2. Informačné technológie a verejná správa SEN - VÍZIA - SKUTOČNOSŤ
GIS (a geoinformatika) na Slovensku - súčasnosť, potreby a ďalší rozvoj
Ján Tuček,
Lesnícka fakulta Technickej univerzity Zvolen
Obsah vystúpenia:
 1. Úvod
 2. GIS a súvisiace informačné technológie
 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií
 4. Dáta a informácie pre GIS
 5. Sociálne zázemie pre GIS a NGII
 6. Perspektívy rozvoja a záver

3. 1. Úvod „… žijeme v informačnom veku postindustriálnej spoločnosti…“
Dnes už okrídlená fráza, ktorej aktuálnosť sa prejavuje hádam vo všetkých
oblastiach rozvoja ľudskej spoločnosti. Vo vzťahu ku geografickým informáciám
pôvodne výrok Saula Cohena, (1990), prezidenta Association of American
Geographers:
„Súčasný záujem geografie (alebo iných disciplín) o spracovanie údajov
a manipuláciu s nimi je odrazom medzinárodného úsilia o naplnenie potrieb
postidustriálneho informačného veku.”
Správa z United Nation Conference on Environment and Development
(Earth Conference) Rio de Janiero, 1992:
„Priepasť v existencii, kvalite, súvislosti, štandardizácii a dostupnosti údajov
medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami sa zväčšuje. To vážne znižuje
schopnosť vykonať kvalifikované rozhodnutia týkajúce sa životného prostredia
a rozvoja.“
Chápe sa, uznáva, zdôrazňuje, či až preceňuje sa význam údajov a informácií,
Informácie majú hodnotu, cenu, ich vytvorenie vyžaduje náklady,
Je potrebná technológia pre prácu s nimi.

4. 1. Úvod - pokračovanie - V Európskych podmienkach Agenda GI 2000,
- Oficiálna programová orientácia Európskych krajín v oblasti geoinformácií,
- Mimoriadna pozornosť venovaná na Západe i Východe.
Robert Barr, GeoEurope, 1999, Issue 4, pp :
Prečo sa všeobecne uznávané konštatovania i konkrétne oficiálne
programové tézy len ťažko darí plniť ?
Tvorcovia a užívatelia geoinformácií - nátlaková skupina, alebo fan klub ?
Komu poslúžia geoinformácie - kde je naše zázemie ?
Reč peňazí - prečo sú náklady tak vysoké ?
Prínos - oplatí sa investovať do geoinformácií a ich infraštruktúry ?
- Obsah článku je záujímavý a aktuálny,
- Pojednáva o Európskych problémoch a súvislostiach,
- Má svoju paralelu v národných, rezortných i inštitucionálnych pomeroch,
- IT Fórum môže byť príspevkom k pomenovaniu a riešeniu problémov,
ktoré článok otvára v podmienkach Slovenska.

5. 2. GIS a súvisiace informačné technológie
Vymedzenie záujmovej oblasti
Geografické informačné systémy
Chápanie
Aspekty
Definície
Súčasti
Informačné technológie súvisiace s GIS
Informatika a informačné systémy
Informačné technológie
Databázové systémy
CAD systémy
Digitálne modely terénu
Geoinformatika

6. 2. 1. Vymedzenie záujmovej oblasti
Geografický informačný systém
Geographical information system
Geographic information system
Geo-informationssystem
Mitášová, (1998), Rapant, (1999) aj iní:
Geo (geografický)
- naznačuje vzťah k informáciám o objektoch v geopriestore,
- naznačuje vzťah k vedám o Zemi širšie - geológia, pedológia, klimatológia …,
- naznačuje vzťah k vedám o meraní objektov na Zemi a spracovaní informácií
o nich - geodézia, geografia, kartografia…
Grafický
- naznačuje orientáciu na vizualizáciu a grafickú prezentáciu.
Informačný
- naznačuje zameranie na prácu s informáciami - zber, ukladanie, analýzu, syntézu …,
- naznačuje vzťah k informatike.
Systém
- naznačuje štrukturovanosť a zložitosť.

7. 2. 2. Rôzne úrovne chápania pojmu GIS
GIS ako technológia HW SW
prístrojové vybavenie programové
GIS ako konkrétna aplikácia
technológia slúžiaca na prácu s konkrétnymi údajmi určitého územia
s určitým cieľom, so sociálnym a organizačným zázemím
GIS ako vedecká, či technická disciplína
najobecnejšie, najširšie chápanie - pritom najnejasnejšie a najhoršie vymedziteľné
podľa posledného vývoja sa za disciplínu považuje skôr geoinformatika
- GIS ako aplikácia
GIS ako kľúčová, integrujúca súčasť geoinformatiky

8. 2. 3. Rôzne aspekty - zamerania činnosti s GIS
Kartografický - práca s mapami
Databázový - ukladanie a management
informácií
Analytický - analýza a syntéza informácií

9. 2. 4. Definície GIS Nejednotné názory
Celé prehľady definícií v súborných publikáciách
Rôzne prístupy k definovaniu - procesne/funkčne orientovaný,
- komponentný,
- databázový,
- aplikačný.
Rapant, (1999) doporučuje uvažovať so 4 logickými súčasťami
definície GIS chápaného ako konkrétna aplikácia:
- časť definujúca z čoho sa GIS aplikácia skladá,
- časť definujúca čo aplikácia GIS vykonáva,
- časť definujúca prečo to robí,
- časť definujúca aký je účel aplikácie.

10. 2. 4. Definície GIS - pokračovanie
Burrough, (1986):
“Súbor prostriedkov pre zber, ukladanie, vyhľadávanie, transformáciu,
analyzovanie a zobrazovanie priestorových údajov z reálneho sveta z hľadiska:
1. ich polohy vzhľadom k definovanému súradnicovému systému,
2. ich popisných - atribútových vlastností,
3. ich priestorových vzťahov k iným objektom, ich topológie.“
ESRI, (1990)::
“GIS je organizovaný súbor počítačového hardwaru, softwaru a geografických
údajov (naplnenej bázy dát) navrhnutý na efektívne získavanie, ukladanie,
upravovanie, obhospodarovanie, analyzovanie a zobrazovanie všetkých foriem
geografických informácií.“
Streit, (1997):
„GIS je na počítačoch založený informačný systém na získavanie, obhospodarovanie, analýzu,
modelovanie a vizualizáciu geoinformácií. Geo data, ktoré využíva, popisujú geometriu,
topológiu, tématiku (atribúty) a dynamiku (zmeny v čase) geoobjektov.“

11. 2. 4. Definície GIS - pokračovanie
Neumann, (1996):
“GIS je kolekcia počítačového technického vybavenia, programového vybavenia,
geografických údajov a personálu určená k účinnému zberu, ukladaniu, údržbe,
manipulácii, analýze a zobrazovaniu všetkých foriem geograficky vztiahnutej informácie.“
Rapant, (1999):
“GIS je funkčný celok vytvorený integráciou technických a programových prostriedkov,
dát, pracovných postupov, obsluhy, užívateľov a organizačného kontextu
zameraný na zber, ukladanie, správu, analýzu, syntézu a prezentáciu priestorových údajov
pre potreby popisu, analýzy, modelovania a simulácie okolitého sveta
s cieľom získať nové informácie potrebné pre jeho racionálnu správu a využívanie.“
Skrátene:
“GIS je počítačový systém schopný ukladať, udržiavať a využívať údaje popisujúce
miesta na zemskom povrchu.“

12. 2. 5. Súčasti GIS
Hardware
Užívateľ
Údaje, informácie
Software

13. 2. 6. Súčasti GIS - hardware

14. 2. 7. Súčasti GIS - software

15. 2. 7. GIS software - štruktúra a spôsoby používania
Rozdelenie analytických funkcií GIS:
- analýzy štatistické,
- analýzy modelu terénu,
- meracie a interpolačné funkcie,
- geografické analýzy
- dotazovanie databázy,
- logické prekrytie,
- mapová algebra,
- vzdialenostné analýzy,
- analýzy sietí,
- analýza obrazov (najmä z DPZ),
- analýza zmien,
- podpora rozhodovania.
Príkazový riadok
Systém ponúk
Makrá a programy

16. 2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie
ARC/INFO
Náklady
ArcView
MapObjects
ArcExplorer
Počet užívateľov
GEO server
Map server

17. 2. 7. GIS software – komplexnosť a vertikálne členenie
Produkt Typ úloh Počet užívateľov rádove
Tvorba a správa
geografickej
databázy
MGE
FRAMME
GeoMedia
FieldView
Nástroje na:
Modelovanie
Analýzu
Mapovanie
Distribúciu
10 - ky
100 - ky
Analýza a syntéza údajov
Vyhľadávanie a vizualizácia ky

18. 2. 8. Informatika a informačné systémy
Informatika (computer science) je veda o systematickom a automatickom
spracovaní informácií s použitím počítačov podľa algoritmov (Claus a Schwill, 1991,
Streit, 1997).
Údaje - dáta
- sú štrukturované sekvencie symbolov založené na pravidlách syntaxe, (Streit, 1997),
- sú zdrojové fakty a výsledky pozorovania (popis entít) reálneho sveta, (Reeve, 1994),
- sú reprezentácie faktov, pojmov, alebo inštrukcií formalizované spôsobom vhodným
pre prenos, interpretáciu, uloženie alebo spracovanie prostredníctvom ľudí, alebo
automatov, (Neumann, 1996).
Informácia
- vznikne spojením dát s významom - sémantikou, (Streit, 1997),
- je výsledkom úspešnej analýzy údajov, (Reeve, 1994),
- je význam, ktorý človek prisudzuje údajom, (Neumann).
Informačný systém
- je špecifikovaný súborom prvkov vo vzájomných informačných a procesných vzťahoch,
ktoré spracovávajú údaje a zabezpečujú výmenu informácií medzi prvkami systému
(Pokorný, 1992).
- je systém na uchovávanie, znovuzískavanie, spájanie a vyhodnocovanie informácií;
pozostáva zo zariadenia na spracovanie dát, údajov, systému banky dát a vyhodnocovacích
programov (Claus a Schwill, 1991).

19. 2. 8. Informačné systémy a technológie
Vývojové
- používajú príbuzný pojmový a technologický aparát,
- slúžia na vytvorenie aplikovaných informačných systémov,
- obsahujú vývojové prostredie, programovací, makro alebo špecializovaný jazyk,
- označujú sa aj ako informačné technológie,
- príkladom v nami komentovaných oblastiach môžu byť:
databázové systémy - Data Base Management Systems - DBMS,
geografické informačné systémy - Geographic Information Systems - GIS,
expertné systémy - Expert Systems - ES,
systémy pre počítačom podporované projektovanie a kreslenie -
Computer Aided Design and Drafting.
Aplikované
- sú vytvorené pomocou vývojových pre konkrétny účel, oblasť použitia, alebo
organizáciu.

20. 2. 8. Informačné technológie súvisiace s GIS
Systémy pre
počítačovú
kartografiu - CAM
Systémy pre management
informácií - AM/FM
GIS
Systémy pre analýzu obrazov
najmä z DPZ - DIPS
Databázové systémy - DBMS
Systémy pre počítačom podporované
projektovanie - CAD
GIS
? Systémy pre prácu s digitálnym modelom terénu

21. 2. 9. Geoinformatika Pravda, (1994): Neumann, (1996):
aj geoinformačná veda, geomatika, GIS science
Pravda, (1994):
„Vedecká disciplína ktorá skúma prírodné a socioekonomické geosystémy
(ich štruktúru, interakciu a dynamiku v časopriestore) pomocou počítačového
modelovania na základe databáz geografických poznatkov.“
Neumann, (1996):
„Geoinformatika je vedecká a technická disciplína, ktorej predmetom sú
priestorové údaje a ktorá sa sústreďuje na ich zber, ukladanie, manipuláciu
s nimi a ich zprostredkovávanie.“
Mitášová, (1998):
„Geoinformatika skúma tie isté javy a procesy ako ostatné geovedné odbory.
Používa však iné metódy, nástroje a prostriedky - digitálne mapovanie
a získavanie údajov, geopriestorové modelovanie a počítačovú interpretáciu
geoinformácií. Cieľom je vytvorenie funkčných modelov geosystémov,
priestorová analýza a prezentácia geoinformácií a poznatkov.“

22. 2. 9. Geoinformatika Streit, (1997):
aj geoinformačná veda, geomatika, GIS science
Streit, (1997):
„Geoinformatika je aplikovaná informatika zameraná na riešenie špecifických
problémov v geovedách so špeciálnym dôrazom na geografickú polohu objektov.
Geografické objekty, ktoré skúma majú definovanú geometriu, topológiu,
tématický popis a dynamiku.“
Dôležité oblasti jej výskumu a aplikácií v súčasnosti:
- získavanie digitálnych geo údajov v teréne - globálne polohovanie a navigačné systémy
- analýza a hodnotenie údajov diaľkového prieskumu Zeme
- geografické informačné systémy - integrácia znalostných systémov a GIS
- vývoj a aplikácia geoštatistických metód - systémy pre podporu rozhodovania
- numerické simulačné modely a prognostické modely pre priestorové procesy
- použitie multimediálnych metód - digitálne kartografické systémy
- trojrozmerná vizualizácia, virtuálna realita

23. 3. Aplikácie GIS a súvisiacich technológií
Aplikácie technológie (GIS) sú veľmi rôznorodé a každá je svojim spôsobom
osobitá a unikátna. Prejavuje sa v nich:
Tvorivosť, odborné znalosti a osobitný prístup autora(ov) pri riešení konkrétnych
problémov,
Použité hardwarové a softwarové vybavenie,
Prístup k modelovaniu a štrukturovaniu dát,
Použité funkcie a nástroje technológie.
Existujú obecné skutočnosti, ktoré sú pre použitie technológie (GIS) v rôznych
aplikáciách spoločné a ktoré je možné posudzovať či už v príprave - projektovaní,
alebo hodnotení aplikácie. Ide predovšetkým o:
Definovanie účelu a cieľov aplikácie,
Spôsob aplikácie hardwarových a softwarových prostriedkov,
Hodnotenie vstupov a používaných postupov,
Určenie požadovaných výstupov aplikácie.
Voženílek, (1996) hovorí v tomto zmysle o “formulácii aplikácie”.

24. 3. 1. Formulácia aplikácie Implementácia aplikácie do technológie má:
1. Účelový aspekt - tématické zameranie (špecializácia užívateľa).
2. Objektový aspekt - objekty v aplikácií a ich reprezentácia
(objekty zahrnuté do modelu, ich vlastnosti, spôsob a detailnosť
popisu).
3. Datový aspekt - typy a kvalita dát.
4. Aspekt vstupov a výstupov - zdroje vstupných údajov, kvalita,
vlastnosti, podrobnosť, kompatibilitu, vierohodnosť; formy,
podrobnosť, typ výstupov (mapy, grafické formy - tabuľky,
databázové súbory, vrstvy, kresliace súbory, atď.).

25. užívateľa 3. 2. Účelový aspekt - tématické zameranie a špecializácia
Z účelu realizovaného GIS vyplýva:
1. Konkrétny cieľ aplikácie.
2. Detailne chápaný obsah aplikácie (téma, merítko a úroveň abstrakcie
modelovania reality).
3. Prístupy k štrukturovaniu dát (formáty dát, operácie, štruktúry dát).
Podľa charakteru riešených úloh možno rozlíšiť tri skupiny
aplikačných projektov:
1. Všetky úlohy sú vopred presne definované.
2. Časť úloh je vopred presne definovaná, avšak niektoré sú známe
len z časti.
3. Žiadna časť plánovanej aplikácie nie je presne definovaná - každá
jej obmena môže predstavovať samostatný projekt.

26. 3. 2. Formulácia aplikácie - tématické zameranie
Neexistuje všeobecne uznávané rozdelenie oblastí aplikácí GIS
Na základe štúdia literatúry a historického vývoja je možné
identifikovať najmä nasledovné oblasti:
ochrana prírody, ekologické štúdie a syntézy, krajinné inžinierstvo,
obhospodarovanie prírodných zdrojov, lesníctvo, poľnohospodárstvo
budovanie a správa rozvodných sietí (elektrina, spoje, voda, plyn),
štátna správa a najmä správa katastra,
armáda,
geografické a geomorfologické štúdie,
geológia, baníctvo, ťažba surovín,
hydrológia, meliorácie a regulácie tokov,
budovanie regionálnych a miestnych informačných systémov,
doprava, správa majetku,
zdravotníctvo, bankovníctvo, prieskum trhu a marketing ...

27. 3. 3. Komplexnosť postupov a odvodzovanie nových
informácií - povaha celkového cieľa
Modelovanie a simulácia procesov
Odvodzovacie mapovanie
Dotazy na databázu

28. 3. 4. Podpora rozhodovania Definovanie problému
Heinimann, (1994), Czeranka In: Dolinger, Strobl, (1996) rozoznávajú:
Systémy pre podporu rozhodovania - Decission Support Systems (DSS),
Systémy pre podporu priestorového rozhodovania - Spatial Decission Support
Systems (SDSS).
Novým momentom v porovnaní s bežnými systémami pre management
informácií - DBMS a GIS je orientácia na management informácií
v procese rozhodovania:
Definovanie problému
Získanie informácií relevantných k problému
Ocenenenie - ohodnotenie prípustných variantov riešenia
Výber optimálneho riešenia na základe porovnania hodnotenia
variantov

29. 3. 4. Podpora rozhodovania údaj 1 údaj 2 . údaj n Triedenie Analýza
Syntéza
Pochopenie
Analýza
Dedukcia
Skúsenosti
Interpretácia
informácia 1
informácia 2 .
informácia n
znalosť
SDSS Expertný DBMS
systém Užívateľské prostredie
Banka metód Grafické a analyt. funkcie
SDSS DSS GIS

30. 4. Dáta a informácie ako základná súčasť GIS
Význam vstupu údajov
Rozdelenie zdrojov
Kvalita
Štandardizácia
Metadátové informácie
Infraštruktúra a legislatívny rámec
Dostupnosťúdajov a úloha počítačových sietí

31. 4. Údaje ako základná súčasť GIS
·       Význam vstupu údajov:
Náročnosť časová a finančná,
Dostupnosť zdrojov, kvalita údajov,
Vývojové zmeny – rozširovanie digitálnych údajov
– dôsledky a súvislosti
·       Priame a nepriame meranie
·       Zaznamenávanie údajov
Analógový a digitálny záznam,
Prevod z analógového do digitálneho tvaru:
- manuálny,
- poloautomatický,
- automaticky.
·      Aktualizácia údajov

32. 4. 1. Primárne zdroje údajov pre GIS
Údaje získavané priamym meraním a zisťovaním na objektoch
a. Pre geometrickú časť popisu geoobjektu
Geodetické merania a GPS,
Fotogrametria,
Dialkový prieskum Zeme.
b. Pre atribútovú časť popisu geoobjektov
- priame zisťovanie v teréne,
- demografické a sociologické údaje,
- prehľady, výkazy, štatistické údaje,
- fotogrametria – fotointerpretácia,
- Dialkový prieskum Zeme.

33. 4. 2. Sekundárne droje údajov pre GIS
Údaje získavané spracovaním kartografických
a digitálnych podkladov bez priameho merania
a zisťovania v teréne.
Kartografické podklady:
- priame zisťovanie v teréne bolo vykonané v procese tvorby mapy,
pri analógovej forme je potrebné vykonať digitalizáciu, pri digitálnej forme len konverziu formátu.
Digitálne podklady:
- u databázových súborov prichádza do úvahy konverzia formátov alebo len pripojenie k databáze GIS.

34. Detaily popisu kvality Info o doterajšom používaní
4. 3. Kvalita údajov
Mikrokomponenty:
polohová vernosť
atribútová vernosť
logická skladba
rozlišovacia schopnosť
Makrokomponenty:
úplnosť údajov
Užívateľské komponenty:
dostupnosť
náklady na získanie
CEN/TC 287
ISO/TC 211
Detaily popisu kvality
Info o doterajšom používaní
a zmenách
Informácie o pôvode
Pyramída kvality

35. Geometria Topológia Tématika Dynamika Metadata
4. 4. Metadátové informácie Sémantické
Syntaktické
Pragmatické
Content Standard for Digital Geospatial Metadata (USA, 1995)
Identifikácia
Kvalita
Priestorová organizácia
Súradnicový systém
Entity a ich atribúty
Spôsob šírenia
Aktuálnosť
CEN/TC 287
ISO/TC 211
Dátový model
Geometria
Topológia
Tématika
Dynamika
Metadata

36. 5. Sociálne zázemie pre GI a GIS na Slovensku
Zdroje základnej literatúry - obmedzené
Periodiká – odborné a populárne časopisy – úplne chýba
Konferencie, odborne zamerané podujatia - obmedzené
Štúdium a školenie – pomerne rozvinuté
Produkcia softwaru a údajov – zatiaľ málo rozvinuté
Profesné organizácie
Narodná infraštruktúra pre geoinformácie

37. 5. 1. Národná geografická informačná infraštruktúra
Pojem NGII – národná priestorová dátová infraštruktúra
Súhrn politických, legislatívnych, informačno-technologických a organizačných nástrojov pre tvorbu, správu, výmenu a použitie geografických dát a informácií.
Účel NGII
Efektívna tvorba, správa a distribúcia korektných geografických informácií na úrovni:
globálnej / nadštátnej regionálnej / štátnej lokálnej / miestnej
Rámec pre štandardy, smernice, dohody, pravidlá, stimuly ...
Báza NGII
Celoštátne informačné systémy s geografickým zameraním - účelové GIS a zdroje
údajov pre ne (správa katastra, poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, ochrana životného prostredia, správa miest a obcí, ...)
Zdroje údajov a informácii pre GIS na Slovensku – manažovanie metadát.

38. 5. 2. Základné faktory rozvoja NGII na Slovensku
Vonkajšie: Rozvoj svetových a Európskych štruktúr,
Rozvoj princípov harmonizácie a interoperability
GI a GIS,
Rozvoj v oblasti štandardov a metadát,
Prístupový proces Slovenska do EU.
Vnútorné: Doterajší nedostatočne koordinovaný rozvoj,
Nejednotnosť lokalizačnej bázy,
Nerovnomerný rozvoj a orientácia jednotlivých
rezortov,
Politika informatizácie spoločnosti.

39. 5. 3. NGII na Slovensku – hlavné problémy súčasnosti
Absencia ucelenej koncepcie štátu v oblasti GI a GIS:
- lokalizačná báza,
- nedostatočná technologická vybavenosť orgánov a inštitúcií štátu,
- nízka úroveň vedomostí pracovníkov štátnej a verejnej správy
z oblasti geoinformatiky,
- problémy v tvorbe základných údajov,
- roztrieštenosť rezortných systémov,
- chýbajúca legislatíva.
Absencia orgánu (inštitúcie) zodpovednej za rozvoj informatizácie spoločnosti
ako celku vrátane budovania NGII.
Zaostávanie v rozvoji informatizácie spoločnosti obecne.
Ešte donedávna absencia nevládnej organizácie združujúcej odborníkov
v oblasti GI a GIS – v roku 2002 bola založená Slovenská asociácia pre
geoinformatiku – SAGI.
Zaostávanie v tvorbe a zavádzaní noriem a štandardov.

40. 6. Perspektívy rozvoja problematiky a záver
Obecne chápané ide o mimoriadne perspektívnu oblasť
Rozvoj technologický (SW):
konvergencia systémov (vývoj operačných systémov, objektového
programovania a štrukturovania),
geografická informácia už nie je natoľko výnimočná:
- Casetari, (1994): „Je to fakt. Dni GIS sú spočítané!“
„GIS nahrádza GIM !“
- Spooner, (1999): „GIS je mŕtvy!“
horizontálne a vertikálne prerastanie systémov,
štandardizácia a otvorenosť systémov.
Rozvoj v aplikáciách:
globalizácia problémov spoločnosti,
rozvoj infraštruktúry pre geoinformácie,
rozširovanie aplikácií modelovania a simulácií, podpory rozhodovania
- Mowrer, (1997) uvádza prehľad 24 aplikovaných SDSS na báze GIS
a DBMS,
zdokonaľovanie aplikácií pre management a správu.

41. 6. 1. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na Slovensku
Vytvoriť ucelenú koncepciu NGII na Slovensku ako súčasti informatizácie celej spoločnosti,
Vytvoriť podmienky pre vybudovanie a zavedenie jednotnej lokalizačnej bázy pre geograficky orientované IS,
Systematicky budovať integrované informačné systémy rezortov vrátane ich geograficky orientovaných súčastí,
Vytvoriť podmienky pre racionálny zber, štrukturovanie a distribúciu základných údajov pre GIS,
Vytvoriť a využívať systém pre efektívne manažovanie metadátových informácii o dátových zdrojoch pre GIS,
Vytvoriť podmienky pre široké využívanie geograficky orientovaných IS v štátnej správe a samospráve,
Vytvoriť podmienky pre široké využívanie údajov a informácii geograficky
orientovaných systémy celou spoločnosťou – počítačové siete a Internet.

42. 6. 2. Aktuálne rozvojové trendy a potreby na Slovensku
Bariéry:
Nedostatok financii,
Nízka úroveň vedomostí v špecifických oblastiach,
Nedokonalosť doterajších riešení,
Nízka technologická úroveň orgánov a inštitúcii.
Výhody:
Tradície a skúseností s riešením podobných problémov tradičnými spôsobmi,
Celkove dobré akademické, výskumné a čiastočne aj realizačné zázemie,
Poznatky z krajín, ktoré tieto problémy už vyriešili.

43. Ďakujem za pozornosť!