnej, čiže likvidnejšej forme Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

univerzalizácia: banka s univerzálnou licenciou môže pôsobiť ako univerzálna banka aj v iných krajinách princíp univerzálnosti bankového systému bol prijatý aj v rámci EU veľké, medzinárodne aktívne bankové domy majú snahu pôsobiť univerzálne v súvislosti s trendom k univerzalizácii sa sprísňujú regulačné opatrenia, ktoré vymedzujú priestor na bankové podnikanie, aby sa eliminovalo prípadné riziko (napríklad pri prepájaní bánk a nebankových subjektov formou limitovania majetkovej účasti bánk v týchto subjektoch) Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Vývoj a súčasný stav bankového systému v Slovenskej republike
Bankový systém v Československu ( ): centralizovaný jednostupňový bankový systém fungujúci v podmienkach centrálne plánovanej a administratívne riadenej ekonomiky znárodnenie akciových bánk a zrušenie súkromných bánk po roku 1945, resp. 1948 zrušenie obchodných bánk, úverových družstiev a drobných sporiteľní vznik Štátnej banky československej (ŠBČS) v roku 1950 – tzv. centrálnej banky „nového typu“ ŠBČS mala dominantné postavenie na finančnom trhu ŠBČS zastávala úlohu centrálnej banky ako aj univerzálnej banky, pričom mala vytvorenú širokú sieť pobočiek ŠBČS bola závislá od rozhodnutí centrálnych orgánov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém v Československu ( ): V 60-tich rokoch sa objavujú nepatrné náznaky decentralizácie v roku 1963 vzniká ako akciová spoločnosť Československá obchodná banka, ktorá bola poverená realizáciou obchodných operácií so zahraničím rok 1967: vznik Československej štátnej sporiteľne; v roku 1969 bola táto inštitúcia rozdelená na Českú a Slovenskú štátnu sporiteľňu – tieto inštitúcie mali zabezpečovať depozitné a úverové operácie vo vzťahu k obyvateľstvu Živnostenská banka ( ): operácie so zahraničím pre súkromné osoby poisťovníctvo zabezpečovala Slovenská štátna poisťovňa Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém v Československu ( ): až do konca osemdesiatych rokov boli banky štátne a centrálne riadené ich produktové portfólio bolo zamerané na potreby a iniciatívy štátu vedené makroekonomickými záujmami centrálne sa určovali nielen obchodné činnosti jednotlivých bánk, ale aj úverová politika, úrokové sadzby, technický a technologický rozvoj týchto inštitúcií V roku 1985 sa vo forme zákona prijali Zásady menovej politiky, ktoré viedli k relatívnemu osamostatneniu centrálnej banky (ŠBČS) zámerom bolo vybudovať „kvalitatívne nový dvojstupňový bankový systém socialistického typu“ Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém u nás po roku 1989: po novembri 1989 prijatý zákon o štátnej banke a zákon o bankách ŠBČS sa rozdeľuje na centrálnu banku s menovými činnosťami a komerčné činnosti sa vyčlenili do novej banky: Všeobecnej úverovej banky s pôsobnosťou v SR a Komerční banky s pôsobnosťou v ČR podobne sa rozdelila Investičná banka na Investičnú a rozvojovú banku v SR a Investiční banku v ČR tak vzniká v Československu dvojstupňový bankový systém postupne vzniká sieť komerčných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový systém u nás po roku 1989: vytvárajú sa podmienky na existenciu samostatných a nezávislých bánk zameraných na prevádzkovo-obchodnú činnosť bol vytvorený a postupne konštituovaný peňažný a kapitálový trh v rámci privatizácie začali vznikať fondy 1. januára 1993 bola zriadená Národná banka Slovenska na Slovensku už vtedy pôsobilo 14 komerčných bánk a 8 pobočiek zahraničných bánk – boli to univerzálne banky dominujúce postavenie na úverovom trhu voči podnikateľskej sfére mala VÚB v depozitnej činnosti, najmä pre fyzické osoby, to bola predovšetkým Slovenská sporiteľňa Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Štruktúra bankového systému v SR z pohľadu inštitúcií: bankový sektor nebankový, ale finančný sektor Bankový sektor Slovenskej republiky z pohľadu výkonu bankových činností – obchodov a služieb: centrálna banka (NBS) banky bez zahraničnej majetkovej účasti (?) banky so zahraničnou majetkovou účasťou pobočky zahraničných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Banková sústava SR: bankový sektor Národná banka Slovenska obchodné banky účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk nebankový, ale finančný sektor špecializované inštitúcie finančné, poradenské a sprostredkovateľské inštitúcie Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. First Data Slovakia, a.s. (predtým Autorizačné centrum Slovenska, a.s.) Centrálny depozitár (predtým Stredisko) cenných papierov SR, a.s. Fond ochrany vkladov Slovenská konsolidačná, a.s. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: Burza cenných papierov v Bratislave, a.s. (BCPB) je akciovou spoločnosťou, ktorej úlohou je organizovať verejnú kúpu a predaj cenných papierov a s tým súvisiace operácie okrem toho zverejňuje informácie o cenných papieroch, s ktorými sa na burze obchoduje, a o ich emitentoch obchodovať na burze môžu iba členovia burzy prostredníctvom burzových maklérov, ktorí sú ich splnomocnencami na BCPB sa obchoduje na troch trhoch: trhu kótovaných cenných papierov, trhu registrovaných cenných papierov a na voľnom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: First Data Slovakia, a.s. komplexné procesingové služby v oblasti bezhotovostného platobného styku zabezpečovanie nepretržitej autorizácie a spracovanie elektronických transakcií online v sieti bankomatov a platobných terminálov pomocou kariet vydaných slovenskými aj zahraničnými bankami Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. evidencia zaknihovaných cenných papierov (CP) a imobilizovaných CP v registri emitentov evidencia majiteľov zaknihovaných CP na účtoch majiteľov evidencia údajov na klientskych účtoch členov depozitára prideľovanie, menenie a rušenie ISINu (International Securities Identifying Number) poskytovanie služieb členom centrálneho depozitára, emitentom CP, burze CP i zahraničným burzám Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: Fond ochrany vkladov (FOV) združuje a spravuje peňažné prostriedky obchodných bánk v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane vkladov a rozhoduje o ich použití v prípade, že niektorá z obchodných bánk sa stane nelikvidnou Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Účeľové inštitúcie podporujúce výkon obchodných bánk: Slovenská konsolidačná, a.s. factoring, forfeiting kúpa a predaj pohľadávok činnosť ekonomických a organizačných poradcov sprostredkovateľská činnosť Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Exportno-importná banka SR (EXIMBANKA SR): podpora vývozných a dovozných aktivít slovenských vývozcov a dovozcov financovanie vývozných úverov poisťovanie vývozných úverov financovanie dovozných úverov so zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských výrobkov podporiť vzájomnú hospodársku výmenu SR so zahraničím Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nebankový, ale finančný sektor: špecializované inštitúcie správcovské spoločnosti podielové fondy lízingové spoločnosti faktoringové a forfaitingové spoločnosti penzijné fondy poisťovne doplnkové dôchodkové spoločnosti finančné, poradenské a sprostredkovateľské inštitúcie finanční poradcovia finanční sprostredkovatelia Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový sektor Činnosť obchodných bánk upravuje zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov. Obchodné banky: majú kľúčovú úlohu vo vytváraní a používaní platobných inštrumentov akceptujú depozitá vytvárajú významnú časť finančných aktív v ekonomike majú kľúčovú úlohu v alokácií finančných zdrojov Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový sektor Členenie bánk podľa právnej formy a vlastníckych vzťahov: akciové spoločnosti (spoločníci a akcionári) obchodné (komerčné) banky štátne peňažné ústavy (vo vlastníctve štátu) banky zriadené a povolené štátom na špeciálne účely Členenie bánk podľa štruktúry bankových činností: široká škála finančných produktov bez špecializácie na niektoré činnosti univerzálne banky špecializácia na vybrané bankové činnosti špecializované banky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankový sektor Členenie bánk podľa rozsahu poskytovaných služieb: veľký počet objemovo malých operácií maloobchodné (retail) banky menší počet objemovo veľkých operácií veľkoobchodné (wholesale) banky Členenie bánk podľa sídla banky: na území SR banky so sídlom v SR na území iného štátu pobočky zahraničných bánk zastúpenia zahraničných bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Podiel zahraničných investorov v bankovom sektore SR

Najväčšie banky na trhu v SR
Bank Kapitaleigner (Mehrheitsaktionär) Bilanzsumme Jahresüberschuss 1 Slovenska Sporitelna Erste Bank (80,0%) 235,39 3,24 2 Vseobecna Uverova Banka Comit Holding (96,5%) 214,95 3,19 3 Tatra Banka Raffeisen Zentralbank (72,3%) 167,77 2,34 4 CSOB KBC (89,9%) 92,29 0,68 5 HVB Bank Slovakia BA-CA (HVB-Group) (100%) 63,59 0,57 6 ING Bank Slovakia ING-Group (100%) 55,53 0,25 7 UniBanka UniCredito (74,6%) 49,06 0,38 8 Dexia Banka Slovakia Dexia Kommunalkredit (79,0%) 37,89 0,26 9 OTP Bank Slovakia OTP Bank (97,23%) 33,87 0,08 10 Istrobanka BAWAG (100%) 32,33 0,16 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

EU8: banking sector capacity indicators relative to population (2004)
CIs Pop./CI Pop./ATM Pop./employee Population density (per square km) Assets/employee (in ‘000 EUR) CZ 68 150’031 4’000 264 129 2’238 EE 9 150’667 2’096 304 30 2’020 HU 213 47’451 3’401 279 109 1’793 LT 74 46’473 3’484 473 53 1’171 LV 23 100’557 2’681 240 36 1’157 PL 653 58’448 5’051 255 118 882 SI 24 83’225 1’610 172 99 2’108 SK 21 256’303 3’571 295 110 1’590 MU12 6’403 48’689 1’347 142 121 10’226 EU25 8’374 54’966 1’523 150 115 11’077 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

EU8: number of credit institutions and local units (branches)
Number of credit institutions Number of branches 2001 2002 2003 2004 CZ 172 83 77 68 1’751 1’722 1’670 1’785 EE 7 9 210 198 197 203 LV 23 590 567 581 583 LT 54 71 74 156 119 723 758 HU 230 225 219 213 2’950 2’992 3’003 2’987 PL 711 664 658 653 4’080 4’302 4’394 5’006 SI 69 50 33 24 717 721 720 706 SK 20 21 1’052 1’020 1’057 1’113 MU12 7’213 6’899 6’590 6’403 175’203 171’706 168’167 167’846 EU25 9’363 8’944 8’613 8’374 206’265 202’483 199’426 199’606 Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Špecializované nebankové inštitúcie
správcovské spoločnosti, podielové fondy poisťovacie spoločnosti lízingové spoločnosti faktoringové a forfaitingové spoločnosti penzijné fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Správcovské spoločnosti: právnické osoby predmet činnosti: zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom ich investovania do majetku vymedzeného zákonom č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy vykonávať nútenú správu podielových fondov povinnosť vytvoriť a spravovať najmenej jeden podielový fond Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Správcovské spoločnosti: môžu ukladať svoj majetok len u svojho depozitára depozitárom môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky so sídlom v SR nesmú zo svojho majetku poskytovať úvery a pôžičky nesmú majetkom ručiť za záväzky iných osôb Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Podielový fond: majetok, ktorý tvoria cenné papiere, peňažné prostriedky a iné majetkové hodnoty, ktoré sú v spoločnom vlastníctve investorov (podielnikov) vlastnícke práva investorov sú reprezentované podielovými listami Podielový list: cenný papier, ktorý vydáva správcovská spoločnosť je s ním spojené právo na zodpovedajúci podiel majetku a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Otvorený podielový fond: podielnik je oprávnený predložiť na vyplatenie ním vlastnený podielový list tohto podielového fondu správcovskej spoločnosti, ktorá fond spravuje, na vyplatenie správcovská spoločnosť je povinná tento list vyplatiť Uzavretý podielový fond: podielnik nie je oprávnený predložiť podielový list, ktorého je vlastníkom, na preplatenie správcovská spoločnosť nie je povinná zabezpečiť podielnikovi vyplatenie predloženého podielového listu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Poisťovne: zhromažďujú peňažné prostriedky od svojich klientov na zmluvnom základe z týchto peňažných prostriedkov si vytvárajú rizikové a rezervotvorné fondy na zabezpečenie poistnej ochrany osôb alebo majetku predmetom podnikania je poisťovacia a zaisťovacia činnosť Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Poisťovacia činnosť: dojednávanie poistenia správa poistných zmlúv likvidácia poistných udalostí sprostredkovateľská činnosť Zaisťovacia činnosť: poisťovňa vstupuje do majetkových vzťahov k iným právnickým osobám vykonávajúcim poistenie s cieľom rozdelenia rizík vzniknutých v súvislosti s vykonávaním poistenia Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Lízing: osobitá forma financovania investícií prenechanie hmotného alebo nehmotného majetku na používanie inej osobe za pravidelnú platbu splátok počas vopred stanoveného obdobia na základe lízingovej zmluvy na nájomcu sa prenáša právo používať prenajatý majetok počas dohodnutého časového obdobia nájomná zmluva sa môže ukončiť odkúpením (tzv. finančný lízing) alebo vrátením (tzv. operatívny lízing) prenajatého majetku po ukončení doby prenájmu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Faktoring: odkúpenie (postúpenie) krátkodobých nekrytých pohľadávok z dodávok tovaru a služieb pred ich splatnosťou faktoringovou spoločnosťou, ktorá ich odkupuje spravidla bez postihu (regresu) voči predávajúcemu pohľadávky predmetom faktoringu sú vždy krátkodobé pohľadávky so splatnosťou najviac 180 až 360 dní Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Forfaiting: špeciálna forma financovania najmä zahraničného obchodu odkúpenie (postúpenie) strednodobých, dlhodobých (ale aj krátkodobých) krytých exportných pohľadávok forfaitingovou spoločnosťou bez možnosti regresu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Penzijné (dôchodkové) fondy: podnikateľské subjekty, ktoré zhromažďujú finančné prostriedky svojich klientov, podnikajú s nimi s dôrazom na obmedzenie rizika po vzniku nároku vyplácajú svojim klientom penzijné (dôchodkové) dávky alebo jednorazovú dávku zhromažďujú od účastníkov poistenia dlhodobé finančné zdroje Doplnkové dôchodkové poisťovne: môžu svoje prostriedky umiestňovať len do zákonom povolených aktivít musia rešpektovať prísne pravidlá o limitovaní a rozložení rizika Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Obchodník s cennými papiermi: právnická osoba (akciová spoločnosť), ktorá má na túto činnosť povolenie základné imanie najmenej 5 mil. SKK odborné činnosti vykonáva prostredníctvom fyzickej osoby – makléra, ktorý koná v mene obchodníka s cennými papiermi ďalšie činnosti na základe povolenia: vydávanie cenných papierov splácanie cenných papierov a vyplácanie výnosov z nich Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Maklérske firmy, makléri: sprostredkovatelia pri finančných operáciách na základe pokynov klienta realizujú obchody v mene klienta a na účet klienta zo sprostredkovania majú určité výnosy usilujú sa o dosiahnutie rovnováhy ponuky a dopytu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Postavenie a pôsobnosť centrálnej banky (NBS)

Zriadenie, právna forma, základné funkcie
NBS je zriadená (zákon č. 566/1992 Zb.) ako nepolitická, nezávislá centrálna a emisná banka Slovenskej republiky, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu meny. NBS je samostatnou právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. NBS nie je podnikateľským subjektom (iba pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa). Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné funkcie centrálnej banky: makroekonomické menová politika emisia hotovostných peňazí devízová činnosť mikroekonomické regulácia a dohľad nad bankovým sketorom banka bánk banka štátu reprezentant štátu v menovej oblasti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Na zabezpečenie stability meny NBS predovšetkým: určuje menovú politiku vydáva bankovky a mince riadi peňažný obeh koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk vykonáva dozor nad vykonávaním bankových činností stará sa o bezpečné fungovanie a rozvoj bankového sektora Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS ako banka štátu: vedie agendy pre štátny rozpočet príjmové a výdavkové účtu ŠR, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov poskytuje úvery štátnemu rozpočtu zabezpečuje krytie finančných potrieb vlády nákupom ŠPP, emitovaných MF SR, splatných do 3 mesiacov od ich nákupu predáva štátne dlhopisy a vykonáva ďalšie činnosti, spojené s ich správou spravuje štátny dlh činnosti spojené s poskytovaním a splácaním úverov štátu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS vo vzťahu k bankám: vedie obchodným bankám účty PMR ďalšie (dobrovoľné) rezervy medzibankový platobný styk (NBS plní funkciu zúčtovacej (klíringovej) banky prijíma od bánk vklady poskytuje bankám úvery NBS ako „veriteľ poslednej inštancie“ Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS v devízovom hospodárstve: regulácia tokov zahraničných príjmov a výdavkov pri formovaní devízovej pozície a platobnej bilancie štátu správa devízových rezerv zabezpečovanie potrebnej štruktúry devízových prostriedkov operácie so zlatom a stav jeho zásob Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS presadzuje ciele devízovej politiky: nákupom a predajom domácej meny a zahraničných mien priamymi (netrhovými) opatreniami v devízovej oblasti ovplyvňovaním peňažnej zásoby a úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvňovaním úrokových mier na peňažnom trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS vo vzťahu k zahraničiu: v rámci svojej pôsobnosti uzaviera platobné a iné dohody so zahraničnými bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami zastupuje SR v medzinárodných menových inštitúciách zastupuje SR v operáciách na svetových trhoch peňazí Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Menová politika a jej nástroje
Nástroje menovej politiky: operácie na voľnom trhu povinné minimálne rezervy devízové intervencie Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Operáciami na voľnom trhu ovplyvňuje centrálna banka likviditu peňažného trhu a tým aj menové agregáty: predaj cenných papierov so spätným nákupom (repo obchody) predaj cenných papierov so spätným nákupom realizovaný aukčnou formou (repo tender) nákup a predaj cenných papierov do doby splatnosti na sekundárnom trhu (priamy predaj a nákup) emisia pokladničných poukážok centrálnej banky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Povinné minimálne rezervy (PMR) sú stanovované podľa primárnych vkladov v domácej mene a v zahraničných menách; výška PMR je diferencovaná podľa typu bankového subjektu: banky a pobočky zahraničných bánk stavebné sporiteľne banky s hypotekárnymi obchodmi Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Intervencie na devízovom trhu: priamymi intervenciami, t.j. nákupom a predajom devízových prostriedkov na devízovom trhu, pôsobí centrálna banka len v prípade nadmernej volatility devízového trhu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Úrokové sadzby NBS (platné od ): základná úroková sadzba NBS (do diskontná sadzba): 4.25 % limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové REPO tendre: 4.25 % úroková sadzba pre jednodňové refinančné obchody: % úroková sadzba pre jednodňové sterilizačné obchody: % Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Vstup Slovenska do ERM II (Exchange Rate Mechanism II): november 2005 mechanizmus výmenných kurzov, na ktorom sa musí podieľať mena každej krajiny minimálne 2 roky pred hodnotením konvergenčných kritérií cieľ: pripraviť ekonomiku na fungovanie v menovej únii štandardné fluktuačné pásmo pre pohyb kurzu: +/- 15% centrálna parita (od ): 1 EUR = 35,4424 SKK Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Regulácia bankového sektora
Regulačné funkcie centrálnej banky: regulovanie peňažnej zásoby v ekonomike intervenovanie v prospech cien peňazí v ekonomike výmenný kurz domácej meny v súvislosti s medzinárodnými finančnými trhmi úrokové sadzby na domácich finančných trhoch regulovanie podnikateľských možností obchodných bánk sledovanie a kontrolovanie minimálnej hranice rizík bánk v prospech klientov bánk Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS vo funkcii regulátora bankového sektora podľa zákona o NBS vykonáva: emisiu peňazí vrátane obehu peňazí metodické definovanie podmienok platobného systému vytváranie rezerv v domácej mene, ako aj v cudzích menách ovplyvňovanie likvidity bankového sektora ovplyvňovanie ceny peňazí na domácich finančných trhoch ovplyvňovanie výmenného kurzu SKK Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

NBS vo funkcii regulátora bankového sektora podľa zákona o bankách vykonáva: povoľovaciu činnosť stanovovanie pravidiel obozretného podnikania bánk bankový dohľad Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Regulačná funkcia NBS súvisiaca s povoľovacou činnosťou: povolenie pôsobiť ako banka povolenie na výkon bankových činností Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Nástroje regulácie podnikateľskej činnosti bánk: kapitálová primeranosť kapitál/rizikovovážené aktíva likvidita nezabezpečené devízové pozície úverová angažovanosť hodnotenie rizikových aktív a vytváranie opravných položiek a rezerv k nim Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Regulačná funkcia NBS súvisiaca s činnosťou bankového dohľadu: požiadavky na vlastné zdroje (kapitálová primeranosť bánk) pravidlá obozretného podnikania pravidlá bezpečnej prevádzky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Postavenie a pôsobnosť Európskej centrálnej banky (ECB)

Postavenie a pôsobnosť ECB
ECB bola založená 1. júna 1998. právnym základom ECB a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva. zmluva stanovuje, že ESCB sa skladá z ECB a národných centrálnych bánk všetkých členských štátov EÚ Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Mandát ESCB: hlavným cieľom ESCB je udržiavať cenovú stabilitu bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky: vysokú úroveň zamestnanosti trvalý a neinflačný rast vysokú úroveň konkurencie schopnosti zbližovanie hospodárskej výkonnosti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Eurosystém: ECB plus trinásť národných centrálnych bánk eurozóny národné centrálne banky členských štátov EÚ, ktoré zatiaľ euro neprijali, sa rozhodovania v rámci výkonu jednotnej menovej politiky v eurozóne nezúčastňujú, naďalej používajú vlastné národné meny a vykonávajú vlastnú menovú politiku Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné úlohy Eurosystému: tvoriť a uskutočňovať menovú politiku v eurozóne vykonávať devízové operácie držať a spravovať oficiálne devízové rezervy krajín eurozóny podporovať plynulé fungovanie platobných systémov povoľovať vydávanie bankoviek v eurozóne predkladať stanoviská a poskytovať konzultácie o navrhovaných právnych aktoch spoločenstva zbierať štatistické informácie prispievať k hladkému uskutočňovaniu politiky príslušných orgánov zodpovedných za dohľad nad obozretným podnikaním úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Rada guvernérov ECB: je najvyšším rozhodovacím orgánom ECB tvoria ju šiesti členovia Výkonnej rady a guvernéri národných centrálnych bánk krajín eurozóny (v roku 2007 je ich 13) Rade guvernérov i Výkonnej rade predsedá prezident ECB Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Rada guvernérov ECB: základnou úlohou Rady guvernérov je určovanie menovej politiky v eurozóne má právomoc určovať úrokové sadzby, za ktoré môžu úverové inštitúcie získavať likviditu (peniaze) od Eurosystému svoje úlohy plní vydávaním usmernení a prijímaním rozhodnutí Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Výkonná rada ECB: prezident, viceprezident a štyria ďalší členovia sú menovaní vzájomnou dohodou hláv štátov a vlád krajín eurozóny zodpovedá za výkon menovej politiky, ktorú určuje Rada guvernérov národným centrálnym bankám vydáva za týmto účelom potrebné pokyny zodpovedá tiež za prípravu zasadnutí Rady guvernérov a riadenie bežnej činnosti ECB Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Generálna rada ECB: prezident a viceprezident ECB a guvernéri NCB všetkých dvadsiatich siedmich členských krajín EÚ nenesie žiadnu zodpovednosť za menovopolitické rozhodnutia v eurozóne prispieva ku koordinácii menových politík členských štátov, ktoré zatiaľ neprijali euro podieľa sa na prípravách možného rozšírenia eurozóny Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Postavenie a hlavné činnosti obchodných bánk

Právna forma bánk Právnická osoba môže byť bankou, ak spĺňa tri základné predpoklady: musí mať predpísanú právnu formu musí vykonávať najmenej dve základné bankové činnosti musí mať povolenie pôsobiť ako banka Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Právna forma bánk Banky sú právnické osoby so sídlom v SR založené ako akciová spoločnosť alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery a ktoré na výkon týchto (príp. ďalších) bankových činností majú povolenie pôsobiť ako banka. Jednou zo základných podmienok na udelenie bankového povolenia je peňažný vklad do základného imania banky a to najmenej SKK a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej SKK. Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Právna forma bánk Banky založené ako akciové spoločnosti: obchodné (komerčné) banky patria do kategórie podnikateľov, ktorí sa zapisujú do obchodného registra môžu vytvoriť základné imanie iba vo forme peňažného vkladu v prípade pobočky zahraničnej banky je namiesto minimálnej výšky základného imania stanovená minimálna výška finančných prostriedkov, trvalo poskytnutých pobočke materskou bankou Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Právna forma bánk Banky založené ako štátne peňažné ústavy: zakladá ústredný orgán štátnej správy sú vo vlastníctve štátu sú zakladané so špeciálnym účelom zo strany štátu za ich záväzky ručí štát zapisujú sa do obchodného registra Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Predmet činnosti V zmysle zákona o bankách musia banky vykonávať minimálne dve základné činnosti: prijímať vklady vkladom sú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu poskytovať úvery úverom sú v akejkoľvek forme dočasne poskytnuté peňažné prostriedky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Povolenie pôsobiť ako banka
povolenie udeľuje NBS banka vzniká na základe povoľovacieho konania spolu s udelením povolenia pôsobiť ako banka, udeľuje NBS aj povolenie na výkon bankových činností Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Požiadavky na činnosť bánk
organizácia banky podnikanie účtovníctvo a obchodná dokumentácia osobitné zásady činnosti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné požiadavky na organizáciu banky: banka musí mať štatutárny orgán a dozornú radu banka musí mať organizačnú zložku, ktorá zabezpečuje systém vnútornej kontroly zriadenie každej pobočky na území SR musí banka vopred písomne ohlásiť NBS na zriadenie pobočky v zahraničí potrebuje banka súhlas NBS stanovy banky upravuje Obchodný zákonník a zákon o bankách Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné požiadavky na podnikanie banky: informovať o podmienkach a cenách poskytovaných služieb a o ochrane vkladov dodržiavať stanovené pravidlá obozretného podnikania požiadať NBS o predchádzajúci súhlas na určité úkony dodržiavať pravidlá obchodov s osobami, ktoré majú k banke osobitný vzťah informovať NBS o úveroch, zárukách alebo iných prijatých záväzkoch od stanovenej výšky Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Základné požiadavky na účtovníctvo a obchodnú dokumentáciu: metodiku účtovníctva a účtovnej závierky bánk usmerňuje MF SR zákon o bankách stanovuje bankám povinnosti, ktoré zabezpečia správnosť, preukázateľnosť a kontrolu vedenia účtovníctva audítori nesmú byť osoby, ktoré majú k banke osobitný vzťah; ich výber musí banka písomne oznámiť NBS banky sú povinné zverejňovať údaje z ročnej účtovnej závierky overenej audítormi a výročnú správu banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronicky spracovaných informácií pred zneužitím, zničením, poškodením a lebo stratou Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Osobitné povinnosti bánk: identifikácia klientov bankové tajomstvo zásada mlčanlivosti Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Riadenie aktív a pasív Nevyhnutnou podmienkou úspešného pôsobenia bánk je zosúladenie požiadaviek na dosahovanie likvidity, rentability (ziskovosti), solventnosti a rizikovosti. rentabilita: dosahovanie zisku je základným cieľom akéhokoľvek (aj bankového) podnikania solventnosť: banka musí byť schopná uhrádzať zo svojich bežných príjmov a rýchlym speňažením vlastného majetku bežné záväzky a náklady aj v období, keď hospodárenie banky vykazuje stratu Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Riadenie aktív a pasív Nevyhnutnou podmienkou úspešného pôsobenia bánk je zosúladenie požiadaviek na dosahovanie likvidity, rentability (ziskovosti), solventnosti a rizikovosti. likvidita: schopnosť banky plniť všetky svoje záväzky v termíne ich splatnosti primerané riziko: stanovenie prijateľnej (akceptovateľnej) miery rizika, ktorá je pre každú banku individuálna Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Riadenie aktív a pasív Podstata bankového podnikania: obchodovanie s cudzími prostriedkami (peniazmi): do akých aktív a koľko banka investuje (riadenie aktív) aké zdroje (pasíva) získa banka na financovanie aktívnych obchodov a investičných rozhodnutí (riadenie pasív; riadenie kapitálu a záväzkov) akú časť hospodárskeho výsledku (zisku) si banka ponechá (teda zvýši vlastný kapitál) a koľko vyplatí akcionárom Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankové riziká Úverové riziko (klient alebo obchodný partner banky nedodrží dohodnuté podmienky úverovej transakcie a banke tým vznikne strata): riziko bankových klientov riziko nebankových klientov riziko štátu Riziko likvidity (banka nebude schopná splniť v danom časovom okamihu svoje splatné záväzky a povinnosti): kapitálové riziko Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Bankové riziká Trhové riziko (riziko zmeny hodnoty portfólia aktív alebo pasív v dôsledku zmeny trhových podmienok): úrokové riziko kurzové riziko akciové riziko komoditné riziko Iné riziká: inflačné riziko prevádzkové (operačné) riziko regulačné (právne) riziko Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

Hlavné činnosti obchodných bánk
prijímanie vkladov poskytovanie úverov obchodovanie s cennými papiermi platobný a zúčtovací styk finančný lízing faktoring, forfaiting obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta v oblasti termínových obchodov a opcií Ľ. Šlahor Peniaze a bankovníctvo (2007/2008)

PENIAZE A BANKOVNÍCTVO

Similar presentations

Presentation on theme: "PENIAZE A BANKOVNÍCTVO"— Presentation transcript:

Similar presentations

About project

Feedback

Log in

Auth with social network:

PENIAZE A BANKOVNÍCTVO

Similar presentations

Presentation on theme: "PENIAZE A BANKOVNÍCTVO"— Presentation transcript:

Similar presentations

About project

Feedback