1. HYGIENA RÚK - VÝZNAMNÁ SÚČASŤ BOT

2. Hygiena rúk
Množstvo nemocničných štúdií potvrdilo, že hygiena rúk znižuje výskyt nozokomiálnych nákaz
Hygiena rúk ja nákladovo najefektívnejší spôsob:
prevencie nozokomiálnych nákaz
prevencie šírenia antimikróbnej rezistencie

3. Clean care is safer care „save lives: clean your hands“
súčasťou programu WHO „First Global Patient Safety Challenge - Clean Care Is Safer Care“ je kampaň pod názvom „Save Lives: Clean Your Hands“ (Umývaj si ruky – zachrániš život“)
5. máj je celosvetový deň venovaný hygiene rúk
5. mája ročník kampane v SR
zameraná na edukáciu zdravotníckych pracovníkov
Hlavným cieľom kampane je poukázať, že správna hygiena rúk patrí medzi najdôležitejšie spôsoby prevencie NN
V súčasnosti je do projektu zaregistrovaných zdravotníckych zariadení po celom svete (Slovensko 25)

4. PREVALENCIA NN VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH, 2009
v krajinách EÚ vzniknú NN u 5-15% hospitalizovaných pacientov
výskyt NN na JIS je 9-37% hospitalizovaných pacientov

5. Mikroflóra kože Rezidentná – trvalá, fixná, koži vlastná
na povrchu i vnútri pokožky
konštantné zloženie
20% mikroflóry nemožno odstrániť
väčšinou nepatogénne mikroorganizmy
Tranzientná – prenosná, nálepová, polietavá
je odrazom prostredia v ktorom ruky pracujú
získava sa kontaktom s kontaminovanými miestami a predmetmi
prežíva obmedzenú dobu (niekedy 150 min.)
dá sa odstrániť umývaním a dezinfekciou

6. TECHNIKA UMÝVANIA A DEZINFEKCIE RÚK
Umývanie rúk
- odstránenie nečistôt
Dezinfekcia rúk
(alkoholová dezinfekcia rúk vtieraním)
- odstránenie tranzientnej mikroflóry kože
Predoperačná príprava rúk
- odstránenie tranzientnej a časti rezidentnej mikroflóry rúk

7. HYGIENA RÚK ZDRAVOTNÍCKYCH PRACOVNÍKOV
Umývanie rúk mydlom a vodou – ak sú viditeľne znečistené
Alkoholová dezinfekcia rúk – ak sú viditeľne čisté
Používanie rukavíc

9. EXPOZIČNÝ ČAS V HYGIENE RÚK A REDUKCIA BAKTERIÁLNEJ KONTAMINÁCIE
15sec
30sec
1 min
2 min
3 min
4 min 6 5 4 3 2 1
Bakteriálna kontaminácia (priemer redukcie v log 10 )
Umývanie rúk
Alkoholová dezinfekcia rúk
Alkoholová dezinfekcia rúk:
efektívnejšia
rýchlejšia
lepšie tolerovaná
After seconds only, handrubbing is significantly more efficient than handwashing with plain soap and water, to reduce hand bacterial contamination.
Pittet and Boyce. Lancet Infectious Diseases 2001

10. Miesta, na ktoré sa zabúda

11. METÓDA SLEDOVANIA POKRYTIA CELEJ POKOŽKY
DEZINFEKČNOU LÁTKOU
Derma lite check

12. NAJDÔLEŽITEJŠIE PRÍČINY NEAKCEPTOVANIA VÝKONU HYGIENY RÚK
1. Všeobecné:
profesionálny stav
mužské pohlavie
práca na JIS
práca v pracovné dni
práca s vysokým rizikom infekcie
potreba veľkého počtu umytí za zmenu
3. Emocionálne:
- nedostatok motivácie
- chýbanie príkladu
- pocit, že to nie je priorita
- nikto za to netrestá
2. Osobné:
- dráždenie a suchosť kože
- nedostatok umývadiel
- nedostatok dezinfekčných prostriedkov
- málo personálu
- preplnené oddelenia
- urgentné ošetrenia
- nedostatok informácií
- nezáujem zo strany vedenia
- chýbanie smerníc

13. GEOGRAFICKÝ KONCEPT RIZIKA PRENOSU
Zdravotnícka zóna
PACIENTSKÁ ZÓNA
Kritické miesto s rizikom infekcie pre pacienta
health care activity may be described as a succession of tasks during which health-care workers' hands touch different types of surfaces: the patient, his/her body fluids, objects or surfaces located in the patient surroundings and patients and surfaces within the health-care area. Each contact is a potential source of contamination for health-care workers' hands.
Elements or areas that are involved in hand transmission of health care-associated germs:
PATIENT: the transmission risk is especially related to critical sites. Critical sites can either correspond to body sites or medical devices that have to be protected against microorganisms potentially leading to HCAI (called critical sites with infectious risk for the patient), or body sites or medical devices that potentially lead to hand exposure to body fluids and bloodborne pathogens (called critical sites with body fluid exposure risk). Both pre-cited risks may also occur simultaneously. Critical site with infectious risk for the patient: where there is a risk of germs being inoculated into the patient during a care activity through contact with a mucous membrane, non-intact skin or an invasive medical device. Critical site with infectious risk for the health-care worker: where there is a risk of potential or actual exposure to a patient’s blood or another body fluid for the health-care worker.
PATIENT SURROUNDINGS: space temporarely dedicated to a patient, including all inanimate surfaces that are touched by or in direct physical contact with the patient (e.g. bed rails, bedside table, bed linen, cHCAIrs, infusion tubing, monitors, knobs and buttons, and other medical equipment).
health-care ZONE: all those elements beyond the patient surroundings, which make up the care environment (other patients, objects, medical equipment and people present in a health-care facility, clinic or ambulatory setting).
Therefore, focusing on a single patient, two virtual geographical areas can be identified from the “transmission risk point of view”, the patient zone (including the patient and his/her surroundings) and the health-care zone (containing all surfaces outside the patient zone, i.e. all other patients and their surroundings and the health-care facility environment).
Sax H, et al. “My 5 Moments for Hand Hygiene”: a user-centred design approach to understand, train, monitor and report hand hygiene. J Hosp Infect 2007
Kritické miesto s rizikom expozície biologickému materiálu
Princíp: mikroorganizmy zo zóny pacienta sa nesmú preniesť do zdravotníckej zóny a naopak. Hlavný nástroj je dezinfekcia rúk – používanie konceptu 5 momentov. 13

14. Medián spotreby alkoholového dezinfekčného prostriedku na ruky:
SR 9 l/1000 pacientskych dní
EÚ 18,7 l/1000 pacientskych dní
Zdroj: BPS r. 2012

15. PRÍKLADY DEZINFEKČNÝCH PROSTRIEDKOV NA DEZINFEKCIU RÚK ĽAHKO DOSTUPNÝCH V MIESTE OŠETRENIA PACIENTA
Bez umiestnenie prostriedku na dezinfekciu rúk v pacientskej zóne nie je možné dodržiavať koncept 5 momentov v hygiene rúk.
Dezinfekčný prostriedok môže byť umiestnený na stene v izbe pacienta, na ráme postele, na boku stolíka, alebo ho môže mosiť lekár/sestra vo vrecku.

16. Prenos rukami: krok 1
Mikroorganizmy sú prítomné na koži pacienta a povrchoch okolo pacienta
Mikoorganizmy (S. aureus, P. mirabilis, Klebsiella spp. a Acinetobacter spp.) sú prítomné na niektorých miestach intaktnej kože niektorých pacientov:
(KTJ)/cm2
Okolo 1 milióna kožných šupín obsahujúcich živé mikroorganizmy je odlučovaných z normálnej kože
Miesta v okolí pacienta (posteľná bielizeň, nábytok, predmety) sa kontaminujú mikroorganizmami od pacienta (hlavne stafylokokmi a enterokokmi)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 16

17. Prenos rukami: krok 2
Ruky zdravotníka sú kontaminované mikroorganizmami pri priamom a nepriamom kontakte s pacientom
Sestry môžu mať kontaminované ruky so 100–1 000 KTJ Klebsiella spp. v priebehu „čistých“ výkonov pacienta (polohovanie, meranie pulzu, krvného tlaku, teploty...)
15% sestier pracujúcich na izolačných
jednotkách má v priemere KTJ S. aureus na svojich rukách
Na bežnom oddelení 29% sestier má S. aureus na svojich rukách (medián: KTJ) a 17–30% má na rukách gramnegatívne baktérie (medián: 3 400– KTJ)
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 17

18. Prenos rukami: krok 3
Prežívanie a množenie mikroorganizmov na rukách zdravotníkov
Po kontakte s pacientmi alebo s kontaminovaným prostredím môžu byť mikrooganizmy zachytené na rukách v rozdielnej časovej dĺžke (2 – 60 minút)
Absencia výkonu hygieny rúk dlhšie trvanie ošetrenia vyšší stupeň kontaminácie rúk
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 18

19. Prenos rukami: krok 4
Nekvalitná hygiena rúk vedie k zbytkovej kontaminácii
Malé množstvo prostriedku/ nedostatočné trvanie výkonu hygieny rúk vedie k nedostatočnej dekontaminácii
Tranzientná mikroflóra rúk
je stále odstraňovaná umývaním
rúk mydlom a vodou, avšak
alkoholová dezinfekcia rúk je
signifikantne viac efektívna
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 19

20. Prenos rukami: krok 5
Prenos mikroorganizmov z pacienta A na pacienta B rukami zdravotníckeho pracovníka
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 20

21. Prenos rukami: krok 6 Manipulácia s inváznymi zdravotníckymi pomôckami
kontaminovanými rukami vedie k zavlečeniu mikroorganizmov na miesta s rizikom infekcie
Pittet D et al. The Lancet Infect Dis 2006 21

22. prevencia infekcii močového traktu
infekcie močového traktu - tvoria asi 40 % všetkých NN
IMC
endogénne (vyvolávajú baktérie z vlastného močového mechúra)
exogénne (prenášajú sa od iných pacientov rukami personálu, porušením uzatvoreného drenážneho systému a z kontaminovaných pomôcok a prostredia)

23. ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Pred manipuláciou
pred zavádzaním permanentného, intermitentného alebo kondómového močového katétra, tesne pred nasadením sterilných rukavíc
pred manipuláciou s drenážnym systémom, pred odberom vzorky moču alebo pri vyprázdňovaní zberného vrecka
PREČO? Chránite pacienta pred preniknutím mikroorganizmov do jeho tela

24. ZAOBCHÁDZANIE S MOČOVÝM KATÉTROM A DRENÁŽNYM SYSTÉMOM
KEDY SI DEZINFIKOVAŤ RUKY
Bezprostredne po kontakte
po odbere vzorky moču
po vyprázdňovaní drenážneho vrecka
po odstraňovaní močového katétra
PREČO? Chránite seba a prostredie pred kontamináciou mikroorganizmami od pacienta

25. 5 KĽÚČOVÝCH ASPEKTOV
Uistite sa, či je indikácia permanentného katétra správna
Používajte uzavretý drenážny močový systém a udržiavajte ho uzavretý
Pri zavádzaní katétra používajte sterilné rukavice
Denne posudzujte, či je u pacienta stále nutné použitie permanentného močového katétra
Ak pacient s permanentným močovým katétrom nemá potvrdenú infekciu, nepotrebuje ATB (ani pri asymptomatickej bakteriúrie)

27. Clostridium difficile
Významný nemocničný patogén

28. Clostridium difficile
Anaerobná grampozitívna sporulujúca tyčinka
vyskytuje sa bežne v prírode
Asymptomatický nosiči
~5% zdravých dospelých
vyšší výskyt u detí a dojčiat (~80% detí do 2 rokov)
Vytvára spóry
vegetatívna forma buniek prežíva na pevných suchých povrchoch pri izbovej teplote okolo 15 minút, na vlhkých povrchoch až 6 hodín
spóry C. difficile sú mimoriadne rezistentné na sucho, teplo, chemické a fyzikálne činitele (napr. na nemocničnej podlahe pretrvajú až 6 mesiacov)

29. Klinický obraz ochorení
hnačka
pseudomembranózna kolitída
toxické megakolony
komplikácie: perforácia hrubého
čreva, sepsa

30. Clostridium difficile
Enteropatogenita je spôsobená
Toxínom A – enterotoxín – poškodzuje bunky črevného epitelu – hromadenie tekutiny v čreve – vodnaté hnačky
Toxínom B – cytotoxín – nekróza napadnutého tkaniva
Toxíny sú produkované simultánne a pôsobia synergicky
Binárny toxín sa nachádza u 6% kmeňov - význam v patogenéze infekcie zatiaľ nie je celkom objasnený

31. Vznik CDI Infekcia asociovaná so zdravotnou starostlivosťou
so začiatkom ochorenia 48 hodín po prijatí a do týždňov po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia
CDI so začiatkom ochorenia do 48 hodín po prijatí alebo ak má anamnézu hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia posledné 4 týždne
Komunitná infekcia
ochorenie u ambulantného pacienta bez anamnézy hospitalizácie alebo ambulantného ošetrenia v posledných 4 týždňoch alebo hospitalizovaného do 48 hodín

32. Prenos Clostridium difficile
Masívne kontaminuje prostredie
1 ml hnačkovitej stolice = 1 milión spór
Infekčná dávka u vnímavého jedinca = pár desiatok až stoviek spór
endogénna infekcia
exogénna infekcia
Prenos priamy z pacienta na pacienta
rukami zdravotníckeho personálu
nepriamy kontaminovaným prostredím
CD významný nozokomiálny patogén

33. OPATRENIA PRI VÝSKYTE CLOSTRIDIUM DIFFICILE
izolácia alebo kohortovanie pacientov
bariérová ošetrovacia technika
prostredie – sporicídne DP – peroxozlúčeniny
glutaraldehydy
ruky personálu – umývanie vodou a mydlom
- rukavice vymieňať !!!

34. CDI v SR

35. CDI v SR, NN

36. NEDOTÝKAJ SA MA, AK NEMÁŠ VYDEZINFIKOVANÉ RUKY !!!

37. UMÝVAJTE A DEZINFIKUJTE SI RUKY A BUĎTE SI ISTÍ, ŽE STE VZOROM PRE SVOJ ZDRAVOTNÍCKY TÍM A VAŠE RUKY BUDÚ BEZPEČNÉ PRE VAŠICH PACIENTOV.

38. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ