1. Predmet všeobecnej jazykovedy. Dejiny jazykovedy

2. Štruktúra prednášky predmet všeobecnej jazykovedy
vývin a periodizácia jazykovedy
dejiny slovenskej jazykovedy

3. Predmet VJ
„Lingvistická disciplína, ktorá sa zaoberá výskumom jazyka na základe materiálu z čo najväčšieho počtu rozmanitých jazykov. Jej hlavným cieľom je odhaľovať najvšeobecnejšie zákony jazykových systémov, ich stavby, fungovania a vývinu.“ (EJ, s. 480)

4. Predmet VJ J. Dolník (2009, s. 10):
„... objektom synchrónneho jazykovedného bádania je jazyková komunikácia. Keďže ide o všeobecnú jazykovedu, skúmanie sa zameriava na všeobecné otázky a zákonitosti tejto komunikácie.“

5. Predmet VJ
rečová aktivita odosielateľa, ktorá spočíva v produkovaní rečových celkov umožňujúcich spoznanie zámeru odosielateľa (alebo aspoň priblíženie sa k jeho zámeru), resp. interpretácie, ktoré sú mimo rámca zámeru
odovzdávaný komunikát ako výsledok rečovej aktivity odosielateľa, čiže rečový produkt

6. Predmet VJ
komunikačný kanál, ktorý spája aktérov jazykovej komunikácie v tom zmysle, že cez neho prechádzajú odosielané produkty rečovej aktivity (dôležitá je povaha kanála)
apercepcia príjemcu (recipienta, adresáta), čiže percepcia (vnímanie) a identifikácia jeho zmyslu (apercepcia = vnímanie s porozumením)

7. Predmet VJ J. Dolník (2009, s. 14):
„Predmetom všeobecnej synchrónnej jazykovedy sú tie aspekty jazykovej komunikácie, skúmaním ktorých sa odhaľujú všeobecné zákony a zákonitosti...“

8. Predmet VJ
...stavby jazyka so zreteľom na jeho osvojovanie si a na jeho fungovanie ako predpokladovej bázy reči, ako aj na jeho (synchrónnu) dynamiku
...požívania jazyka vo vzťahu
k jednotlivcovi ako kognitívnej bytosti
k jednotlivcovi ako sociálnej bytosti, a teda k lingvosociete.

9. Predmet VJ
„...všeobecná jazykoveda má zahrnúť všetko, čo umožňuje spoznanie a systemizáciu všeobecných zákonov a zákonitostí týkajúcich sa jazyka a jeho používania.“ (Dolník, 2009, s. 14 – 15)

10. Predmet VJ genéza jazykov zákonitosti historického vývinu jazykov
vzťah jazyka a myslenia, jazyka a kultúry, jazyka a spoločnosti
teória, koncepcie a metódy výskumu lingvistiky
vývinové tendencie lingvistiky

11. Predmet VJ jazykový znak (dotyk so semiotikou) jazyková typológia
jazykové kontakty
stratifikácia jazyka
dejiny lingvistiky
lingvistické smery a prúdy
jazyk a čas, jazyk a priestor

12. Periodizácia dejín lingvistiky
Predhistorické obdobie
Historické obdobie
predvedecké (starovek – zač. 19. st.)
vedecké (od zač. 19. stor.)

13. Predhistorické obdobie
nie sú zachované písomné pamiatky
Mezopotámia (od 7 tis. pred n. l.)
Egypt (4 tis. – 525 pred n. l.)
Čína, Kréta, Arábia, Fenícia, Judea, predkolumbovská Amerika

14. Historické obdobie – starovek
India
Grécko
Rím

15. India zač. 3. tis. védska literatúra (16. – 9. st.) sanskrit/sanskrt
vysoká úroveň lingvistiky
Pánini (5. – 4. st.)
Osem kníh (1. dochovaná gramatika sanskritu)

16. India dokonalý opis fonetiky a gramatiky sanskritu
minimálna jednotka – slabika (aksara) ako najmenšia vysloviteľná časť
slabičná abeceda (36 znakov, niektoré spoluhlásky so samohláskou a)
250 doplnkových znakov

17. India pojmy koreň, sufix, koncovka
podstatné mená, slovesá, predložky, častice
tvorenie slov – tri druhy kompozít
dvandva (zlučovacie kompozitá: čierno-biely)
tatpuruša (určovacie kompozitá: veľkofilm)
bahuvrihi (exocentrické, posesívne: modrooký, vtákopysk)

18. Grécko Sokrates, Platón, Aristoteles
Kratylos (etymológia slov, pôvod jazyka, arbitrárnosť a motivovanosť)
Platón – motivovanosť, Aristoteles – arbitrárnosť
slovné druhy a gramatické kategórie
Dionýzios Thrácky

19. Rím Marcus Terentius Varro (De lingua latina)
Marcus Fabius Quintilianus (rétorika)
Aelius Donatus (gramatika)
Priscianus (klasifikácia slovných druhov: nomen, verbum, participium, pronomen, adverbium, praepositio, interiectio, coniunctio)

20. Stredovek – 18. storočie raný stredovek a vývoj písma
scholastika a latinská gramatika
špekulatívna gramatika a spor o univerzálie
humanizmus a renesancia
lingvistické názory 17. storočia
osvietenstvo a lingvistika 18. storočia

21. Spor o univerzálie vzťah jazyka a myslenia (realisti vz. anomalisti)
realisti: všeobecné pojmy, idey reálne existujú
nominalisti: reálne existujú iba jednotlivé predmety s individuálnymi vlastnosťami

22. 19. storočie rozhranie medzi predvedeckou a vedeckou jazykovedou
začiatky modernej jazykovedy = začiatky systematického využívania vedeckej metodológie

23. 19. storočie
porovnávacia a historická jazykoveda (R. Rask, F. Bopp, J. Grimm, A. Schleicher
mladogramatizmus (K. Brugmann, B. Delbrück, H. Paul
W. von Humboldt

24. Prínosy lingvistiky 19. stor.
zavedenie prísnej vedeckej metodológie
riešenie základných otázok jazykového vývoja
genetická klasifikácia ide. jazykov
objasnenie základných javov artikulačnej fonetiky 24 24

25. Na prelome 19. a 20. stor. smery kritizujúce HaPJ, mladogramatizmus
francúzska psychologická a sociologická škola (Antoine Meillet, Joseph Vendryès)
vplyv sociologických faktorov
sémantika, štylistika
jazyk ako spoločenský fenomén 25 25

26. Na prelome 19. a 20. stor. škola „slov a vecí“ (Hugo Schuchardt)
história slov a história vecí (skúmanie denotátov)
jazyk ako výtvor jednotlivca, odraz života a charakteru indivídua
individuálny štýl, ktorý sa neskôr generalizuje
estetický idealizmus v jazykovede (Benedetto Croce, Karl Vossler)
jazyk je individuálny výrazový akt, ktorý sa spontánne vytvára v okamihu prehovoru (vyzdvihuje sa parole)
jazyk je nástroj ducha, materiálny jav, ktorým človek zvecňuje svoje myšlienky a pocity 26 26

27. Na prelome 19. a 20. stor.
neolingvistika (Matteo Giulio Bartoli, Giulio Bertoni)
nadväznosť na tézy estetického idealizmu a lingvistickej geografie
človek vytvára jazyk v duchovnom i fyzickom zmysle svojou vôľou, predstavami, myšlienkami, cítením
jazykové spoločenstvo je fikcia, skutočný je iba hovoriaci jednotlivec so svojím estetickým cítením
jazyková inovácia sa spája s jednotlivcom
vývoj jazyka je podmienený najmä zemepisnými a historickými podmienkami 27 27

28. Na prelome 19. a 20. stor.
kazanská škola (Jan Baudouin de Courtenay, Mikołaj Kruszewski)
jazyk istého spoločenstva – individuálny jazyk
jazykový vývoj a súčasný stav jazyka
hláskové varianty a invariant; fyziofonetika (fonetika) a psychofonetika (fonológia); termín fonéma (v protiklade s hláskou) 28 28

29. Na prelome 19. a 20. stor.
Petrohradská/Leningradnská škola (Lev Vladimirovič Ščerba)
vzťah lex. a gram. kat., slovtovorba, syntax (teória syntagiem ako zákl. syntaktických prvkov), lexikografia
moskovská škola (Filip Fjodorovič Forunatov)
fonetické zmeny, význam štruktúry jazyka a vplyv historických podmienok
spoločenský charakter jazyka
synchrónia a diachrónia 29 29

30. Na prelome 19. a 20. stor. W. D. Whitney arbitrárnosť jazykového znaku
rozdiel medzi artikulovanou rečou a inými komunikačnými nástrojmi
predchodca štatistickej a kvantitatívnej lingvistiky (skúmal frekvenciu anglických hlások)
vplyv na Saussura 30 30

31. 20. stor. – štrukturalizmus
jazyk je systém znakov, medzi ktorými sú isté vzťahy
jazyk plní rozličné funkcie
rozlišovanie jazykovej histórie a súčasnosti
synchronický prístup
jazyk je spoločenský jav, komunikatívna funkcia
vznikajú nové lingvistické disciplíny (napr. fonológia)
Ferdinand de Saussure, ženevská škola 31 31

32. Štrukturalistické smery
Ženevská škola (F. de Saussure, Ch. Bally, A. Séchehaye)
Pražská škola a funkčná jazykoveda (V. Mathesius, B. Trnka, B. Havránek, J. Mukařovský; R. Jakobson, N. S. Trubeckoj, S. Karcevskij)
Kodanská škola a glosématika (L. Hjelmslev) 32 32

33. Štrukturalistické smery
Jerzy Kuryłowicz a poľská lingvistika
komparatistika+štrukturalizmus
teória izomorfizmu
Émile Benveniste, Lucien Tesnière, Gustave Guillaume
André Martinet a funkčná jazykoveda
dvojitá artikulácia (rozdelenie výpovede na slová a ďalej na fonémy) 33 33

34. Štrukturalistické smery
Sovietska lingvistika
neskorší nástup štrukturalizmu (50. roky)
širšie poňatie štrukturalizmu (+generatívna gramatika a ďalšie metódy)
Nikolaj Jakovlevič Marr (nové učenie o jazyku: jazyk má triedny charakter, jazyk vykorisťovateľov a jazyk vykorisťovaných)
rýchly odklon od klasického štrukturalizmu k moderným hraničným disciplínam, najmä k matematickým metódam)
fonológia, sémantika, lexikografia
americký deskriptivizmus (E. Sapir, L. Bloomfield) 34 34

35. Generatívna a transformačná gramatika
Noam Chomsky (1928)
Syntactic structures (1957)
Aspects of the theory of syntax (1965)
Topics in the theory of generative grammar (1966)
The sound patterns of English (Chomsky – Halle, 1968) 35 35

36. Generatívna a transformačná gramatika
generatívny – jazyk je tvorivý proces, v ktorom sa jednotlivé vety generujú (vytvárajú) podľa vopred daných pravidiel (súhrn pravidiel = gramatika jazyka)
obmedzený počet pravidiel a prvkov umožňuje generovať neobmedzený počet viet
transformačný – snaha o maximálne zjednodušenie formalizovaného opisu gramatiky
jadrové vety (kernel sentences) -> [transformačné pravidlá] -> ostatné vety, súvetia 36 36

37. Generatívna a transformačná gramatika
kritika prvého variantu – formalizmus (opytovacie a rozkazovacie vety; syntaktická polysémia a homonymia)
hĺbková (obsah) a povrchová (forma) štruktúra vety
funkcia generatívnej gramatiky = zmena hĺbkovej štruktúry vety na štruktúru povrchovú 37 37

38. Generatívna a transformačná gramatika
tri zložky: sémantická – syntaktická – fonologická
sémantická zložka – systém pravidiel, umožňujúcich interpretovať hĺbkovú štruktúru
syntaktická zložka – súbor prepisovacích pravidiel, ktoré majú zmeniť hĺbkovú štruktúru na povrchovú štruktúru
fonologická zložka – má zmeniť povrchovú štruktúru na konkrétnu zvukovú podobu vety 38 38

39. Kompetencia a performancia
kompetencia – neohraničená schopnosť istého hovoriaceho vytvárať vety príslušného jazyka
performancia – konkrétna realizácia, súhrn skutočných výpovedí hovoriaceho
ideálna kompetencia = gramatika jazyka (langue)
kompetencia (langue jednotlivca)
performancia (parole jednotlivca) 39 39

40. Ďalšie smery stratifikačná lingvistika kvantitatívna lingvistika
teória informácie
korpusová lingvistika
algebraická lingvistika
strojová lingvistika a kybernetika
filozofia jazyka 40 40

41. Dejiny slovenskej jazykovedy
zavedenie staroslovienčiny – 9. stor. (pôv. macedónske nárečie)
Konštantín – písmo (hlaholika) 41 41

42. Vavrinec Benedikt z Nedožier (1555 – 1615)
Grammaticae bohemicae...libri duo (1603)
analýza čes. lit. pamiatok, tvaroslovie, hláskoslovie, syntax
porovnávanie české, moravské a slovenské nárečia
vyzdvihnutie úlohy národného jazyka
prozodické vlastnosti českého básnictva
znalec rečníctva a významný pedagóg 42 42

43. Dejiny slovenskej jazykovedy
Daniel Krman (1663 – 1740)
Grammatica Slavico-Bohemica (1704); Rudimenta Grammaticae Slavico-Bohemicae (1729)
Matej Bel (1684 – 1749)
vyučovanie cudzích jazykov, učebnice cudzích jazykov
úvod k Doležalovej Gramatike 43 43

44. Pavol Doležal (1700 – 1778)
Grammatica Slavico-Bohemica (1746); v úvode M. Bel zaraďuje slov./češ. medzi najvyspelejšie jazyky
čeština Kralickej biblie
kodifikácia normy bibličtiny, slovakizovanej češtiny (lit. jazyk ev. vzdelancov na Slovensku)
pravopis, etymológia, morfológia, syntax, pravidlá časomernej prozódie, dodatok o tvorení slov, čes. príslovia a fraz. zvraty
rozdiely medzi S a Č: družbem (družbom), S tvary ako varianty v zátvorkách
školské príručky, učebnice 44 44

45. Anton Bernolák (1762 – 1813)
Dissertatio Philologico-critica de literis Slavorum (1787)
Grammatica slavica (1790)
systematické spracovanie vtedajšej gramatickej stavby spis. S
synchrónny opis
Etymologia vocum slavicarum (1791)
príručka o tvorení slov
Slowár Slowenskí-Česko-Ňemecko-Laťinsko-Uherskí (1825 – 1828): 45 45

46. Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
položil vedecké základy slavistiky
Geschichte der Slawischen Sprache und Literatur nach allen Mundarten (1826)
Slováci ako samostatný „kmeň“
vlastná slovenčina (SS), morav.-slov. variant (ZS), poľ.-slov. variant (VS)
nestaval sa za uvedenie S ako spis. jazyka, ale za dôslednejšiu slovakizovanú češtinu 46 46

47. Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861)
Slovanské starožitnosti (1837) – dejiny Slovanov do 10. st.
spolupráca s J. Kollárom na vytvorení umelého čs. jazyka, silne poslovenčenej češtine; neskôr túto snahu odsúdil 47 47

48. Ľudovít Štúr (1816 – 1856)
Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
Nauka reči slovenskej (1846)
zdôrazňovanie produktívnych prvkov
jazyk ako systém
platnosť rytmického zákona, znelostná asimilácia, tvorenie slov a tvarov 48 48

49. Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870)
Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847)
Epigenes Slovenicus (1847)
Větín o Slovenčine (1848)
iniciátor novej reformy (1852) 49 49

50. Martin Hattala (1821 – 1903)
Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s najbližšie príbuzným jazykom českým (1851)
vyložil odchýlky svojho systému od štúrovčiny
tzv. hodžovsko-hattalovská reforma
Krátka mluvnica slovenská (1852; anonymná publikácia)
Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1864, 1865)
syntax 50 50

51. Samuel Czambel (1856 – 1909)
Príspevky k dejinám jazyka slovenského (1887)
Slovenský pravopis (1890)
Rukoväť spisovnej reči slovenskej (1902)
Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov (1906)
výskum nárečí, slovnej zásoby spis. S, administratívno-právna terminológia 51 51

52. Jozef Škultéty (1853 – 1948)
Slovenské pohľady, Národné noviny, Slov. knižnica, časopis muzeálnej slov. spoločnosti, Sborník MS, Slovenská reč
doživotný správca MS (od r. 1919)
1921 profesor SJ na UK v BA
literárna história a jazykoveda, dejiny jazyka a porovnávacia jazykoveda
štúdia Cudzie slová v slovenčine (SP, 1902)
rubrika SJ v SP
tzv. martinský úzus 52 52

53. Belo Letz (1902 – 1971)
tvorenie slov, syntax, purizmus 53 53

54. Henrich Bartek (1907 – 1974)
dejiny slovenčiny, historické hláskoslovie, súčasná spisovná slovenčina
v 30. predstaviteľ purizmu; Slovenská reč (od 1932)
Správna výslovnosť slovenčiny (1944)
Pravidlá slovenského pravopisu (1940) 54 54

55. Ľudovít Novák (1909 – 1992)
dejiny SJ, spis. slov., fonológia, ortografia, všeobecná jazykoveda, porovnávacia jazykoveda, ugrofinistika, slavistika, romanistika
Jazykovedné glosy k československej otázke (1953)
K najstarším dejinám slovenského jazyka (1980)
štrukturalizmus 55 55

56. Ďalší predstavitelia Ján Stanislav (1904 – 1977)
dialektológia, staroslovienčina, dejiny SJ, historická gramatika
Jozef Štolc (1908 – 1981)
dialektológia, morfológia, stredoškolské učebnice
Eugen Jóna (1909 – 2004)
dejiny SJ a S jazykovedy, lexikológia, lexikografia, dialektológia
Štefan Peciar (1912 – 1989)
slavistika, fonetika, lexikológia a lexikografia, jazyková kultúra, jazykové vzťahy S a Č 56 56

57. Ďalší predstavitelia Eugen Pauliny (1912 – 1983)
Štruktúra slovenského slovesa (1943)
gramatika, fonológia, dialektológia, dejiny spis S, predchodca sociolingvistiky na S
Jozef Ružička (1916 – 1989)
slovakista, germanista
morfológia, syntax, jazyková kultúra a spis. S, pravopis, dejiny spis. slov.
Pavol Ondrus (1919 – 1980)
dialektológia, morfológia, lexikológia 57 57

58. Ďalší predstavitelia
J. Horecký (1920 – 2006), F. Miko (1920 – 2010), V. Blanár (1920), J. Oravec (1922 – 1986), J. Mistrík (1921 – 2000), M. Ivanová-Šalingová (1923), A. Habovštiak (1924 – 2004), Š. Ondruš (1924 – 2011), Ľ. Ďurovič (1925), E. Sekaninová (1926 – 2007), L. Dvonč (1926 – 2003), F. Buffa (1926), R. Krajčovič (1927), K. Habovštiaková (1929) 58 58

59. Ďalší predstavitelia
Á. Kráľ (1932), J. Doruľa (1933), J. Findra (1934), M. Majtán (1934), J. Furdík (1935 – 2002), J. Mlacek (1937), I. Ripka (1937), J. Kačala (1938), K. Buzássyová (1938), J. Sabol (1939), J. Bosák (1939)
J. Dolník (1942), S. Ondrejovič (1946) 59 59

60. Slovakistické pracoviská
Bratislava, Trnava, Nitra
B. Bystrica, Ružomberok, Martin (Národný inštitút slovenského jazyka a literatúry, 2008)
Prešov, Košice
Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (B. Čaba)
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (N. Sad)
slovakistické pracoviská a lektoráty na univerzitách 60 60

61. Hlavné smery súčasnej slovenskej jazykovedy
škatuľkovanie je nepresné a zradné
interdisciplinarita (v rámci aj mimo lingvistiky)
štrukturalizmus a postštrukturalizmus, systémová lingvistika
sociolingvistika, psycholingvistika, pragmalingvistika
areálová lingvistika a dialektológia
teória spisovného jazyka a jazykovej kultúry
korpusová a počítačová lingvistika
experimentálna fonetika 61 61

62. Slovenský štrukturalizmus
Bratislavský lingvistický krúžok (1946)
J. M. Kořínek: Úvod do jazykozpytu (1948)
fonológia (Kořínek, Novák, Peciar, Pauliny, Ružička, Horecký, Sabol)
morfológia (Novák, Pauliny, Ružička, Ondrus)
morfematika (Horecký, Bosák, Sokolová et al.) 62 62