1. Úvod k štúdiu predmetu Spravodajské služby
PhDr. Igor Cibula
Kontakt na prednášajúceho
gmail.com
Vzťah občanov k spravodajským službám je daný predovšetkým ich osobnou skúsenosťou a vplyvom verejnej mienky, ktorá sa odvíja od spoločensko-historických reálií tej-ktorej doby. K deformovanému alebo dokonca až zjednodušene skreslenému pohľadu na činnosť a postavenie spravodajských služieb v štáte prispieva do určitej miery aj utajený charakter ich aktivity a z toho vyplývajúca elementárna neznalosť skutočnej praxe spravodajských inštitúcií. Existujúci stereotyp ich negatívneho vnímania na Slovensku súvisí určite s obdobím pôsobenia komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a po páde totalitného režimu najmä s niektorými protizákonnými excesmi Slovenskej informačnej služby (SIS), ako ich verejnosť vnímala najmä v rokoch
Po odstránení komunistického režimu už nevládne obrovský kult utajovania, k čomu prispela komunikačná explózia tzv. otvorených zdrojov. Práve vďaka tomuto trendu prebieha v medzinárodnom spravodajskom spoločenstve diskusia k špecifickým témam, ktoré sú prezentované vo verejne dostupných publikáciách a väčšina z nich si zaslúži, aby verejnosť poznala názory spravodajských expertov. Rovnako však treba venovať pozornosť dejinám spravodajských služieb v prvopočiatkoch ich pôsobenia, nevynímajúc ani ich fungovanie v historickom česko-slovenskom priestore. Napriek mnohým tajomstvám existuje bohatá faktografia, ktorá poskytuje primeraný materiál na užitočné analýzy a  zovšeobecnenia. Dôkladné poznanie konkrétnych faktov a súvislostí dáva šancu nenechať sa uniesť povrchnými zjednodušeniami alebo podľahnúť zveličeniam, nie zriedka sa vyskytujúcim pri verejných diskusiách alebo dokonca v seriózne sa tváriacich publikáciách o spravodajských službách .
Suverénnym právom a zároveň povinnosťou štátu je získavať, vyhodnocovať a využívať informácie, dôležité pre národnú bezpečnosť, obranu, ochranu ústavného zriadenia a pre závažné vojenské, ekonomické a iné záujmy. Väčšinu dôležitých informácií tohto druhu si štáty – ktoré sa cítia potenciálnymi protivníkmi alebo súpermi - utajujú. Pritom uplatňujú osobitný režim opatrení a špecifických prostriedkov, zaručujúcich ochranu utajovaných informácií pred nepovolanými subjektami. Podobne konšpiratívny charakter majú tiež informácie, týkajúce sa činnosti subverzných organizácií, teroristických, resp. zločineckých skupín, ktoré svojimi aktivitami ohrozujú demokratické štáty a ich občanov. Z týchto dôvodov na získavanie uvedených informácií nestačia štandardné informačné zdroje a nástroje štátu a spoločnosti, akými sú napr. hromadné oznamovacie prostriedky, diplomacia, činnosti a fondy úradov verejnej správy, represívne orgány (najmä polícia a colníci) či využívanie vedeckých a odborných inštitúcií.
Preto si štát zriaďuje osobitné inštitúcie na získavanie utajených a navonok sa neprejavujúcich informácií, ktoré nemožno získať obvyklými prostriedkami. Tieto špecifické inštitúcie patria medzi atribúty suverenity štátu a nazývajú sa spravodajské služby. Ich zriaďovateľom a hlavným zákazníkom býva vláda. V demokratických štátoch je činnosť týchto služieb upravená zákonom. Pritom podriadenosť spravodajskej služby zákonu je určujúca charakteristika, ktorá definuje rozdiely medzi demokratickými, autoritatívnymi a totalitnými vládami. Z politologického hľadiska možno spravodajské služby považovať za jednu zo spätných väzieb štátu. Sú to nezastupiteľné štátne orgány špecifického charakteru, ktoré utajene získavajú a spracovávajú informácie predovšetkým pre potreby exekutívy. Bez pochopenia ich funkcie a postavenia v štáte nemožno náležite rozumieť politike ani vojne, potenciálnym globálnym konfliktom, diplomacii, medzinárodným vzťahom ani čeliť aktuálnym svetovým hrozbám.
© Igor Cibula február 2013

2. Štúdium spravodajstva
S nárastom islamského terorizmu a s tým súvisiacimi udalosťami vo svete spravodajské služby sa stávajú stále viac viditeľnejšími komponentmi štátnej moci a strácajú svoj tajomný charakter.
C. Andrew v článku “Intelligence, International Relations and ‘Under-Theorisation,’” v časopise Intelligence and National Security 19, no. 2 (Summer 2004) poukázal na to, že „Tony Blair konečne odložil tradičné tabu, že britská vláda sa nikdy nezmieňuje o svojich tajných službách.“
Zatiaľ čo spravodajstvo nie je nový fenomén, akademické štúdium spravodajstva je novinkou. Tento fenomén potreboval veľa času, kým dosiahol svoje uznanie:
„Rozsiahle rozšírenie národných prostriedkov na všetky typy spravodajskej činnosti a rozrastajúca sa dôležitosť úlohy, ktorú zohráva spravodajské spoločenstvo pri formovaní našej národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky, naznačujú potrebu ďalšieho prenikania do odborných problémov a metód spravodajskej práce“.
S nárastom islamského terorizmu a s tým súvisiami udalosťami vo svete spravodajské agentúry sa stávajú stále viac viditeľnejšími komponetami štátnej moci. Autor C. Andrew v článku “Intelligence, International Relations and ‘Under-Theorisation,’” v časopise Intelligence and National Security 19, no. 2 (Summer 2004) poukázal na to, že „Tony Blair konečne odložil tradičné tabu, že britská vláda sa nikdy nezmieňuje o dvojích tajných službách“.
Zatiaľ čo spravodajstvo nie je nový fenomén, akademické štúdium spravodajstva je novinkou. Ako akademická disciplína sa reálne rozšírilo až v polovici 70 rokov vo Veľkej Británii, kým v USA sa tak stalo už v šesťdesiatych rokoch.
Tento fenomén potreboval veľa času, kým dosiahol – podľa Michaela Handela – jedneho z najstarších pionierov tejto disciplíny – svoje uznanie:
„Rozsiahle rozšírenie národných prostriedkov na všetky typy spravodajskej činnosti a rozrastajúca sa dôležitosť úlohy, ktorú zohráva spravodajské spoločenstvo pri formovaní našej národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky naznačujú potrebu ďalšieho prenikania do odborných problémov a metód spravodajskej práce“.
Michael I. Handel: The Study of Intelligence. Orbis 26 Winteľr 1983.

3. Prístupy k akademickému štúdiu spravodajstva
historicko/biografický prístup – v tejto kategórii sú špecifické historické štúdie alebo prehľad chronologických období. Časť z nich môžu byť práce memoárového charakteru alebo práce na základe archívnych prameňov;
funkčný prístup – táto kategória zdôrazňuje činnosti a procesy. Nehľadá výklad historických príkladov, ale namiesto toho báda hlbšie v abstraktnejších problémoch.
štrukturálny prístup – zaoberá sa väčším záberom, zameraným na spravodajské agentúry a organizácie;
politický prístup – sústreďuje sa výlučne na politickú dimenziu spravodajstva. Iným slovami na prijímanie rozhodnutí, formovanie politických požiadaviek a podobne.
V jednom z prvých pojednaní na túto tému Stafford Thomas podrobne popísal štyri prístupy k štúdiu spravodajskej činnosti:
historicko/biografický prístup – v tejto kategórii sú špecifické historické štúdie alebo prehľad chronologických období. Časť z nich môžu byť práce memoárového charakteru alebo práce na základe archívnych prameňov;
funkčný prístup – táto kategória zdôrazňuje činnosti a procesy. Nehľadá výklad historických príkladov, ale namiesto toho báda hlbšie v abstraktnejších problémoch.
štrukurálny prístup – zaoberá sa väčším záberom, zameraným na spravodajské agentúry a organizácie;
politický prístup – sústreďuje sa výlučne na politickú dimenziu spravodajstva. Iným slovami na príjmanie rozhodnutí, formovanie politických požiadaviek a podobne.
S.T. Thomas: Assessing Current Intelligence Studies.
International Journal of Intelligence and Counterintelligence 2,
No. 2 (1988)

4. Literatúra a študijné pramene
Publikácia obsahuje heslá o osobách, štátoch a spravodajských službách, o organizácii, metódach a prostriedkoch spravodajských služieb. Zameriava sa hlavne na prax bývalej Štátnej bezpečnosti, ale zároveň poskytuje pomerne vyčerpávajúci prehľad o dominujúcich službách svetovej spravodajskej komunity, vrátane stručných pohľadov do histórie spravodajských služieb.

5. Kniha nie je venovaná iba histórii spravodajských služieb a ich vývoju za posledných 6000 rokov, ale pomerne podrobne sa zaoberá aj špionážnymi škandálmi, známymi postavami špionážneho sveta, pôsobením spravodajských služieb v čase tzv. studenej vojny a nástrojmi spravodajskej činnosti. Zaujímavá je aj „malá abeceda“ špionáže, ktorá pomôže najmä nezainteresovaným.

6. Nemecká „Encyklopedie tajných služeb ve 20
Nemecká „Encyklopedie tajných služeb ve 20.století“ v českom preklade vyšla v roku 2005 a teda obsahuje najnovšie ponímanie fenoménu spravodajských služieb. Je v nej vyše 3250 hesiel personálneho, historického a odborného charakteru. Možno tam nájsť aj heslo Slovensko s pomerne aktuálnymi – i keď nie celkom presnými – údajmi o spravodajských štruktúrach Slovenska od roku 1939 až po rok Len škoda, že autori hesla sa opierali iba o nie celkom dôveryhodné a spoľahlivé pramene od bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka (Boj o moc a tajná služba) a súčasného riaditeľa rozviedky SIS Jána Šimulčíka (Dokumenty doby ).

7. Kniha „Tajné služby ve světových dejinách“ – s podtitulom „Špionáže a utajené akcie od antiky po současnost“ – obsahuje 22 štúdií od 19 autorov z viacerých krajín sveta. Osobitnú zmienku si zaslúžia štúdie o špionáži v straej Číne a tajných službách v Indii, kde už štyri storočia pred Kristom vznikla štátna učebnica špionáže “Arthašástra“. Kniha svojim radikálnym cynizmom je prirovnávaná k Machiavelliho Vladárovi – ale Machiavelliho vladár je vraj iba „nevinným čítaním“.

12. Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov
Zborník príspevkov zo sympózia
Zmeny v spravodajských službách
Zborník príspevkov zo
sympózia
Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti
Zborník príspevkov zo sympózia
Ľudský faktor v spravodajských službách
Zborník príspevkov zo sympózia
Národné versus nadnárodné záujmy v činnosti spravodajských služieb

13. Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov
Zborník príspevkov zo sympózia
Problémy spravodajských služieb v otvorenej spoločnosti
Zborník príspevkov zo sympózia
Potenciál spravodajských služieb malých krajín predvídať krízy a ohrozenia

14. www.absd.sk Právne normy a vhodná prax pre dohľad nad spravodajskými
Hans Born a Ian Leigh:
Zodpovednosť spravodajských služieb:
Právne normy a vhodná prax
pre dohľad nad spravodajskými
službami

15.
Na internete možno nájsť obrovské množstvo prameňov na štúdium problematiky spravodajských služieb. Niektoré pochádzajú priamo z od analytikov a expertov z centrál oficiálnych spravodajských agentúr, iné od mimovládnych organizácií alebo výskumných inštitútov, či dokonca jednotlivcov.

16. Federation of American Scientists http://www.fas.org/main/home.jsp
Federácia amerických vedcov – ktorá patrí medzi nevládne organizácie tohto typu – vznikla v roku 1945 z iniciatívy atómových vedcov, ktorí sa podieľali na projekte Manhattan. Podporilo ju 68 nositeľov Nobelovej ceny v oblasti chémie, fyziky, ekonómie a medicíny. Zameriava sa okrem iného na globálne problémy, týkajúce sa využitia poznatkov vedy a technológie v oblasti vojenstva, stratégie, jadrových zbraní a ďalších bezpečnostných rizík, súvisiacich s uplatňovaním ničivých prostriedkov vo vojenstve. Zaoberá sa tiež problematikou spravodajských služieb a medzinárodného terorizmu.

17. Na webovských stránkach FAS možno nájsť zaujímavé dokumenty o problematike spravodajských služieb.

18. FAS, Intelligence services - http://www.fas.org/irp/world/index.html
Dokonca na stránke FAS možno nájsť aj adresy a študijné pramene, týkajúce sa jednotlivých spravodajských služieb vo svete.

19. Profaca Mario´s Cyberspace Station http://www.mprofaca.cro.net
Globálnemu spravodajstvo z tzv. otvorených zdrojov je venovaný portál, ktorý na internete zriadil chorvátsky publicista, investigatívny žurnalista a vojnový korešpondent Mario Profaca. Nezávislý novinár Profaca vydáva časopis Spy News (1600 predplatiteľov) má archív s vyše položkami, týkajúcimi sa spravodajsko-bezpečnostnej problematiky.

20. Studies In Intelligence http://www.odci.gov/csi/studies.html
Na internete možno nájsť archív obsiahlych štúdií, venovaných spravodajskej problematike.

21.
Medzi zaujímavé publikácie opatrí napr. internetová verzia žurnálu „Intelligence and National Security“.

22. http://www.sis.gov.sk/ Slovenská informačná služba
História Organizácia a personál Kariéra     Činnosť a pôsobenie SIS
Zameranie Právomoci Osobitné prostriedky   Právny rámec 
Národná bezpečnosť Koordinácia a kontrola Stratégie / doktríny
Užitočnou pre štúdium spravodajskej problematiky môže byť aj webovská stránka Slovenskej informačnej služby.

23. Spravodajskí experti
RNDr. Petr Zeman, signatár CHARTY 77. Po novembri 1989 pôsobil na vedúcich postoch v kontrarozviedke. Riaditeľ ÚZSI v rokoch 1998 – Prednáša o spravodajských službách na Masarykovej univerzite v Brne. Je autorom a hlavným koordinátorom spracovania publikácie Česká bezpečnostní terminológie a autorom ďalších zaujímavých štúdií. Významnou mierou zhrnul a rozpracoval poznatky z oblasti terminológie, princípov fungovania a členenia spravodajských služieb.
Ing. Juraj Kohutiar, riaditeľ rozviedky a námestník riaditeľa SIS v rokoch 1998–2005, autor niekoľkých článkov o etike spravodajskej práce. Napísal originálnu štúdiu „ Spravodajská etika“ (2005). V zahraničí je známy ako expert na školenie a prípravu spravodajských dôstojníkov. S týmto zameraním pôsobil v Bosne ( ). Vo viacerých publikovaných materiáloch sa venuje problematike akceptácie niektorých metód spravodajskej činnosti z etického hľadiska.
Na Slovensku i v Čechách sa problematike spravodajských služieb venujú systematicky iba niekoľkí odborníci, ktorí majú za sebou aj spravodajskú prax.
V poslednom období sa pokúša o pozdvihnutie všeobecného poznania problematiky spravodajských služieb Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov,
ktorá vznikla v apríli 2006 v Bratislave.

24. Úvod k spravodajským službám (Témy prednášok)
1. Úvod k predmetu. Terminológia, princípy fungovania a členenie spravodajských služieb.
2. Prvopočiatky pôsobenia spravodajských služieb.
3. Dominujúce služby svetovej spravodajskej komunity.
4. Spravodajské služby na území Česko-Slovenska do roku 1992.
5. Právne postavenie a činnosť spravodajských služieb SR.
6. Spravodajské zdroje a prostriedky získavania spravodajských informácií.
7. Spravodajský cyklus a spracovanie informácií.
8. Zmeny v spravodajských službách po skončení
tzv. studenej vojny
Akademické štúdium problematiky spravodajských služieb na Slovensku prebieha od roku 2006 na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici.

25. Úvod k spravodajským službám (Témy prednášok - pokračovanie)
9. Postavenie spravodajských služieb v boji proti
medzinárodnému terorizmu.
10. Kontrola spravodajských služieb v demokratických štátoch.
11. Spravodajské služby a medzinárodné vzťahy.
12. Predsudky a mýty o spravodajských službách. Reflexia spravodajských služieb v literatúre a popkultúre. Etika spravodajskej práce.
x x x
Podmienkou úspešného ukončenia kurzu je absolvovať dva písomné testy a vypracovať esej o aktuálnych úlohách a problémoch spravodajských služieb.
© Igor Cibula február 2013
© Igor Cibula september 2006

26. Témy seminárnych prác
Prečo verejnosť vníma činnosť spravodajských služieb čiastočne ako príťažlivú a zároveň odpudzujúcu ?
Ako riešiť rozpor medzi normami občianskych práv a novými reguláciami, vyplývajúcimi z bezpečnostnej situácie ?
Problémy mravnej a právnej legitimity činnosti spravodajských služieb v 21.storočí
Teória spravodlivej špionáže
Je demokratická kontrola spravodajských služieb efektívna a reálna ?

27. Kde získate osnovy prednášok
Užívateľské meno: Kycera
Heslo: newcingov_2013
Na uvedenej webovskej stránke získate osnovy jednotlivých prednášok, prípadne aj niektoré kompletné texty prednášok.

28. Termíny testov
Denné štúdium:
1.test
2.test –
Seminárna práca:
Externé štúdium:
1.test –
2.test –
Seminárna práca:
Riadny termín 2. testu (záverečného) pre denných študentov bude určený na konci prednáškovej časti semestra.
Predpokladaný termín: 15.mája 2013

29. Hodnotenie študentov predmetu Spravodajské služby
1. (zápočtový) test 40 bodov minimum: 20 bodov
2. (záverečný) test 50 bodov minimum: bodov
Seminárna práca: 10 bodov minimum: 1 bod !
Minimálny počet bodov (E): bodov