1. Rozhovor ako výskumná metóda
Ošetrovateľský výskum
Mgr. Juraj Čáp, PhD.
Ústav ošetrovateľstva JLF UK, predmet: Ošetrovateľský výskum I., bakalársky študijný program

2. Charakteristika rozhovoru
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Charakteristika rozhovoru
Rozhovor patrí medzi jednu z najpoužívanejších výskumných metód v kvalitatívnom výskume
Väčšinou sa realizuje priamym kontaktom medzi výskumníkom a skúmanou osobou / existujú aj nepriame formy (telefón, on-line komunikácia)
Výskumný rozhovor je vedecká metóda, ktorá je vopred naplánovaná. Je to asymetrická situácia, t.j. výskumník vedie rozhovor a kladie otázky a respondent na ne odpovedá. Odpovede si výskumník zaznamenáva a neskôr ich vyhodnotí
Umožňuje zachyť fakty, motívy, postoje, životnú skúsenosť respondenta

3. Typy rozhovorov Priamy a nepriamy (telefonický, on-line) rozhovor
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Typy rozhovorov
Priamy a nepriamy (telefonický, on-line) rozhovor
Individuálny rozhovor (face-to-face) a skupinový rozhovor (focus group)
Štruktúrovaný, neštruktúrovaný a pološtruktúrovaný rozhovor

4. Pološtruktúrovaný rozhovor
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Pološtruktúrovaný rozhovor
Časť otázok je pripravená vopred, ale ich poradie sa môže meniť podľa priebehu rozhovoru
Výskumník môže v priebehu interview utvoriť nové otázky, prípadne niektoré vynechať
Základné otázky odvodené od čiastkových výskumných problémov
Doplňujúce otázky zamerané na získanie podrobných informácii – vysvetlení tvrdení, ktoré respondent uviedol počas rozhovoru
Často sa využíva ako hĺbkový rozhovor (in-depth interview)

5. Pološtruktúrovaný rozhovor
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Pološtruktúrovaný rozhovor
Vytvorenie protokolu
úvodne informácie a otázky (vysvetlenie, prečo robíme rozhovor a „prelomenie ľadov“)
výskumné otázky
doplňujúce otázky
demografické údaje
poďakovanie

6. Príklad pološtruktúrovaného rozhovoru
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Príklad pološtruktúrovaného rozhovoru
Čiastkové výskumné problémy
Hlavné a doplňujúce otázky v rozhovore
Čo považujú sestry za pozitívum v komunikácii s  pacientom?
Čo považujú sestry za problém v komunikácii s  pacientom?
S akými pacientmi sa sestrám komunikuje najťažšie?
S akými pacientmi sa sestrám komunikuje najľahšie?
Aké sú Vaše skúsenosti s komunikáciou s pacientmi? Najprv by sme sa mohli zamerať na Vaše pozitívne skúsenosti. Čo vnímate ako pozitívne, keď sa rozprávate s pacientmi?
Prípadné doplňujúce otázky:
Prečo je to pozitívne? ; V akej situácii sa to stáva?; Môžete mi to vysvetliť?
S akými pacientmi sa Vám komunikuje najľahšie?
Prečo sa práve s nimi komunikuje najľahšie?; Opíšete mi to? Môžete mi to vysvetliť?
A čo naopak. Čo vnímate ako negatívne, keď sa rozprávate s pacientmi? Čo vnímate ako bariéry v komunikácii?
Prečo to pôsobí na Vás negatívne? ; V akej situácii sa to stáva?; Môžete mi to vysvetliť?
S akými pacientmi sa Vám komunikuje najťažšie?
Prečo sa práve s nimi komunikuje najťažšie?; Opíšete mi to? Môžete mi to vysvetliť?
Ak by ste mohli niečo zmeniť v komunikácii s pacientmi, čo by to bolo?
Prečo práve toto by ste zmenili?
Chceli by ste k tejto téme ešte niečo dodať?

7. Povzbudenie respondentov
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Povzbudenie respondentov
Krátke vyjadrenie porozumenia a záujmu – chápem, áno, rozumiem...
Krátke mlčanie - (2-3 sekundy) spolu s očným kontaktom po odpovedi respondenta – naznačte, že očakávate rozvinutie odpovede
Zopakovanie otázky – ak respondent neodpovedal dostatočne, zopakujte otázku. Je to podnet a uistenie pre respondenta, že vám záleží na jeho odpovedi
Zopakovanie (parafrázovanie) odpovede – overíte si, či ste správne pochopili výpoveď respondenta
Sumarizácia odpovede respondenta – nasleduje po uzavretí istej témy rozhovoru. Uistíte respondenta, že ste všetko správne pochopili

8. Doplňujúce otázky (informácie do hĺbky)
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Doplňujúce otázky (informácie do hĺbky)
Ako ste to mysleli?
Môžete o tom ešte niečo povedať?
Kedy sa to stávalo najčastejšie?
Aké ste pri tom mali pocity?
Ako si to vysvetľujete?
Prečo si to myslíte?
Ako tá situácia prebiehala?
...
Pozor na navádzanie na odpovede, podsúvanie vlastných vysvetlení

9. Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Dĺžka rozhovoru
Rozhovor by sa mal realizovať väčšinou dovtedy, kým výskumník nezíska potrebné informácie
Väčšinou však trvá dovtedy, pokým je respondent ochotný odpovedať
Treba počítať s faktorom únavy
Rozhovor by nemal trvať viac ako hodinu

10. Zácvik výskumníka Zácvik zameraný na:
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Zácvik výskumníka
Zácvik zameraný na:
vytvorenie raportu,
kladenie otázok,
sledovanie obsahovej línie
vhodné reagovanie na odpovede
Realizovať skúšobné interview, podľa možnosti s osobami, ktoré sa podobajú cieľovej skupine
Konzultácia so skúsenejším výskumníkom (napr. pri analýze prepisu rozhovoru) zameraná na spätnú väzbu pre výskumníka

11. Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Úlohy výskumníka
Má trpezlivo, priateľsky, ale zároveň rozumne kriticky počúvať
Nemá prejavovať nijaké mocenské sklony
Nemá dávať rady ani dohovárať respondentovi
Nemá s respondentom diskutovať, dohadovať sa
Má hovoriť alebo klásť otázky
ak treba respondentovi pomôcť vyjadriť sa
ak treba odstrániť obavy či napätie respondenta
ak treba respondenta pochváliť, že presne vyjadruje svoje myšlienky, city
ak treba respondenta vrátiť k otázkam, ktoré sa vynechali alebo sa na ne zabudlo

12. Vyhodnotenie rozhovoru
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Vyhodnotenie rozhovoru
Kvalitatívna analýza dát
Existujú rôzne spôsoby v závislosti od typu metodológie
fenomenologický prístup („čistý jav“)
hermeneutický prístup (jav v socio-kultúrom kontexte – interpretácia)
interpretetívno-fenomenologická analýza (IPA)
grounded theory (axiálne kódovanie – vytvorenie teórie)
etnografická štúdia (jav v socio-kultúrom kontexte – opis)
obsahová analýza (rôzne druhy – podľa autorov)
tematická analýza

13. Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Tematická analýza
Metódu identifikácie, analýzy vzorov (témam) v dátach
Proces tematickej analýzy
Zoznámenie sa s dátami
Generovanie počiatočných kategórií
Hľadanie tém
Preskúmanie tém
Definovanie a pomenovanie tém
Zhrnutie výsledkov

14. Identifikácia kategórií
Juraj Čáp | JLF UK | 2015
TEMATICKÁ ANALÝZA
Fáza procesu
Kroky činnosti
Identifikácia kategórií
organizácia dát a 
Vytvorenie prepisu dát ▼
Prvé čítanie bez kódovania
Identifikovanie predbežných kategórii / kódov (otvorené kódovanie) a extrakcia dát
Triedenie a organizácia textu pod kategórie / kódy + vytváranie poznámok
Opätovné čítanie a úprava kategorizácie do definitívnej podoby
Analýza
syntéza kategórii
Identifikovanie podobných kategórii a ich redukcia pod spoločnú tému prípadne rozdelenie kategórie do viacerých subkategórií
Identifikácia nosných tém, ktoré opisujú prípadne vysvetľujú dáta
a interpretácia
Opis
Vytvorenie definícií jednotlivých kategórii a následne tém
Identifikácia vzťahov / prepojení medzi kategóriami a témami
Prezentácia
Vytvorenie schémy, ktorá zachytáva kategórie ich vzťahy k nosným témam
Vytvorenie opisu a interpretácie schémy
Tematická analýza

15. Juraj Čáp | JLF UK | 2015
Použitá literatúra
BRAUN, V. – CLARKE, V. Using thematic analysis in psychology. In Qualitative Research in Psychology. 2006, vol.3, no. 2, pp. 77‒101.
GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [ ]. Dostupné na:
HENDL J. Kvalitativní výzkum: základní metody a aplikace. Praha: Portál, 2005.
ŠVEC, Š. et al. Metodológia vied o výchove. Bratislava: Iris, s. ISBN
ŽIAKOVÁ K. et al. Ošetrovateľstvo : Teória a vedecký výskum. Martin: Vydavateľstvo Osveta, s. ISBN