1. Karl Marx – materializmus a kultúra

2. karl marx – východiská 1 - práca
od Hegela preberá myšlienku
pohyb dejín – zrkadlí vývoj ľudského ducha,
(teória sebauvedomenia je spojená s filozofiou dejín),
nie však jeho idealizmus ...
najprv metaf. materializmus neskôr k rozvinutej "vedeckej" teórii
syntéza: história + ekonómia + filozofia
život = štát = práca
práca je proces medzi človekom a prírodou, proces, v ktorom človek vlastným konaním sprostredkováva reguluje a kontroluje svoju látkovú výmenu s prírodou.
- podstata človeka
- produkuje jazyk, zvyky, inštitúcie, prostredníctvom ktorých vzniká vedomie
Hegel z hlavy na nohy
dialektický materializmus
kultúra

3. karl marx – východiská 2 - človek
idea ľudskej prirodzenosti ako výtvoru / procesu vytvárania
→ podstata práce
skutočný človek ← výsledok vlastnej práce
nie však idealisticky, ale materiálne
základný princíp materializmu a pozitívnej vedy
postaviť na spoločenskom vzťahu:
človek – človek
Rodovou bytosťou je len človek, len on nachádza svoju prirodzenosť poznaním seba samého ako spoločenskej a spoločensky determinovanej bytosti.
3 momenty sebauvedomenia:
1. prvotné sebauvedomenie človeka (zajatého v rodovom bytí)
2. sebaodcudzenie od rodového bytia
3. sebarealizácia (naplnenie v slobodnej tvorivej aktivite)
nie nevyhnutne historicky. nasledujúce
antiindividualizmus!
spoločenská podstata = materialistická entita = práca

4. karl marx – východiská 3 – štádiá sebauvedomenia
trom momentom sebauvedomenia zodpovedajú
tri štádiá dejín :
1. štádium prírodného človeka
príroda vládne človeku
ešte nie súkromné vlastníctvo (cez kt, sa príroda stáva objektom)
2. vznik súkromného vlastníctva
oddelenie človeka od prírody ~ oddelenie človeka od človeka
3. komunizmus – človek ovládne prírodu natoľko, že prekoná súkromné vlastníctvo a tak oddelenie človeka od človeka.
dovtedy bolo vlastníctvo chápané ako prirodzený nemenný stav (prirodzený egoizmus), a liberálni politický ekonómovia riešili iba zmluvné práva a pravidlá výmeny, ktoré majú viesť k blahu nielen jednotlivcov ale spoločnosti ako celku. teda riešili len pohyb vlastníctva
← snaha o vysvetlenie dejín na základe ekonomických vzťahov
inštitúcia súkromného vlastníctva – produkuje sebaodcudzenie (kapitalizmus)
človek uskutoční sám seba oslobodí sa, ovládne prírodu a stotožní sa so svojím rodovým bytím
A. Smith: Skúmanie o povahe a príčinách bohatstva národov (1776)

5. karl marx súkromné vlastníctvo, odcudzenie práce
súkromné vlastníctvo len zdanlivo vytvára slobodu pohybu a vyjadrovania a vedie k ovládnutiu prírody, v skutočnosti ide len o väčšie zotročenie
č. pripútaný k vlastníctvu – odcudzený sebe samému
liberálna ekonómia len fixuje status quo a brzdí skúmanie iných zriadení (– bez súkromného vlastníctva)
odcudzenie práce – stráca sa pôvodný cieľ práce – sebarealizácia svojej podstaty (druhovej) – a stáva sa z nej len prostriedok k uspokojeniu potrieb.
- práca sa stáva súkromným vlastníctvom niekoho iného
= > človek sa stáva izolovaným indivíduom a stráca svoju druhovú podstatu – podriaďuje spoločenské zájmy svomu egoistickému záujmu
spojené ako príčina a následok, to čo ex. objektívne ako vlastníctvo je subjektívne pociťované ako sebaodcudzenie
← Kant
~ Kantov kategorický impratív

6. (politických, právnych, kultúrnych inštitúcií)
karl marx - nadstavba
základňa
výrobné vzťahy
výrobné sily
nadstavba
(politických, právnych, kultúrnych inštitúcií)
slúžia k upevneniu a za chovaniu základne
v komunizme právna, politická a ideologická nadstavba zanikne
realizovať je to možné jedine revolúciou (tá nastane keď rozpory v základni nadobudnú neudržateľnú podobu)
← výrobné sily sa rozvinú natoľko, že už nebude možné zachovávať a udržiavať kapitalizmus

7. Náčrt popperovho argumentu vyvracajúceho historicizmus ako vedeckú metódu:
"1. Priebeh ľudských dejín je do veľkej miery ovplyvňovaný rastom ľudského poznania. (Platnosť tejto premisy musia uznať dokonca aj tí, ktorí v našich idách vidia len vedľajšie produkty materiálneho vývoja určitého druhu.)
2. Racionálnymi, či vedeckými metódami nemôžeme predvídať budúci rast našeho vedeckého poznania. (...)
3. Nemôžeme tak ani predvídať budúci priebeh ľudských dejín.
4. To znamená, že musíme odmietnuť možnosť teoretickej histórie, tj. historickej sociálnej vedy, ktorá by zodpovedala teoretickej fyzike. Nemôže existovať žiadna vedecká teória historického vývoja, ktorá by slúžila za základ historickej predpovede.
5. Základný cieľ historicistických metód (...) je teda spochybnený, a historicizmus sa tak rúca.
Argument pochopiteľne nevyvracia možnosť akýchkoľvek spoločenských predpovedí, naopak sa dkonale zlučuje s možnosťou overovania sociálnych, napr. ekonomických teórií; je možné predvídať, že určité druhy vývoja nastanú za určitých podmienok. ..."
Popper, K. R. 1994: Bída historicizmu. Praha : Oikoymenh, s. 11.

8. literatúra: Marx, K. 1975: Rukopisy „Grundrisse“. Bratislava : Pravda
Edgar, A., Sedgwick, P (eds.): Key Concepts of Cultural Theory. New York, London : Routledge.
Edgar, A., Sedgwick, P. (eds.) 2002: Cultural theory: The Key Thinkers. New York, London : Routledge.
Hrušovský, I. 1975: Dialektika bytia a kultúry. Bratislava : Tatran.
Popper, K. R. 1997: Život je řešení problémů. Praha : Mladá fronta.