1. Geriatria pre sociálnu prácu I
Geriatria pre sociálnu prácu I. časť pomocné učebné texty pre študentov 2. ročníka sociálnej práce VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava doc. MUDr. Ivan Bartošovič PhD., 2007

2. Staroba = posledné obdobie života
Základné pojmy
Gerontológia je veda o starnutí a starobe
Gerón (= starý človek);
logos (= veda, náuka)
Starnutie = zákonitý biologický proces
Staroba = posledné obdobie života

3. Rozdelenie gerontológie
Gerontológia
Teoretická
Klinická (geriatria)
Sociálna
Experimentálna
Sociálna geriatria

4. Náplň gerontológie
Teoretická g. – výskum starnutia, príčiny a mechanizmus, teórie starnutia
Experimentálna g. – experimenty na zvieratách, in vitro, klinicko-fyziologické štúdie
Klinická g. – geriatria – starý človek v zdraví a chorobe, diagnostika, liečba, rehabilitácia ochorení a ich sociálnych dôsledkov
Sociálna (populačná) gerontológia – vzájomné vzťahy medzi starou populáciou a spoločnosťou ako celkom (napr. demografia)
Sociálna geriatria – sociálnou problematikou jednotlivca (sociálne súvislosti ochorení vyššieho veku)

5. Terminológia I.
Kalendárny, chronologický, matričný vek (zodpovedá prežitému času bez ohľadu na stav organizmu)
Funkčný vek (zodpovedá funkčnému potenciálu človeka) - je daný súhrnom charakteristík biologických, psychologických a sociálnych.
Biologické charakteristiky – biologický vek – je dôsledkom biologických zmien starnutia, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných procesov.
Psychologické ch. – psychologický vek - je dôsledkom psychických zmien v priebehu starnutia, individuálnych osobnostných rysov a subjektívneho veku (ako sa senior sám cíti)
Sociálne ch. – sociálny vek zahrňuje prítomnosť alebo neprítomnosť životného programu a do istej miery závisí od dôchodkového veku

6. Terminológia II. Senior, geront, nestor, staršina
senilná (demencia, katarakta, elastosis senilis, senilná forma Alzheimerovej choroby, vaginitída)
presby – (opia, acusis);
frailty = krehkosť, slabosť, zraniteľnosť
Nikdy nehovoriť – dedko, babka !!!!!!!

7. Princípy OSN pre starších ľudí I.
5 princípov prijatých Valným zhromaždením OSN
celosvetovo sa zdôrazňujú bez ohľadu na zdravotný stav, funkčnú zdatnosť, v domácej i inštitucionálnej starostlivosti
u nás sú aplikované v Národnom programe ochrany starších ľudí (NPOSĽ) – z roku 1999
Princíp nezávislosti – ustanovuje, že seniori potrebujú mať prístup k možnosti pracovať alebo mať príjem, možnosti ovplyvňovať tempo svojho vyradenia z práce, prístup k službám i pomoci, prístup ku vzdelaniu a doškoľovaniu, bezpečnému životnému prostrediu a možnosti bývať vo svojom prirodzenom domácom prostredí čo najdlhšie

8. Princípy OSN pre starších ľudí II.
Princíp zúčastnenosti – zahŕňa možnosť spolurozhodovania, uplatnenia vedomostí; schopností, sociálnych iniciatív, zakladania hnutí alebo združení
Princíp starostlivosti – zahŕňa pomoc rodiny a spoločnosti, prístup k zdravotníckym, sociálnym a právnickým službám a inštitucionálnej starostlivosti
Princíp sebarealizácie – požaduje, aby mali príležitosť pre rozvoj svojho potenciálu, prístup k vzdelávacím, kultúrnym, duchovným i rekreačným možnostiam
Princíp dôstojnosti – zahŕňa potrebu zabránenia vykorisťovaniu, fyzickému a duševnému zneužívaniu, potrebu slušného zaobchádzania a nehodnotenia podľa ekonomického prínosu

9. Obdobia ľudského života
podľa WHO (World Health Organization)
0 – 18 rokov – Detstvo a dospievanie
19 – 45 rokov – Dospelosť
46 – 59 rokov – Stredný vek
60 – 74 rokov – Starší vek, Tretí vek, včasná staroba
75 – 89 rokov – Starý vek, Štvrtý vek, vlastná staroba
90 a viac rokov – Dlhovekosť
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
v súčasnosti sa používa americké delenie:
65 – 74 rokov - young old (mladí starí ľudia)
75 – 84 rokov - old old (starí starí ľudia)
85 a viac rokov - very old (veľmi starí ľudia)
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
pred - produktívny vek 0–14 r.
produktívny vek –61 r. (od roku 2004 )
po - produktívny vek

10. Demografia starnutia I.
základným trendom demografického vývoja je starnutie populácie
Starnutie populácie môže byť:
relatívne = ↑ podielu seniorov v populácii (spôsobené nízkou pôrodnosťou a ↓ podielu detí a mladých)
absolútne = ↑ absolútneho počtu seniorov v populácii (spôsobené ↓ a stagnáciou úmrtnosti v strednom veku, silnými povojnovými populačnými ročníkmi)

11. Demografia starnutia II.
Základnými demografickými charakteristikami sú:
Klesajúca pôrodnosť
Stagnácia úmrtnosti
Zvyšovanie strednej dĺžky života (= nádeje na dožitie)
Nárast skupiny veľmi starých ľudí (80 +)
Nárast indexu feminity (počet žien na 100 mužov)

12. Demografia starnutia III.
Klesajúca pôrodnosť
hrubá miera pôrodnosti (živorodenosti) = počet živonarodených detí na 1000 žien stredného stavu v kalendárnom roku
v roku 2006 bola hrubá miera živorodenosti – 10,00
za posledných 25 rokov klesla pôrodnosť z 21 ‰ na 10,0 ‰
v Európe klesajúca pôrodnosť nezabezpečuje reprodukciu populácie ( na ňu treba na 100 žien 210 pôrodov → index 2,1)

13. Demografia starnutia IV.
Stagnácia úmrtnosti
hrubá miera ú. = počet zomretých na 1000 obyvateľov stredného stavu v kalendárnom roku
v roku 2006 zomrelo v SR osôb
hrubá miera úmrtnosti je 9,9 ‰, od roku 1993 sa udržuje pod hranicou 10 zomretých na 1000 obyvateľov
je vyššia u mužov (10,7 ‰) ako u žien (9,1 ‰)
na 1000 zomretých žien pripadlo zomretých mužov
v kategóriách ročných je zo všetkých zomretých 80 % mužov;

14. Demografia starnutia V.
Zvyšovanie SDŽ (stredná dĺžka života, nádej na dožitie, life expectancy)
= predpokladaný počet rokov dožitia sa osoby určitého pohlavia a veku za predpokladu, že sa nebudú meniť špecifické úmrtnosti (úmrtnostné tabuľky)
Slovensko 2006 – SDŽ (nádej na dožitie) pri narodení u muža 70,4 rokov; u ženy 78,2 rokov
stredná dĺžka života (nádej na dožitie) u 60 ročného – muži 16 rokov, ženy 21 rokov
SDŽ ≠ priemernému veku; priemerný vek (2006): muži 36,1 rokov a ženy 39,3 rokov

15. Demografia starnutia VI.
SDŽ (stredná dĺžka života, nádej na dožitie) – vo vzťahu ku:
HALE (Health Adjusted Life Expectancy) udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije v „plnom zdraví“
DFLE (Disability Free Life Expectancy) = udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije bez dizability, straty sebestačnosti (USA muž 65 r. má DFLE 11,3-13 rokov, žena 65 ročná 15,3 – 17,1 rokov)
QALE (Quality Adjusted LIfe expectancy) udáva očakávanú dĺžku života, na ktoré má osoba nádej, že ich prežije s potrebnou kvalitou života
Index starnutia = počet 65 + ročných seniorov : na 100 detí od ročných (postaktívnej zložky : detskej zložke) – v roku 2006 pripadlo 73,5 seniorov na 100 detí
Index ekonomického zaťaženia = počet detí a seniorov : na 100 produktívnych osôb (15-64 ročných) – v roku 2006 – 38,9

16. HALE nádej na roky zdravého života (2002)
HALE muži
Hale ženy
Švédsko
71,9 r.
74,8 r.
Rakúsko
69,3
73,5
Česko
65,9
70,9
Slovensko
63,0
69,4
Rusko
52,8
64,3

17. Demografia starnutia VII.
Nárast skupiny veľmi starých ľudí
= vnútorné starnutie
v rámci seniorov narastá skupina veľmi starých ľudí (nad 80 rokov)
tvoria 12 % zo skupiny 60 ročných +, prognóza 20 %
význam ekonomický, sociálny, zdravotnícky

18. Demografia starnutia VIII.
Index feminity - pri narodení na 1000 dievčat pripadá 1060 chlapcov; pomer sa vyrovnáva okolo 40 rokov; v 60 rokoch veku na 1000 mužov pripadá 1316 žien;
v roku žien na 1000 mužov
medzi 80 + ročnými - 65 % sú ženy → dlhovekí (90 +) – na tri ženy pripadá jeden muž
mužská nadúmrtnosť → fenomén osamelých starých žien
vysoký výskyt ovdovených žien (vo veku 80 + podiel vdov ♀ je 81,5 %; podiel vdovcov ♂ 32,5%)

19. Charakteristiky starnutia I.
Je vnútorne (geneticky) naprogramované, ale priebeh ovplyvňovaný vonkajšími faktormi (prostredie, choroby, radiácia, fajčenie)
Je progresívne – jeho priebeh nie je možné zastaviť
Prevaha starobných zmien je regresívna - spojená so stratou funkcie (regresívny = spätný)

20. Charakteristiky starnutia II.
Je nezvratné - zmeny vyvolané starnutím nie je možné vrátiť späť
Je nerovnomerné – niektoré orgány a tkanivá a funkcie starnú rýchlejšie, iné pomalšie. Priebeh môžu zrýchliť vonkajšie faktory
Má prísne individuálny charakter - rozdiely medzi jednotlivými starými ľuďmi sú výraznejšie ako u mladších
Následky starobných zmien sú vzájomne umocňované následkami chronických ochorení; za bazálnych podmienok sa neprejavia, prejavia sa počas záťaže (telesná záťaž, stres, akútna choroba)

21. zoslabenie regulačných funkcií
Biologické starnutie
Podstatou biologického starnutia je :
zníženie adaptácie
zoslabenie regulačných funkcií
zníženie rezerv a odolnosti k záťaži

22. Prejavy biologického starnutia I.
Involúcia (i. = zanikanie, obmedzovanie, upadanie, fyziologické zmenšenie orgánu, spätný vývoj) štruktúr a funkcií jednotlivých orgánov
Znížený prietok krvi dôležitými orgánmi (mozog., srdcový sval, obličky) a obmedzená schopnosť jeho regulácie
Zníženie kapacity a rýchlosti metabolických dejov
Pokles celkovej telesnej vody, zmnoženie tuku
Úbytok svalovej hmoty a pokles svalovej sily
Úbytok kostnej hmoty

23. Prejavy biologického starnutia II.
Zmeny imunitných mechanizmov (pokles imunity, zvýšená tvorba autoprotilátok)
Zmeny v hormónoch (znížená tvorba alebo pôsobenie hormónov, zmenená citlivosť receptorov)
Spomalenie psychomotorického tempa
Zhoršené zmyslové vnímanie (zrak, sluch, chuť, čuch, hmat)

24. Zmeny orgánov a funkcií pri starnutí (30 ročný = 100 %)
Hmotnosť mozgu %
Pamäť znížená
Reakčná schopnosť spomalená
Mozgová cirkulácia %
Regulácia rýchlosti zmeny pH krvi 17 %
Maximálna rýchlosť pulzu 75 %
Minútový objem srdca v kľude 70 %
Prietok obličkami %
Glomerulárna filtrácia 69 %
Počet nervových vlákien 63 %
Rýchlosť nervového prevodu 90 %
Počet chuťových pohárikov 35 %
Maximálne sýtenie kyslíka v krvi 40 %

25. Zmeny orgánov a funkcií pri starnutí (30 ročný = 100 %)
Maximálna ventilácia pľúc 53 %
Maximálny výdych %
Obsah minerálov v kostiach muži 85 %, ženy 70 %
Vitálna kapacita %
Funkcia nadobličiek znížená
Funkcia gonád znížená
Stisk ruky %
Svalová hmota %
Maximálna krátkodobá výkonnosť 40 %
Maximálna dlhodobá výkonnosť 70 %
Obsah vody v organizme 82 %
Hmotnosť – muži %

26. Dimenzie a definícia zdravia v starobe
Zdravie v staršom veku má iné dimenzie ako v mladšom veku.
Senectus ipsa est morbus (neplatí !)
ale mortalita a morbidita stúpa s vekom !
Definícia zdravia v starobe:
Starý človek je zdravý, ak:
nie je prítomná zjavná choroba alebo obťažujúci symptóm
považuje sa sám za zdravého a je spokojný s kvalitou svojho života
je sebestačný
vyvíja primerané fyzické a psychické aktivity a sociálne kontakty
(Pacovský, 1994

27. Zvláštnosti chorôb v starobe
Polymorbidita
Zmenené príznaky a priebeh chorôb
Sklon ku komplikáciám
Výskyt geriatrických syndrómov
Zmenená reakcia na lieky
Poruchy adaptácie, geriatrický maladaptačný syndróm
Sociálny rozmer chorôb v starobe

28. Polymorbidita, multimorbidita, koprevalencia
= súčasnú prítomnosť viacerých chorôb (manifestných
alebo latentných) u toho istého jedinca.
špecifický znak staroby
počet diagnóz rastie s vekom
ch. sú zmesou akútnych, chronických stavov a funkčných porúch
jedna choroba ovplyvní prognózu druhého ochorenia
sumačný efekt (jedna choroba podmieni vznik ďalšej)

29. Polymorbidita, multimorbidita, koprevalencia
Riziká polymorbidity:
orgánové zlyhanie pri akútnom ochorení
výskyt komplikácií (reťazová reakcia)
predĺženie hospitalizácie
polyfarmácia
zvýšená úmrtnosť
podieľa sa na zmenenom klinickom obraze chorôb

30. Zmenené príznaky a priebeh chorôb
mikrosymptomatológia – príznaky sú málo nápadné (napr. slabosť pri tbc, dýchavica pri IM)
oligosymptomatológia – príznakov je málo, chýba obvyklý počet, škála (včítane laboratórnych napr. pneumónia bez teploty, leukocytozy)
nešpecifické príznaky – atypické, nie sú typické pre dané ochorenie (napr. hypotyreoza sa prejaví spavosťou, depresiou, apatiou, únavnosťou)
vzdialené príznaky – choroba sa prejaví príznakom iného, vzdialeného orgánu, „narieka nevinný orgán“ (delírium = dehydratácia)
zvýšená úmrtnosť – ch. majú vyššiu mortalitu

31. Zmenené príznaky a priebeh chorôb
sú spôsobené
multimorbiditou,
fyziologickými zmenami starnutia,
stratou funkčných rezerv a kompenzačných mechanizmov
na zmenenom priebehu ochorení sa okrem zmeneného organizmu podieľa aj zmenená osobnosť chorého (disimulácia, agravácia)
Disimulácia i agravácia môžu byť spôsobené psychickými zmenami pri základnej chorobe i sociálnymi okolnosťami
zmenený priebeh ochorení v starobe závisí aj od postoja lekára

32. Sklon ku komplikáciám hlavne pri dlhšej hospitalizácii
kauzálne, reťazové komplikácie
vzniká vtedy, ak ochorenie jednou ch. pôsobí ako spúšťací mechanizmus pre ďalšie choroby, napr.
pád v domácnosti → zlomenina stehennej kosti→ imobilita → zníženie ventilácie pľúc → zápal pľúc → zlyhanie srdca → nízky krvný tlak → nedostatok kyslíka pre mozog → mozgová porážka → ochrnutie končatín (paréza) → ďalšie zhoršovanie hybnosti → preležanina (dekubit) → prítomnosť baktérií z preležaniny v krvi → zlyhanie srdca → exitus letalis
nešpecifické komplikácie = geriatrické syndrómy (napr. imobilizačný sy, inkontinencia, poruchy spánku, poruchy termoregulácie, dekubity, slepota a hluchota, maladaptačný sy., poruchy výživy, obstipácia, depresia, delírium, ortostatická hypotenzia, sociálny sy., pády a úrazy, sy. patologického starnutia, dlhovekosť, demencia a pod.)

33. Výskyt geriatrických syndrómov I.
Syndróm – spojenie viacerých subjektívnych príznakov (symptómov) a (alebo) objektívnych príznakov charakteristických pre určité ochorenie
Geriatrické syndrómy – zaviedol Isaacs (1975) „GIANTS OF GERIATRICS“ – veľké syndrómy: štyri geriatrické „I“ – Imobilita; Instabilita; Inkontinencia a Intelektové poruchy; niektorí autori pridávajú ďalšie I: Infection; Impairment of vision and hearing; Isolation (depression); Inanition (poruchy výživy); Impotencia; Insomnia; Irritabile colon; Impecunity; Immune deficiency

34. Výskyt geriatrických syndrómov II.
= typické príznaky a choroby vyššieho veku, ktoré sa často vyskytujú u starších pacientov a komplikujú priebeh základného ochorenia; vznikajú hlavne pri dlhšej hospitalizácii
patria sem: imobilizačný sy, inkontinencia, poruchy spánku, poruchy termoregulácie, dekubity, slepota a hluchota, maladaptačný sy., poruchy výživy, obstipácia, depresia, delírium, ortostatická hypotenzia, sociálny sy., pády a úrazy, sy. patologického starnutia, dlhovekosť, demencia a pod.)

35. Výskyt geriatrických syndrómov III.
Spoločným znakom geriatrických syndrómov:
sú typické, špecifické pre vyšší vek
na ich vzniku sa podieľa viac príčin (multikauzalita)
majú chronický priebeh;
zhoršujú kvalitu života seniorov
môžu sa vyskytovať u jedného geronta súčasne, navzájom sa ovplyvňujú a podmieňujú
ich medicínske vyriešenie je problematické
vedú k poklesu sebestačnosti a vzniku závislosti
kladú veľké nároky na ošetrovateľskú i opatrovateľskú starostlivosť i finančné náklady
vedú často k umiestneniu do zariadení sociálnych služieb

36. Zmenená reakcia na lieky
seniori reagujú na lieky inak ako v mladšom veku
Treba rátať u nich s rôznymi prekážkami, problémami pri liečbe
k najväčším prekážkam liečby patrí u seniorov:
nepresná diagnostika
polypragmázia (užívanie viac liekov súčasne)
neznalosť správneho dávkovania lieku
nesprávny výber liekov
nespolupráca pacienta (non-compliance) – môže byť podmienená zmyslovými poruchami, psychickou alteráciou a i.

37. Poruchy adaptácie I. U seniorov dochádza k poruche adaptácie
klinickým prejavom je geriatrický maladaptačný syndróm (GMS) – ide o prejav adaptačného zlyhania (typického pre vyšší vek), ktorý vzniká na báze chronického stresu
Rizikové faktory vzniku sú biologické (vysoký vek, ťažká choroba, imobilita, inkontinencia); psychické (duševná choroba), sociálne (vstup do DD, osamelosť, zmena bydliska, nízky príjem, strata programu)
klinicky sa manifestuje – akútnym infarktom myokardu, bronchopneumóniou, cievnou mozgovou príhodou a i.

38. Poruchy adaptácie II - GMS
fáza – úzkosť, hysterické reakcie, agravácia somatických ťažkostí, dekompenzácia kardiovaskulárna
fáza - depresia, nepriateľstvo, agresia, suicídium, cievne mozgové príhody, uroinfekcie, infarkt myokardu, bronchopneumónia
fáza – a) úprava ťažkostí,
b) nepriaznivý priebeh = zlyhanie adaptácie, dekompenzácia orgánová, suicídium

39. Sociálny rozmer chorôb v starobe
Každé chronické ochorenie prináša sociálne dôsledky (strata sebestačnosti a závislosť)
Akútny psycho-sociálny problém (strata manžela, dôchodok) vedie k zhoršeniu somatických ťažkostí
Sociálna črta chorôb preniká do popredia u polymorbídneho starého človeka
Kumuláciou chronických ochorení sa vytvorí reťaz sociálnych postihov, ktorých účinky sa sčítajú a ovplyvňujú kvalitu života
Tým tvorí u starého človeka „perignózu“ – identifikáciu všetkého, čo je okolo chorého človeka
Niektorí pacienti sú odkázaní na sociálnu starostlivosť - zariadenia sociálnych služieb

40. Psychické a psychologické následky starnutia I.
spomalenie psycho–motorického tempa – (rozdiely od mladších sú v časových úlohách, nevyhovuje činnosť vyžadujúca rýchle rozhodovanie alebo kontinuálna činnosť automaticky riadená) → strata pružnosti, vyhýbanie sa riešeniu zložitých situácií
ľahká psychická únava
deficit v zmyslovom vnímaní → anxieta, depresia, emočné problémy, izolácia, osamelosť
ochudobnenie fantázie a zníženie záujmov
nedostatok vôle sa rozvíjať, učiť sa nové poznatky → konzervatizmus, pohodlnosť, sklon k spomienkam (laudatores temporis acti – chválitelia minulých časov)

41. Psychické a psychologické následky starnutia II.
Emočné poruchy – labilita a rýchle striedanie emócií, často ovplyvniteľné okolím, zvýšený sklon k úzkosti a depresii (pripomínajú detskú povahu)
Zmeny povahy – zužovanie záujmov, koncentrácia na svoju osobu; zvýraznený záujem o fyziologické funkcie (trávenie); šetrnosť, lakomosť až pôžitkárstvo, míňanie peňazí; abuzus alkoholu; hypochondria; svojhlavosť, nedôvera k okoliu

42. Psychické a psychologické následky starnutia III.
Poruchy myslenia – rozvláčnosť, zabiehavé myslenie, nepodstatné podrobnosti, automatizmy
Zníženie vštiepivosti pamäti (zhoršovanie novopamäti, horšie chápanie a výbavnosť pamäti, zvýraznenie staropamäti)
Zmeny osobnosti – introvertovanosť až samotárstvo a extrovertovanosť až táravosť); zvýraznenie psychopatologických rysov môže viesť k dekompenzácii
Poruchy adaptácie na zmenu zdravotného stavu i životné situácie

43. Pozitívne psychické a psychologické javy pri starnutí
Zvýšená rozvaha
Trpezlivosť a tolerancia
Zvyšuje sa vytrvalosť (monotónna telesná a duševná činnosť)
Stálosť názorov a vzťahov
Zachovaná dobrá slovná zásoba
Zmierňuje sa výbušnosť, explozívnosť, ovládanie

44. Typy psychologickej adaptácie na starobu I.
Konštruktívnosť – zmierený so starnutím, sebestačný, realizuje ciele a plány, prispôsobivý a tolerantný, nadväzovanie kontaktov, hodnotí život kladne a má záujem o budúcnosť, nestratil program
Závislosť – vznik pasivity – chýba ctižiadosť; rád prestal pracovať; v psychických a fyzických aktivitách nenachádza uspokojenie; rád odpočíva v pohodlí domova; neochota nadväzovať nové styky
Obranný postoj – úspešní ľudia v práci i spoločensky, aktivita v organizáciách; sú hrdí na sebestačnosť; odmietajú pomoc; bránia svoj prechádzajúci život; neakceptujú starobu, len pri donútení objektívnymi okolnosťami

45. Typy psychologickej adaptácie na starobu II.
Nepriateľstvo – „rozhnevaní muži“ už v minulosti hľadali vinníkov pri svojich neúspechoch, v jednaní boli agresívni; žijú v ústraní a hrozí im izolácia; dávajú najavo silný odpor k starobe a odkladali odchod do dôchodku; nevedia reagovať na problémy starnutia; reagujú na všetko mrzutosťou; sú nepriateľskí k mladým, kritizujú ich
Sebanenávisť – nepriateľstvo obracajú k sebe, na svoj život reagujú kriticky a pohŕdavo; boli a sú pasívni, depresívni; sú nepraktickí a zveličujú svoju bezmocnosť; nemajú záujmy; sú pesimistickí; zanedbávajú spoločenské styky; cíti sa osamelí a zbytoční

46. Sociálne a ekonomické následky starnutia I.
odchod do dôchodku – strata sociálnych kontaktov, postavenia, strata programu (viac muži)
ekonomické dôsledky – znížený príjem → vplyv na strednú dĺžku života, morbiditu, mortalitu
strata priateľov a rodiny
izolácia a osamelosť,
poruchy kontaktov,
strata komunikácie,
strata pocitu potrebnosti

47. Sociálne a ekonomické následky starnutia II.
nedostatok možností sebarealizácie
strata sebestačnosti → potreba pomoci pri všedných denných činnostiach
vznik manželských problémov
zmena bydliska → zmena sociálnych väzieb
súžitie s deťmi
potreba a problémy inštitucionalizácie seniora
sociálne dôsledky polymorbidity  
blízkosť smrti

48. cieľom je integrácia, nie segregácia !!
Sociálne starnutie
Od okamžiku uvedomenia starnutia prebieha problém reakcie a adaptácie jedinca na starnutie a starobu
o priebehu rozhoduje komplex rôznych činiteľov, dôležitá je celá životná dráha
základným problémom úspešnej adaptácie – vzťah medzi zdôrazňovaním vyhovujúcich aktivít a postupné sa uvoľňovanie z iných aktivít:
teória aktivity – pokiaľ nemá senior zabraňujúce zdravotné ťažkosti, má zostať aktívnym a mať svoj perspektívny program „staroba je strata programu“
teória „odpájania, uvoľňovania“ (disengagment) – sťahovanie sa z aktívneho života, má byť postupné na základe dobrovoľnosti
každý senior je členom spoločnosti a spoločnosť má prijímať starobu ako prirodzenú realitu a starú subpopuláciu ako svoju neoddeliteľnú súčasť
cieľom je integrácia, nie segregácia !!

49. Dôsledky starnutia obyvateľstva I.
starnutie prináša dôsledky pre spoločnosť i jednotlivca:
Ekonomické
Sociálno- zdravotné
Sociologické a sociálno-psychologické
Individuálne - osobné

50. Dôsledky starnutia obyvateľstva II.
starnutie prináša dôsledky pre spoločnosť i jednotlivca
Ekonomické dôsledky
nevyhnutnosť tvorby vyššieho hrubého domáceho produktu (HDP) pri relatívne nižšom podiele ekonomicky aktívneho obyvateľstva
zvyšovanie výdavkov na sociálnu starostlivosť (dôchodky, sociálna pomoc, sociálne zabezpečenie)
zvyšovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť vzhľadom k podstatne vyššiemu objemu zdravotníckych potrieb a spotreby zdravotnej starostlivosti vo vyššom veku

51. Dôsledky starnutia obyvateľstva III.
Sociálno-zdravotné dôsledky
vyplývajú predovšetkým z:
vyššej chorobnosti starších a starých ľudí (polymorbidita, zvýšenie výskytu chronických chorôb → zníženie sebestačnosti)
zvýšenej potreby zdravotnej i sociálnej starostlivosti (ústavnej i ambulantnej)
zvýšenej spotreby zdravotnej i sociálnej starostlivosti

52. Dôsledky starnutia obyvateľstva IV.
Sociologické a sociálno-psychologické zmeny sú dané predovšetkým:
meniacimi sa postojmi a chovaním obyvateľstva, hlavne mladšej generácie
zmenami v charaktere rodín (z viacgeneračných na jednogeneračné)
zmenami ekonomickej a pracovnej aktivity u seniorov
zmenami bývania (väčší podiel samostatne bývajúcich manželských párov a osamelých osôb vo vyššom veku)
zmenami vzdelanosti, životnej a kultúrnej úrovne

53. Dôsledky starnutia obyvateľstva V.
Medzi hlavné sociologické a sociálno-psychologické dôsledky patrí:
nutnosť vytvárania priaznivej spoločenskej atmosféry pre chápania potrieb a problémov seniorov, dostupnosti služieb, primerané hmotné zabezpečenie, bývania, pozitívny prístup k zamestnaniu a i.
potreba výchovy k úcte ku seniorom v rodine, škole, verejnosti
potreba prípravy na starnutie
zabezpečenie právnych istôt seniorov v legislatívnei praxi
potreba väčšej sociálnej integrácie seniorov v rodine a spoločnosti (podpora sociálnej aktivity, vzdelávania, pracovnej aktivity, využívanie pracovného potenciálu a i.)

54. Dôsledky starnutia obyvateľstva VI.
Zmeny v spôsobe života, charaktere práce, využívaní voľného času, životnej i kultúrnej úrovni môžu viesť ku generačným konfliktom
Kľúčový význam má rozvoj solidarity, vzájomné rešpektovanie potrieb a požiadaviek
Hlavným zázemím je správne fungujúca rodina

55. Dôsledky starnutia obyvateľstva VII.
Osobné, individuálne dôsledky starnutia
starnutie prináša pre jednotlivcov rôzne nepriaznivé osobné dôsledky i problémy
zníženie a strata sebestačnosti (problémy so zaistením ADL, domácnosti a i.)
zhoršenie zdravotného stavu
zaistenie primeraných finančných prostriedkov
úprava denného programu (úprava denného rozvrhu, nových denných stereotypov a i.)
zabezpečenie adekvátneho bývania
zabezpečenie správnej výživy
zabezpečenie životného programu – aktivít a činností
využívanie voľného času (pohybové aktivity, práca vo verejnosti)

56. Klasifikácia funkčných porúch v geriatrii I.
v roku IC IDH (International classification of Impairments, Disabilities and Handicaps) I.
Choroba sa prejaví poruchou funkcie (impairment); tá vedie k disabilite (neschopnosť vykonávať určitú činnosť) a hendikepu (sociálny rozmer)
I – impairment, (= poškodenie, porucha) akákoľvek strata alebo abnormalita anatomickej, fyziologickej alebo psychickej štruktúry alebo funkcie, na úrovni orgánu
Príklad: porucha inteligencie; porucha pamäti; porucha reči, sluchu, strata oka; porucha funkcie jednotlivých orgánov (obličiek, pľúc); mechanické a motorické poruchy funkcie končatín, deformácie ruky a i.)

57. Klasifikácia funkčných porúch v geriatrii II.
D – disabilities (= neschopnosť, nespôsobilosť) vyznačuje sa neschopnosťou alebo obmedzením schopnosti jedinca vyvíjať aktivity, ktoré sú pre iných ľudí bežné. Porucha je na úrovni organizmu ako celku a postihuje zložité činnosti alebo chovanie.
Príklad: neschopnosť plniť rodinné a pracovné úlohy; neschopnosť komunikácie; neschopnosť starať sa o seba (osobnú hygienu, prijímať potravu, obliekať sa, obúvať sa, kontrolovať exkréciu); obmedzenie pohybovej aktivity; dizabilita v manuálnej obratnosti (zaobchádzanie s kľúčom, zámkom, používanie telefónu); dizabilita udržiavať domácnosť (nákupy, upratovanie); dizabilita reagovať na vonkajšie prostredie (zmeny teploty, tmu, hluk).

58. Klasifikácia funkčných porúch v geriatrii III.
H – handicaps (= hendikepy, znevýhodnenia) obmedzujú alebo zabraňujú plneniu role jedinca vo vzťahu k spoločnosti, ktoré sú považované za normálne vzhľadom k veku, pohlaviu, sociálnym a kultúrnym faktorom.
Znakom h. je nesúlad medzi osobnými predpokladmi a očakávaním spoločnosti, alebo spoločenskej skupiny, ktorej je členom. To vedie k vyradeniu zo spoločnosti a izolácii resp. segregácii.
Príklad: handicap orientačný (obmedzenie schopnosti orientovať sa vo vzťahoch k prostrediu); h. fyzickej nezávislosti (obmedzenie schopnosti udržať obvyklú nezávislú existenciu); h. mobility (limitovaná schopnosť pohybovať sa v prostredí); h. ekonomickej sebestačnosti; h. sociálnej integrácie (znevýhodnenie a obmedzenie možnosti jedinca podieľať sa na obvyklých sociálnych vzťahoch)

59. Definícia samostatnosti u seniora
Samostatný je človek, ktorý nemá podstatné obmedzenie telesných i duševných funkcií a samostatne (bez pomoci iných) zvláda všetky potrebné aktivity denného života, v prostredí kde žije.

60. Závislosť u seniora
Závislosť ľahkého stupňa (SZO) – vyžaduje podporu v motivácii k denným činnostiam a kontrolu ich samostatného vykonávania, Potrebné sú len občasný dohľad a výpomoc druhej osoby, občasná lekárska a ošetrovateľská starostlivosť.
Závislosť stredného stupňa – je nutný pravidelný dohľad a sústavná pomoc pri vykonávaní niektorých (nie všetkých) bežných činností. Pomoc pri zaistení základných potrieb inou osobou.
Závislosť ťažkého stupňa – vyžaduje trvalý dohľad a starostlivosť laickou i odbornou, funkčný handicap je veľký, že ho nemôže kompenzovať bežnou pomocou. Všetky základné potreby musia byť zaisťované druhou osobou.

61. Vyšetrenie geriatrického pacienta
Anamnéza
Fyzikálne vyšetrenie
Laboratórne a technologické vyšetrenia
Funkčné vyšetrenie – geriatrický assessment

62. Funkčné geriatrické vyšetrenie
Zdravotný stav, zdravotné riziká a komorbidita
Fyzická výkonnosť a sebestačnosť
Duševné zdravie a psychická pohoda
Sociálna situácia a ekonomické zaistenie
komplexné vyšetrenie, skríningové vyšetrenie, imunizácia, medikácia,
Fyzická výkonnosť a zdatnosť, schopnosť sebaobsluhy, aktivity denného života (test ADL); inštrumentálne činnosti (test IADL); pokročilé aktivity (AADL)
Kognitívne funkcie ( test MMSE), Afektívne funkcie (test Yesavage)
Sociálne kontakty, poskytované služby, hodnotenie rizík bývania, potenciálny opatrovateľ

63. Geriatrický assessment:
Geriatrický assessment – je diagnostický proces zameraný na stanovenie zdravotných, funkčných a psycho-sociálnych problémov seniorov s cieľom vypracovať celkový plán pre liečbu a dlhodobé sledovanie

64. Základné postupy assessmentu:
Klinické vyšetrenie – anamnéza (aj sociálna); fyzikálne vyšetrenie; pomocné vyšetrenia
Posúdenie duševného zdravia – pomocou testov
Posúdenie výkonnosti – funkčného stavu – stabilita a chôdza, ADL a IADL, telesnú zdatnosť, výživu, funkčnú klasifikáciu ICH
Sociálne zdravie – sociálne vzťahy, sociálnu sieť, prostredie, sociálne potreby a služby

65. Na hodnotenie fyzickej výkonnosti:
Základné (bežné) denné činnosti - ADL (Activities of Daily Living– (Barthelovej test, Katz, a i.) – hodnotia schopnosti sebaobsluhy
Zložitejšie (inštrumentálne) činnosti - IADL (Instrumental) (Lawton- Brody) – aktivity nevyhnutné pre nezávislý život vo svojej domácnosti
Pokročilé (advanced) činnosti - AADL – najvyšší stupeň aktivít – zamestnanie, vypisovanie šekov, náboženské aktivity, dobrovoľníctvo, osobné záľuby

66. Položky Barthelovej testu ADL I.
Jedenie a pitie
Obliekanie
Osobná hygiena
Kúpanie
Kontinencia moču a stolice
Používanie WC
Chôdza po schodoch
Presun z lôžka na stoličku
Chôdza po rovine

67. Položky Barthelovej testu ADL II.
Jedenie, pitie sám s  pomocou neurobí
Obliekanie sám s pomocou neurobí
Osobná hygiena sám alebo s pomocou neurobí
Kúpanie sám alebo s pomocou neurobí
Kontinencia moču udrží moč občas neudrží moč neudrží moč
Kontinencia stolice udrží stolicu občas neudrží stolicu neudrží stolicu ... 0

68. Položky Barthelovej testu ADL III.
Použitie WC sám s pomocou (pri vstávaní, utieraní) neurobí ...0
Chôdza po schodoch sám s pomocou (slovnou alebo fyzickou) neurobí ...0
Presun lôžko – stolička (vozík) sám s malou pomocou vydrží sedieť na stoličke neurobí
Chôdza po rovine sám viac ako 50 metrov s pomocou (slovnou alebo fyzickou) inej osoby sám na vozíku neurobí
Hodnotenie : 0 – 40 bodov – závislosť ťažkého stupňa
45 – 60 bodov – závislosť stredného stupňa
65 – 95 bodov – závislosť ľahkého stupňa

69. Položky Lawton-Brodyho testu IADL I.
telefonovanie vyhľadá sám číslo, vytočí ho
pozná niekoľko čísel, odpovie na zavolanie 5
nedokáže použiť telefón
transport cestuje samostatne dopr. prostriedkom... 10
cestuje, ak má sprievodcu
vyžaduje pomoc inej osoby, špeciálne auto
nakupovanie zájde samostatne nakúpiť
nakúpi so sprievodcom a radou druhej osoby 5
neschopný bez podstatnej pomoci
varenie uvarí samostatne celé jedlo
ohreje jedlo
jedlo musí byť pripravené druhou osobou

70. Položky Lawton-Brodyho testu IADL II.
domáce práce udržuje domácnosť s výnimkou ťažších prác vykoná len ľahšie alebo neudrží primeranú čistotu 5
potrebuje pomoc pri väčšine prác alebo sa nezúčastňuje 0
práca okolo domu vykonáva samostatne a pravidelne ...10
vykoná pod dohľadom
vyžaduje pomoc, nevykoná
užívanie liekov samostatne v určený čas, pozná názvy liekov 10
užíva, ak sú pripravené a pripomenú sa mu 5
lieky sa musia podať druhou osobou
financie samostatne, platí účty, pozná príjmy a výdaje ..10
zvládne drobné výdaje, potrebuje pomoc so zložitejšími operáciami 5
neschopný bez pomoci zaobchádzať s peniazmi 0
0–40 bodov: závislý v IADL 45–75 bodov: čiastočne závislý bodov: nezávislý

71. Mini Mental State Examination (MMSE – Folsteinov test) I.
Aký je deň v týždni ?
Aký je dnešný dátum ?
Aký je mesiac ?
Aké je ročné obdobie ?
Aký je rok ?
Kde sme teraz ?
Na ktorom sme poschodí ?
V ktorom sme meste ?
V ktorom sme kraji ?
V ktorej sme krajine ?

72. Mini Mental State Examination MMSE – Folsteinov test II.
11. – Opakovanie slov: strom, okno, kniha.
14. – Odčítanie 7 od 100 (urobiť odčítaní) alebo POKRM
19. – Spomeniete si na slová, ktoré ste opakovali v bodoch 11–13 ?
22. – Čo je toto ? (ukážte hodinky a ceruzku).
Opakovanie frázy: „Žiadne ale, ibaže a keby“.
25. – Vykonanie 3 stupňového príkazu: „Vezmite tento papier, zložte ho a hoďte na zem“.

73. Mini Mental State Examination MMSE – Folsteinov test III.
Prečítanie a vykonanie príkazu napísaného na papieri: „Zavrite si oči“.
Napísanie ľubovoľnej vety.
Nakreslenie dvoch päťuholníkov, ktorých jeden vrchol leží vo vnútri druhého, podľa predlohy.
Hodnotenie : správna odpoveď = 1 bod
24 – 30 bodov – norma
21 – 23 bodov – kognitívna porucha ľahkého stupňa
11 – 20 bodov – kognitívna porucha stredne ťažkého
stupňa
0 – 10 bodov – kognitívna porucha ťažkého stupňa

74. Geriatrická škála depresie – Yesevage test I.
Ste vcelku spokojný so svojím životom? NIE/áno
Zanechal ste veľa svojich aktivít a záujmov? ÁNO/nie
Máte pocit, že Vás život je prázdny? ÁNO/nie
Často sa nudíte ? ÁNO/nie
Mávate väčšinou dobrú náladu ? NIE/áno
Obávate sa, že sa Vám stane niečo zlé ? ÁNO/nie
Cítite sa väčšinu času šťastný ? NIE/áno
Často sa cítite bezmocný ? ÁNO/nie
Dávate prednosť zostať doma, než ísť von a robiť iné veci ? ÁNO/nie
Máte pocit, že máte viac problémov s pamäťou ako v minulosti ? ÁNO/nie

75. Geriatrická škála depresie – Yesevage test II.
Myslíte, že je pekné teraz žiť (byť teraz živý)? NIE/áno
Myslíte si, že Váš život je teraz úplne bezcenný ? ÁNO/nie
Cítite sa plný energie ? NIE/áno
Myslíte si, že väčšina ľudí je na tom lepšie ako Vy ? ÁNO/nie
Myslíte si, že Vaša situácia je beznádejná ? ÁNO/nie
–––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Hodnotí sa posledný týždeň, alebo terajší stav
Započítava sa 1 bod za každú pozitívnu odpoveď, ktorá súvisí s depresiou
Hodnotenie : bodov - Norma
6 -10 bodov - Mierna depresia
> 10 bodov - Výrazná depresia

76. Funkčná klasifikácia seniorov I. – podľa Spirdusovej
seniorov na základe funkčného vyšetrenia rozdeľujeme podľa charakteristík, úrovni aktivít (činností) a druhu zdravotníckych a sociálnych potrieb
bez ohľadu na vek !!!
Elitní seniori - majú najvyšší stupeň aktivít (AADL); tolerujú extrémnu záťaž; absolvujú veteraniády a tréningovú záťaž
Zdatní (fit) seniori - majú najvyšší stupeň aktivít (AADL); majú pravidelnú pohybovú aktivitu, športujú, udržujú si dobrú kondíciu; absolvujú kondičné pobyty; zdravotnícke i sociálne potreby bez obmedzenia (zvládnu náročné operácie, rehabilitácia je rýchla a i.)

77. Funkčná klasifikácia seniorov II. – podľa Spirdusovej
Nezávislí (independent) seniori - zvládajú ADL a IADL bez problémov; za bežných podmienok nepotrebujú podstatnú podporu rodiny a okolia; nemajú rezervy - zlyhávajú pri mimoriadnej záťaži (infekcie s horúčkami, pooperačné stavy, porucha výťahu s nutnosťou chôdze do schodov) → vyžadujú pomoc; pomáhajú im rekondičné pobyty
Krehkí (frail) seniori – sú ohrození náhlou poruchou zdravotného a funkčného stavu (pády, zlyhanie srdca); nezvládajú záťažové situácie; potrebujú trvalú pomoc pri IADL (nakupovanie, varenie, vedenie domácnosti); v domácom prostredí vyžadujú podporu rodiny i opatrovateľskú službu; v nemocnici možnosť imobility

78. Funkčná klasifikácia seniorov III. – podľa Spirdusovej
Závislí (dependent) seniori - nezvládajú IADL; potrebujú pomoc pri niektorých ADL (pohyb, kontinencia, jedenie, umývanie, kúpanie a i.); majú obmedzenú mobilitu, často nevychádzajú z domu; potrebujú pravidelnú podporu rodiny a/alebo opatrovateľskej služby
Úplne závislí (totally dependent) seniori – sú dlhodobo alebo trvale upútaní na lôžko alebo kreslo, nezvládnu sebaobsluhu; nezvládnu ani bežné ADL; vyžadujú ošetrovateľskú starostlivosť, podávanie jedla, umývanie a i.
Umierajúci seniori – majú potreby paliatívnej starostlivosti

79. Zvláštnosti chorôb v starobe – geriatrické syndrómy I.
Geriatrické syndrómy – zaviedol Isaacs (1975) „GIANTS OF GERIATRICS“ – veľké syndrómy: štyri geriatrické „I“ – Imobilita; Instabilita; Inkontinencia a Intelektové poruchy; niektorí autori pridávajú ďalšie I: Infection; Impairment of vision and hearing; Isolation (depression); Inanition (poruchy výživy); Impotencia; Insomnia; Irritabile colon; Impecunity; Immune deficiency
= typické príznaky a choroby vyššieho veku, ktoré sa často vyskytujú u starších pacientov a komplikujú priebeh základného ochorenia

80. Syndrómy patologického starnutia I.
fyziologické starnutie (bežné, obvyklé, „normálne“) – primerané kalendárnemu veku v našich podmienkach;
patologické starnutie = starnutie podstatne sa líšiace od fyziologického
Maximálna potenciálna (teoreticky možná) dĺžka ľudského života je 120 až 130 rokov; daná interakciou genetickej predispozície a faktorov vonkajšieho prostredia; dedičnosť má polygénny (multifaktoriálny) charakter

81. Syndrómy patologického starnutia II.
Progéria = predčasné starnutie – vzniká z príčin genetických, vonkajšieho prostredia alebo ich kombináciou
genetické príčiny: ch. hromadného výskytu, civilizačné choroby (diabetes, ateroskleróza, hypertenzia, nádory, Alzheimerova ch.), vrodené poruchy metabolizmu
zmenený počet chromozómov Turnerov sy. (45 XO) a Downov sy. (trizómia 21. chromozómu)
Hutchinson– Gilfordov sy. (príznaky starnutia už v detstve) a Wernerov sy. (starnutie po 25 roku života)
Vplyvy vonkajšieho prostredia (stres, fyzikálne a i.)

82. Progéria - Hutchinson-Gilfordov sy.
Nízky vzrast od 1.roka života (maximum výška 115 cm)
paralelne prebiehajúce „zostarnutie“ - strata vlasov, podkožného tuku, flekčné kontraktúry kĺbov, malá tvár, zobákovitý nos, prominujúce oči → „vtáčia tvár“
sklerodermia kože, hypoplázia kostí, pohlavný vývoj chýba alebo je oneskorený, vysoký tenký hlas, inteligencia normálna, inzulínová rezistencia, anomálie kolagénu, lipidov
konečná hmotnosť do 15 kg, predčasný vývin aterosklerózy → úmrtie v 2. decéniu na uzáver koronárnych artérií
výskyt sporadický (asi 1 prípad na živonarodených detí), vyšší vek otca, autozómovo dominantné mutácie, gén na chromozóme 1

83. Geriatrické sociálne syndrómy I.
= situácie, ktoré vznikajú u seniorov pri narušení jeho sociálnej rovnováhy, priamom pôsobení nepriaznivých sociálnych činiteľov alebo neprimeranej reakcii starého človeka na ne.
Seniori sa líšia sociálnymi faktormi: vekom; poberaním starobného dôchodku; ekonomickým štandardom; dôsledkami starnutia; chronickými chorobami; mortalitou
Dysfunkcia rodiny, hyperprotektívny syndróm
Sociálna izolácia
Sociálno – ekonomický stres
Násilie na starom človeku

84. Dysfunkcia rodiny, hyperprotektívny sy.
Podmienky starostlivosti o seniora v rodine: chcieť (morálka, motivácia, hodnoty, mravná výchova); vedieť (výcvik, schopnosti); môcť (rozpad viacgeneračnej na nukleárne rodiny, zamestnanie žien, priestorové podmienky, opustenie kariéry)
Dysfunkcia rodiny – reakcia seniora na zmeny v rodine (úmrtie, odchod člena rodiny, rozvod); vzájomné vzťahy v rodine (vnuci a starí rodičia); strata funkcie podpornej skupiny voči seniorovi (handicap seniora) → senior reaguje psychickými i somatickými ťažkosťami
Hyperprotektívny sy. – nadmerná starostlivosť neprimeraná skutočným funkčným možnostiam seniora

85. Sociálna izolácia I.
= strata sociálnych kontaktov z rôznych príčin (psychosociálnych, prítomnosti obmedzení, osamelosti, antisociálneho správania).
znamená dobrovoľné alebo nútené vyradenie jedinca zo spoločnosti
Sociálna izolácia vzniká:
z psychosociálnych faktorov – viazanosť na zamestnanie, strata úlohy a prehra dôchodkom, pocit nepotrebnosti, nepripravenosť na starnutie, chýbanie motivácie k aktivitám
z prítomnosti obmedzení – porucha zdravia, chronickú bolesť, inkontinenciu, závraty, zmyslové poruchy, chudobu

86. Sociálna izolácia II.
z osamelosti po strate partnera, v dôsledku vysokého veku po úmrtí rovesníkov a neprítomnosti rodiny („gerontické rodiny“ )
z antisociálneho správania – poruchy chovania sebeckosť, bezohľadnosť
Prejavy a formy sociálnej izolácie:
Psychosociálna deprivácia – chýba dostatok vonkajších podnetov, pasívny spôsob života, odmietanie komunikácie, pomoci, bezradnosť v nečinnosti

87. Sociálna izolácia III.
Sy. osamelosti – osamele žijúci („single“), zmeny chovania, agresivita, obhajoba územia pred druhými
Sy. závislosti a submisivity – neodpovedajú skutočným funkčným možnostiam, nízke vlastné ohodnotenie, únik pred autoritou
Strata pocitu bezpečia – strata pocitu životných istôt, strach z sociálnej budúcnosti
Sy. štyroch stien – bezradnosť zo straty programu, odchod do dôchodku

88. Sociálna izolácia IV.
Ponorková choroba – izolácia vnútri malej skupiny nemeniacich sa jedincov
Sy. opusteného hniezda – odchod detí, zmena životného štýlu a partnerských vzťahov
Diogénov sy. – zanedbávanie seba i domácnosti, strata motivácie k bežným úkonom
Vynucovanie pozornosti – sa deje častou signalizáciou nepatrných ťažkostí a problémov