1. Príklady (optimálnych?) kapitálových štruktúr niektorých odvetví v USA

2. Dividendová politika

3. Dividendová politika
koľko percent hospodárskeho výsledku (kvóta vyplácania dividend) by malo byť vyplatené akcionárom formou dividend?
mali by byť dividendy vyplatené v hotovosti alebo by táto hotovosť mala byť použitá na spätný nákup určitého podielu balíkov akcií, ktoré držia akcionári?
ako stabilná v čase by mala byť kvóta vyplácania?

4. Preferencie akcionárov: výnosy z dividend, resp
Preferencie akcionárov: výnosy z dividend, resp. výnosy z kapitálového zisku
Gordonov model oceňovania akcií s konštantným rastom g:
E(P0) = D1 / (ks-g)
E(P0) – očakávaná (vnútorná) hodnota akcie
D1 – očakávaná (ďalšia nasledujúca) dividenda
ks – požadovaný výnos akcie
Akákoľvek zmena v kvóte vyplácania vyvolá dva protichodné efekty:
nárast (pokles) D1 znamená menej zdrojov na reinvestovanie a teda pokles (nárast) hodnoty g
=>
úloha: nájsť také optimálne (vybalancované) hodnoty budúcich dividend a budúceho rastu, ktoré maximalizujú cenu akcií podniku!

5. Teórie preferencií investorov
dividendová politika je irelevantná (Modigliani, Miller)
neexistuje optimálna dividendová politika; každá dividendová politika je rovnako dobrá a nemá žiadny vplyv na hodnotu firmy a cenu kapitálu
teória „vrabec v hrsti“ (bird-in-the-hand)
dividendy sú menej rizikovejšie ako výnosy z kapitálového zisku; kvóta vyplácania by mala byť čo najvyššia s cieľom maximalizácie hodnoty firmy
teória daňovej preferencie
pre investorov je daňovo výhodnejší nerozdelený zisk pred dividendami; nízka kvóta vyplácania maximalizuje hodnotu firmy

6. Teórie preferencií - príklad

7. Teórie preferencií - príklad

8. Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model
distributions = net income – retained earnings needed to finance new investments
distributions = net income – [(target equity ratio) x (total capital budget)]

9. Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model – príklad
target equity ratio = 60%
capital budget = 50 mil. USD
=> it would need 50 mil. USD x 0,6 = 30 mil. USD of common equity
if net income = 100 mil. USD => its distribution = 100 mil. USD – 30 mil. USD = 70 mil. USD
if the company had 100 mil. USD of earnings and capital budget of 50 mil. USD => it would use 30 mil. USD of the retained earnings plus 50 mil. USD – 30 mil. USD = 20 mil. USD of new debt => its capital structure is on target

10. Praktická dividendová politika: reziduálny dividendový model

11. Kombinácia rôznych IOS-plánov s MCC-plánom

12. Niektoré ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú dividendovú politiku
udržanie stability výšky dividend
dodatky k úverovým zmluvám, týkajúce sa finančných ukazovateľov
preferencia vyplácania dividend z prioritných akcií
dostatok peňažných prostriedkov v hotovosti
zdaňovanie dividend
navýšenie základného imania môže významne ovplyvniť vlastnícke vzťahy
signálne efekty

13. Výnosy z dividend v niektorých krajinách

14. Zdroje dlhodobého financovania

15. Niektoré zdroje dlhodobého financovania aktív
kmeňové akcie
prioritné akcie
nerozdelený zisk minulých rokov
dlhopisy
dlhodobé bankové úvery
leasing
špeciálne typy zdrojov: warranty, konvertibilné dlhopisy

16. Kmeňové akcie (ordinary shares)
dlhodobé cenné papiere, ktoré nie sú splatné (irredeemable)
zaisťujú investorovi premenlivý príjem hotovosti vo forme dividend a v prípade ich predaja tiež kapitálový zisk (resp. stratu)
práva majiteľa akcie sú stanovené zákonom:
právo podieľať sa na riadení akciovej spoločnosti
právo na podiel na zisku
právo na podiel na likvidačnom zostatku pri zániku akciovej spoločnosti
akcionár nemá právny nárok na výnos akcie (dividendy)
akcionár nemá právo na splatenie menovitej hodnoty akcie, ktorej je majiteľom
majitelia akcií majú často tzv. prednostné právo (preemptive right) na nákup novoemitovaných akcií

17. Akciové trhy – organizované burzy
skutočné fyzické entity, ktoré majú svoje sídlo, svojich členov (members, seats) a svoj riadiaci orgán
obchodovanie prebieha na parkete
pre určitú skupinu akcií existuje na parkete tzv. špecialista, ktorého povinnosťou je udržovať správne fungujúci trh
maklér, ktorý chce kúpiť alebo predať akcie, sa musí skontaktovať so špecialistom
špecialista poskytuje ponukové a dopytové ceny (bid/asked prices)
obchodovanie prebieha kontinuálne (open outcry)
objednávky na nákup a predaj možno ponechať u špecialistu, t.j. maklér nemusí čakať na zladenie objednávok na nákup a predaj
príklad: New York Stock Exchange (NYSE)

18. Akciové trhy – OTC (over-the-counter)
kontrakty medzi priamymi účastníkmi trhu
dealeri (market-makers) držia zásoby cenných papierov
dealeri nepretržite oznamujú cenu, za ktorú sú ochotní kúpiť akcie (bid price) a predať akcie (asked price); tieto ceny sú v reálnom čase zverejnené
brokeri (agenti) hľadajú pre dealerov potenciálnych investorov
dealeri a brokeri spolu komunikujú pomocou terminálov, počítačov a telekomunikačných sietí
príklad: National Association of Securities Dealers Quotations (NASDAQ)

19. Transakcie na akciových trhoch
prvá verejná ponuka (initial public offering – IPO) akcií, ktoré doposiaľ neboli verejne obchodovateľné, na emisnom trhu
emitent ponúka akcie na trhu s novými emisiami neobmedzenému okruhu vopred neurčených osôb, tzv. proces „going public“
navýšenie základného imania
emitent, s ktorého akciami sa už obchoduje na burze, chce získať dodatočné prostriedky na nové investičné projekty na primárnom trhu
nákup a predaj akcií akciových spoločností, ktoré sú vo verejnom vlastníctve, na sekundárnom trhu
pri zmene majiteľa akcií hotovosť prechádza medzi investormi

20. Niektoré výhody verejného vlastníctva akcií
diverzifikácia vlastníckych pomerov a z toho vyplývajúce zníženie rizikovosti investícii pôvodných majiteľov
vyššia likvidita akcií, ktoré sú verejne obchodovateľné
jednoduchší prístup k novým externým vlastným zdrojom financovania
trhová hodnota firmy, ktorej akcie sú verejne obchodovateľné, je známa

21. Niektoré nevýhody verejného vlastníctva akcií
náklady, vyplývajúce z povinnosti vypracovať pravidelné správy pre dozorné orgány trhu
verejná dostupnosť údajov, ktoré vlastníci považujú za dôverné a nemajú záujem ich zverejniť
strata úplnej nezávislosti rozhodovania o „citlivých“ otázkach
trhová cena akcií, najmä v prípade menších firiem a nedostatočne likvidných trhov, nemusí vždy reprezentovať skutočnú trhovú hodnotu akciovej spoločnosti
hrozba potenciálnej straty kontroly (kontrolného balíka) nad firmou pre manažment

22. Spôsoby predaja nových kmeňových akcií
súčasní akcionári môžu uplatniť svoje prednostné práva (preemptive rights) na báze „pro rata“ – metódy
verejná ponuka (public offering) prostredníctvom konzorcia investičných bánk
súkromná ponuka (private placement) jednému investorovi alebo úzkemu okruhu niekoľkých investorov
vydaním zamestnaneckých akcií (employee stock ownership plan – ESOP)
pomocou tzv. plánu reinvestovania dividend (dividend reinvestment plan)

23. Niektoré výhody kmeňových akcií
dividendy možno vyplácať len v prípade dostatočných výnosov; z cudzích zdrojov musí firma platiť úroky a vrátiť istinu
kmeňové akcie nemajú fixnú dobu splatnosti; sú permanentným kapitálom, ktorá nie je potrebné splatiť
dostatočný podiel vlastných zdrojov v celkovej štruktúre pasív vylepšuje rating firmy a tým znižuje náklady na získanie cudzích zdrojov
v niektorých prípadoch je emisia akcií jednoduchšia a pre investorov atraktívnejšia ako emisia cudzích zdrojov

24. Niektoré nevýhody kmeňových akcií
emisia nových akcií (navýšenie základného imania) môže pre pôvodných akcionárov znamenať stratu kontroly nad firmou
navýšenie základného imania znamená rozdelenie budúcich ziskov firmy medzi viacerými akcionármi
vo všeobecnosti platí, že emisné a distribučné náklady sú v prípade kmeňových akcií vyššie ako v prípade prioritných akcií alebo cudzích zdrojov
navýšenie základného imania môžu investori vnímať ako negatívny signál a cena akcií na trhu klesne

25. Proces investičného bankovníctva – 1. fáza
aký objem nových zdrojov firma potrebuje?
aký typ cenných papierov bude firma emitovať:
kmeňové akcie
prioritné akcie
dlhopisy
kombináciu rôznych typov cenných papierov, atď.
akým spôsobom prebehne emisia:
dohodnuté podmienky emisie (negotiated deal)
tendrový predaj (competitive bid)
výber investičnej banky

26. Podiely investičných bánk na svetových trhoch

27. Proces investičného bankovníctva – 2. fáza (spolu s investičnou bankou)
prehodnotenie pôvodných rozhodnutí o veľkosti emisie a type emitovaných cenných papierov
uzavretie dohody medzi emitentom a investičnou bankou (konzorciom bánk) o tom, či emisia prebehne formou
„najlepšej snahy“ (best efforts), kedy sa banka zaručí za to, že vyvinie najlepšiu snahu umiestniť celú emisiu na trhu alebo
banka, teda emisný tvorca (underwriter), sa zaviaže prevziať do svojho majetku celú emisiu
dohoda o výške poplatkov pre banku a o kompenzácii ďalších výdavkov (out-of-pocket expenses)
stanovenie emisnej ceny

28. Priemerné emisné náklady obyčajných a konvertibilných dlhopisov na svetových trhoch

29. Priemerné emisné náklady akcií (navýšenie základného imania, resp
Priemerné emisné náklady akcií (navýšenie základného imania, resp. IPO) na svetových trhoch

30. Tradičné úverové nástroje
úvery
priama dohoda medzi veriteľom (príp. niekoľkými veriteľmi) a dlžníkom (private placement)
rýchlosť
pružnosť
nízke emisné náklady
pevná alebo pohyblivá úroková sadzba
dlhopisy
verejne oznámená emisia
veľký počet rôznych investorov
obchodovanie na sekundárnych trhoch
s pevným kupónom
s pohyblivým kupónom
s nulovým kupónom

31. Druhy dlhopisov - príklady
jednoduchý dlhopis (straight bond) s pevným kupónom: pevný kupón a pevné dátum splatnosti
dlhopis s premenlivým (plávajúcim) kupónom (floating rate notes – FRN): úroková sadzba sa pravidelne prispôsobuje aktuálnej úrokovej miere
dlhopis s nulovým kupónom (zero coupon bond): bezkupónový dlhopis, ktorý sa predáva (emituje) s diskontom nominálnej hodnoty
konvertibilný dlhopis (convertible bond): dlhopis s pevným kupónom, ktorý je možné konvertovať na akcie
večný dlhopis (perpetual bond, irredeemable bond): dlhopis bez doby splatnosti)

32. Druhy dlhopisov - príklady
indexované dlhopisy (index-linked bonds): hodnota v dobe splatnosti zodpovedá určitému indexu (akciovému indexu, indexu spotrebiteľských cien a pod.)
dlhopisy so zvolateľnosťou (call provisions): emitent môže splatiť dlhopis pred jeho splatnosťou
duálne dlhopisy (dual currency bonds): kupóny a nominálna hodnota sú vyjadrené v rôznych menách
dlhopisy so zaistenými aktívami (asset-backed loans): dlhopisy, ktoré sú zaistené určitými aktívami
dlhopisy s nezaistenými aktívami (debentures)
dlhopisy, ktoré majú neinvestičný stupeň hodnotenia (junk bonds)

33. Príklad dlhopisu s nulovým kupónom

34. Hodnotenie (rating) dlhopisov

35. Rizikové prémie dlhopisov - príklad

36. Financovanie dlhodobými cudzími zdrojmi: niektoré výhody z perspektívy dlžníka (emitenta)
náklady (cena) cudzích zdrojov nie sú závislé od hospodárskeho výsledku, teda veritelia neparticipujú na náraste zisku; na druhej strane, nezávisle od jeho výšky firma musí splácať úroky v plnom rozsahu
keďže úrokové platby sú daňovo odpočítateľnou položkou, náklady na cudzie zdroje po zdanení sú nižšie ako náklady na vlastné zdroje
v prípade financovania z cudzích zdrojov sa vlastníci firmy nemusia deliť o účasť na jej kontrole

37. Financovanie dlhodobými cudzími zdrojmi: niektoré nevýhody z perspektívy dlžníka (emitenta)
keďže obsluha úveru (úroky plus istina) je fixnou platbou, významný pokles prevádzkového zisku môže mať za následok nedostatok hotovosti a v konečnom dôsledku konkurz
s rastom podielu cudzích zdrojov v kapitálovej štruktúre firmy rastie jej rizikovosť a teda aj náklady na ďalšie cudzie i vlastné zdroje
podmienky dlhodobého úverového kontraktu sú vo všeobecnosti formulované striktnejšie ako v prípade zmluvy o úvere, ktorý má krátkodobý charakter
existuje určitá hranica objemu zdrojov, ktoré možno získať za „rozumnú“ cenu; všeobecne akceptované úverové štandardy definujú určité limity celkovej zadĺženosti

38. Faktory, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o financovaní z dlhodobých cudzích zdrojov
kapitálová štruktúra
spárovanie doby splatnosti pasív a aktív
úrokové miery a ich prognóza
objem zdrojov financovania z perspektívy emisných nákladov
dostupnosť a kvalita záruk

39. Leasing – ďalšia metóda prefinancovania investícii
prevádzkový (operatívny, bežný) leasing:
bežný nájom, kedy sa po jeho ukončení vracia prenajatá vec naspäť prenajímateľovi (lessor); po ukončení nájmu môže byť tiež dohodnuté odkúpenie prenajatej veci nájomcom (lessee)
finančný leasing
nájom, ktorý končí odkupom prenajatej veci nájomcom
spätný finančný leasing (sale-and-leaseback):
predaj nejakej veci jej užívateľom leasingovej spoločnosti, ktorá potom spätne tomuto užívateľovi-nájomcovi tú istú vec prenájme na základe zmluvy o finančnom leasingu

40. Základné charakteristiky finančného leasingu
leasingový nájomca (lessee) si podľa svojho uváženia vyberá typ a značku strojov a zariadení na základe ekonomických a technických kritérií; rovnako si vyberá aj výrobcu a dodávateľa, s ktorým dohodne všetky podmienky kontraktu vrátane ceny, montáže, záruk a uplatňovania garančných a iných opráv
leasingový nájomca si vyberie prenajímateľa (lessor), t.j. leasingovú spoločnosť
prenajímateľ plní úlohu investora, ktorý od výrobcu alebo dodávateľa formou kúpnej zmluvy kupuje stroje a zariadenia; odovzdávacím protokolom na základe leasingovej zmluvy odovzdá tieto stroje a zariadenia do prenájmu nájomcovi, avšak ich majiteľom je počas celej doby leasingu prenajímateľ

41. Základné charakteristiky finančného leasingu
nájomca v súlade s podnikateľským zámerom používa prenajatú technológiu a v stanovených intervaloch platí nájomné prenajímateľovi
počas doby prenájmu prenajímateľ zahrnuje stroje a zariadenia do svojej ekonomickej bilancie a v súlade s pravidlami vykonáva ich odpisy
nájomca má povinnosť poistiť stroje a zariadenia a hradiť poistné počas celej doby leasingovej operácie
zmluvu na finančný leasing nemôže vypovedať nájomca; prenajímateľ ju môže vypovedať najmä v prípade neplatenia leasingového nájomného alebo zničenia technológie
ukončenie leasingu sa uskutoční za symbolickú alebo zostatkovú cenu

42. Leasing: financovanie mimo súvahy („off-balance sheet financing“) - príklad

43. Porovnanie kúpy a leasingu - príklad

44. Vnútorné výnosové percento (IRR) leasingu - príklad

45. Analýza leasingu z perspektívy prenajímateľa - príklad

46. Niektoré výhody leasingového financovania
daňové aspekty
rôzne daňové prostredie v rôznych krajinách – sale and lease-back
úspora finančných zdrojov
likvidných prostriedkov nájomcu
prevádzková (operatívna) pružnosť
možnosť nelineárnych leasingových splátok kopírujúcich nábeh výnosov z výroby a predaja
použitie najprogresívnejších technológií hneď na začiatku ich životného cyklu
leasingová spoločnosť často dokáže získať zdroje pre refinancovanie leasingu výhodnejšie ako nájomca

47. Nástroje hybridného financovania
prioritné akcie (preferred stock)
„kríženec“ medzi úverom a základným imaním (kmeňovými akciami)
warranty (warrants)
finančné deriváty (opcie), ktoré sú emitované firmou na jej vlastné obyčajné kmeňové akcie
konvertibilné cenné papiere (convertible securities)
hybrid medzi úverom (cudzími zdrojmi) a warrantami

48. Prioritné akcie – základné vlastnosti
dividenda z prioritnej akcie je stanovená ako percentuálny podiel z jej nominálnej hodnoty
dividendy z prioritných akcií nemusia byť vyplatené; majú však kumulatívny charakter, t.j. skôr, ako sú vyplatené dividendy z obyčajných akcií, musí byť vyplatený kumulatívny súčet všetkých nevyplatených dividend z prioritných akcií
vlastníci prioritných akcií nemusia mať hlasovacie práva; v určitých mimoriadnych (vopred presne špecifikovaných) situáciach však môžu mať vplyv na voľbu členov predstavenstva akciovej spoločnosti
prioritné akcie majú vlastnosti perpetuity, t.j. nekonečne veľakrát sa opakujúcej anuity
prioritné akcie sú, vo všeobecnosti, rizikovejšie ako dlhopisy; v prípade likvidácie firmy sú nároky ich vlastníkov podriadené nárokom investorov (veriteľov)

49. Prioritné akcie – výhody a nevýhody
nevyplatenie prioritných dividend neznamená konkurz akciovej spoločnosti
emisia prioritných akcií, na rozdiel od emisie obyčajných akcií, nespôsobí „rozriedenie“ vlastného imania
prioritné akcie nemajú dobu splatnosti a teda, na rozdiel od úveru (splátky istiny), neodčerpajú naraz väčší objem hotovosti
keďže dividendy z prioritných akcií nie sú odpočítateľnou daňovou položkou pre ich emitenta (akciovú spoločnosť), je ich cena (náklady) vo všeobecnosti vyššia ako cena (náklady) po zdanení cudzích zdrojov (úverov, resp. dlhopisov)
prioritné dividendy (i keď ich firma nemusí vždy vyplatiť) sú považované za určitú formu fixných nákladov; použitie prioritných akcií (podobne ako úver) preto zvyšuje finančné riziko firmy

50. Warranty – základné vlastnosti
dlhodobá americká call-opcia, ktorá je emitovaná firmou na jej vlastné kmeňové akcie
majiteľ warrantu má právo kúpiť určitý počet akcií firmy za vopred špecifikovanú cenu počas určitého časového obdobia
warranty sú emitované spolu s dlhopismi (sprevádzajú emisiu dlhopisov) preto, aby emisia týchto dlhopisov bola pre investorov atraktívnejšia, t.j. aby boli ochotní akceptovať aj ich nižší výnos
warranty je možné po ich emisii oddeliť od dlhopisov a obchodovať s nimi oddelene
warranty znamenajú určitú hodnotu (právo) naviac, ktorá vykompenzuje nižší výnos dlhopisov

51. Warranty – príklad
1. alternatíva: emisia 20-ročných dlhopisov v januári 2004 v celkovom objeme 50 mil. USD a trhom požadovaným výnosom (kupónom) 10%
2. alternatíva: 8%-ný kupón plus 20 warrantov za každý dlhopis s nominálnou hodnotou 1´000 USD, pričom každý warrant oprávňuje jeho majiteľa kúpiť jednu kmeňovú akciu firmy v cene 22 USD:
momentálna (01/2004) cena akcie = 20 USD
warranty expirujú v januári 2014, ak nebudú uplatnené skôr
kompletný „emisný balík“ teda predstavuje 8%-ný dlhopis s maturitou 20 rokov a nominálnou hodnotou 1´000 USD plus 20 warrantov

52. Warranty – príklad
trhom požadovaný výnos dlhopisu s pevným kupónom (bez warrantov) bol v januári 2004 rovný 10%, teda hodnota (trhová cena) dlhopisu s 8%-ným kupónom =
80 USD/(1,10) USD/(1,10)20 + 1´000 USD/(1,10)20 = 681,09 USD + 148,64 USD = 829,73 USD
investor v primárnej emisii zaplatí za jeden dlhopis 1´000 USD a dostane jeden dlhopis v cene ca. 830 USD plus 20 warrantov, ktorých hodnota je = 1´000 USD – 830 USD = 170 USD
implikovaná hodnota (cena) 1 warrantu je = 170 USD / 20 = 8,50 USD

53. Warranty – príklad
ak napríklad cena jednej akcie emitenta vzrastie každý rok o 10%, potom o 10 rokov bude rovná: 20 USD (1,10)10 = 51,87 USD
ak budú warranty uplatnené až o 10 rokov, potom zisk investora na každú akciu bude: 51,87 USD- 22 USD = 29,87 USD
zisk majiteľa jedného dlhopisu bude: 20(29,87 USD) = 597,40 USD
IRR prúdu peňažných tokov = 10,7 %, teda viac ako by bol z emisie jednoduchých dlhopisov

54. Konvertibilné dlhopisy – základné vlastnosti
dlhopis s pevným kupónom, ktorý je možno konvertovať na akcie podľa rozhodnutia jeho majiteľa (je to jeho právo)
možno ich emitovať s nižšou úrokovou mierou (kupónom) ako nekonvertibilný dlhopis
podmienky konverzie sú známe v dobe emisie dlhopisov
konverzia neznamená nový kapitál: dlhopis (cudzie zdroje) sú jednoducho konvertované na zdroje vlastné (akcie)
konvertibilné dlhopisy (niekedy tiež „vymeniteľné dlhopisy“) sú v podstate odloženou emisiou akcií
konverzný pomer = na koľko akcií možno konvertovať jeden dlhopis

55. Manažment obežných aktív (obežného majetku)

56. Základná terminológia
celkový prevádzkový (pracovný) kapitál (gross working capital) = obežné aktíva (obežný majetok)
čistý prevádzkový kapitál (net working capital) = obežné aktíva mínus krátkodobé (bežné) pasíva
obežné aktíva = aktíva, ktoré možno premeniť na likvidné prostriedky (hotovosť) v priebehu jedného roka:
zásoby
pohľadávky (krátkodobé)
finančný majetok, t.j. peniaze a dobre obchodovateľné, dostatočne likvidné cenné papiere
krátkodobé pasíva = záväzky, splatné v lehote kratšej ako jeden rok:
krátkodobé záväzky z obchodného styku
bežné bankové úvery
ostatné krátkodobé záväzky

57. Pracovný kapitál = vlastné imanie + dlhodobé cudzie zdroje – fixné aktíva

58. Pracovný kapitál
kapitál, ktorý má firma dlhodobo k dispozícii na zabezpečenie prevádzkovej činnosti
charakterizuje finančné zdravie spoločnosti
charakterizuje schopnosť firmy splácať svoje záväzky v perspektíve jedného roka
predstavuje rezervu podnikateľského subjektu v prípade narušenia kontinuity v cykle obežného majetku
reprezentuje objem voľných prostriedkov firmy, s ktorými môže v prípade nutnosti disponovať bez ohrozenia svojej likvidity na úhradu svojich záväzkov

59. Základná terminológia
celková likvidita (current ratio) = obežné aktíva / krátkodobé pasíva
zdanlivo vysoká hodnota tohto ukazovateľa neznamená, že firma bude mať dostatok likvidity, lebo môže mať
nepredajné (dubiózne) zásoby
nedobytné pohľadávky a pod.
pohotová likvidita (quick ratio) = (obežné aktíva - zásoby) / krátkodobé pasíva
zásoby patria k najmenej likvidným obežným aktívam
okamžitá likvidita (cash ratio) = finančný majetok / krátkodobé pasíva

60. Základná terminológia
rozpočet peňažných prostriedkov v hotovosti (cash budget):
podrobný obraz likvidnej pozície firmy
prognóza peňažných príjmov a výdavkov
analýza schopnosti firmy generovať dostatok príjmov na pokrytie výdavkov
politika firmy v oblasti pracovného kapitálu:
stanovenie cieľových hodnôt každej položky obežných aktív
spôsoby financovania obežných aktív
manažment pracovného kapitálu:
riadenie obežných aktív a krátkodobých pasív v duchu firemnej politiky

61. Alternatívne investičné politiky do obežných aktív
politika
objem obežných aktív, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie tržieb v hodnote 100 mil.
obrat obežných aktív (obežné aktíva/tržby)
relaxačná
30 mil.
3,3 krát
priemerná
23 mil.
4,3 krát
reštriktívna
16 mil.
6,3 krát

62. Alternatívne investičné politiky do obežných aktív

63. EVA = [EBIT x (1-T)] – (WACC x investovaný kapitál)
Prevádzkový kapitál a ekonomická pridaná hodnota (economic value added – EVA)
EVA = [EBIT x (1-T)] – (WACC x investovaný kapitál)
EBIT – earnings before interest and taxes (čistý prevádzkový zisk)
T – dane
WACC – weighted average cost of capital (vážená priemerná cena kapitálu)
=>
nižšie zásoby a nižšie pohľadávky znamenajú uvoľnenie peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré možno použiť na zníženie objemu cudzích, resp. vlastných zdrojov - teda na zníženie objemu investovaného kapitálu, čo v konečnom dôsledku znamená vyššiu hodnotu EVA

64. Manažment peňažných prostriedkov v hotovosti (cash management)

65. Hotovosť aktívum s „nízkym“ výnosom bežné platby a bežné inkasá
kompenzačné platby bankám
úroky, resp. istina
poplatky za služby
preventívne saldá pre prípad neočakávaných fluktuácií v príjmoch a výdavkoch
„špekulatívne“ saldá
výhodné podnikateľské príležitosti (akvizície a pod.)
cash management: optimalizácia, t.j. hľadanie takého minima peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré trvalo zabezpečuje nerušené podnikateľské činnosti

66. Cyklus hotovosti

67. Zdroje a použitie hotovosti

68. Rozpočet peňažných prostriedkov hotovosti (cash budget)
časový plán, ktorý znázorňuje prognózované peňažné príjmy a peňažné výdavky v priebehu určitého budúceho obdobia, napr.:
mesačné rozpočty pre plán na budúci rok
podrobné denné, príp. týždenné rozpočty pre nasledujúci mesiac
prognóza prebytkov a schodkov hotovosti
základný nástroj manažmentu peňažných prostriedkov v hotovosti

69. Rozpočet peňažných prostriedkov hotovosti - príklad
cash budget pre 2. polrok 2004
podmienky predaja: 2/10, netto 40
zákazníci splácajú svoje záväzky takto:
20% v mesiaci, v ktorom sa uskutoční predaj
70% v nasledujúcom mesiaci po predaji
10% v druhom mesiaci po predaji
firma nakupuje vstupy mesiac pred tržbami
firma zaplatí za svoje záväzky dodávateľom do 30 dní
cieľové saldo peňažných prostriedkov v hotovosti = 10 mil.
predpoklad (1. júla 2004): peniaze na účte = 15 mil.

70. Rozpočet peňažných prostriedkov v hotovosti - príklad

71. Rozpočet peňažných prostriedkov v hotovosti - príklad

72. Rozpočet peňažných prostriedkov v hotovosti - príklad

73. Rozpočet peňažných prostriedkov hotovosti - príklad
ďalšie dôležité peňažné toky (dividendy, navýšenie základného imania, emisia dlhopisov, atď.) neboli do zadania zahrnuté
v príklade sme neuvažovali s úrokmi z úverov, ani s príjmami z investícií nadbytku hotovosti
peňažné príjmy a výdavky majú, vo všeobecnosti, nerovnomerný priebeh; v takých prípadoch treba vypracovať podrobnejší rozpočet na dennej báze
odpisy sú nepeňažný výdavok, preto sa v rozpočte s nimi explicitne neuvažuje (implicitne cez ich vplyv na zdaniteľný príjem)
všetky údaje sú očakávanými hodnotami; skutočné tržby a nákupy sa od prognózovaných budú odlišovať

74. Manažment peňažných prostriedkov v hotovosti
synchronizácia peňažných tokov
zrýchlenie inkasa pohľadávok
zdroje dostupné tam, kde je ich momentálna potreba
riadenie (spomalenie) platieb
prvotriedne, dostatočne likvidné cenné papiere ako dočasná náhrada peňažných prostriedkov v hotovosti

75. Manažment zásob

76. materiál nedokončená výroba a polotovary výrobky tovar
Zásoby
materiál
nedokončená výroba a polotovary
výrobky
tovar

77. Manažment zásob definovanie „optimálnej“ úrovne zásob
empirické (historické) informácie
projekcia tržieb
predpokladaná doba obratu zásob
sezónnosť
zmena výrobnej náplne
zmena cenovej hladiny a pod.
„správne“ načasovanie (timing) objednávok
kedy?
čo?
ako?
v akých objemoch?
stála potreba
sezónna potreba

78. Zásoby a náklady náklady z držania zásob:
materiál, nedokončená výroba, polotovary, výrobky a tovar viažu zdroje a tým spôsobujú nemalé náklady
objednávacie náklady:
vstupy (materiál, polotovary) treba vopred objednať, dopraviť a uskladniť
náklady, vyvolané nedostatkom zásob:
výpadok v zásobách (nedostatok zásob) znamená straty a v konečnom dôsledku zbytočné náklady

79. Priemerné ročné náklady z držania zásob vo výrobných podnikoch (% z celkovej hodnoty zásob)
kapitál, viazaný v zásobách
12,0%
skladovacie náklady
0,5%
poistné
dane
1,0%
odpisy a opravné položky (dubiózne a nepredajné zásoby)
spolu
26,0%

80. Priemerné ročné náklady z držania zásob vo výrobných podnikoch
objednávacie náklady
rôzne
dopravné náklady
2,5%
náklady, vyvolané výpadkom v tržbách
náklady, vyvolané stratou dôvery zákazníkov (goodwill)
prerušenie výroby

81. Príklady systémov riadenia zásob
automatizované kontrolné systémy riadenia zásob
just-in-time
outsourcing
PPS-systémy (production planning and scheduling)

82. Manažment pohľadávok

83. Analýza pohľadávok
aké sú obvyklé predajné a platobné podmienky v danom odvetví?
kto je hlavná konkurencia a aký má vplyv na cenotvorbu a platobné podmienky?
aké má firma predajné a platobné podmienky?
má druh podnikania sezónny charakter?
kto sú hlavní zákazníci a aká je ich platbyschopnosť a platobná disciplína?

84. Analýza pohľadávok
trend ich vývoja v absolútnej i relatívnej hodnote k celkovej hodnote aktív
štruktúra pohľadávok a trendov vývoja jednotlivých položiek pohľadávok z časového hľadiska
trendy vývoja pohľadávok pri zohľadnení možnej sezónnosti
kvalita pohľadávok z perspektívy nutnosti tvorby opravných položiek k pohľadávkam

85. Analýza pohľadávok pokles pohľadávok môže znamenať:
zvýšenie doby obratu pohľadávok (napríklad zmenou platobných podmienok)
postupné utlmenie činnosti, t.j. nezachovanie úrovne doteraz dosahovaných tržieb
nárast pohľadávok môže znamenať:
zníženie (spomalenie) doby obratu pohľadávok zapríčinené zhoršujúcou sa platobnou schopnosťou a disciplínou odberateľov
cielenou zmenou platobných podmienok s cieľom dosiahnuť konkurencieschopnosť
rast objemu tržieb

86. Monitoring pohľadávok – priemerná doba inkasa pohľadávok
priemerné denné tržby (PDT) = tržby za rok / 360
pohľadávky = priemerné denné tržby x priemerná doba inkasa pohľadávok
=>
priemerná doba inkasa pohľadávok = pohľadávky / priemerné denné tržby

87. Monitoring pohľadávok – štruktúra pohľadávok podľa časového hľadiska

88. Predajné podmienky lehota splatnosti faktúr
termín, do ktorého odberateľ by mal zaplatiť za dodaný tovar
platobné štandardy
aké kritériá musí splniť odberateľ, aby sa kvalifikoval pre určitý typ (stupeň) platobných podmienok
platba vopred
platba v hotovosti
lehota splatnosti faktúry
vymáhanie pohľadávok
akú politiku uplatniť v prípade, ak si odberateľ nesplní svoje povinnosti
diskont (skonto)
kritériá, kedy možno odberateľovi poskytnúť zľavu

89. Predaj na faktúru
znamená určité riziko (moment neistoty), ktoré vzniká tým, že medzi plnením (poskytnutím tovaru) zo strany dodávateľa a plnením (platba za tovar) zo strany odberateľa uplynie určitý čas
dodávateľ musí mať dôveru, že odberateľ bude mať vôľu plniť svoj záväzok voči dodávateľovi
úsudok o možnosti plnenia získa dodávateľ posúdením celkovej spôsobilosti odberateľa
komplexná analýza tejto spôsobilosti zahŕňa nefinančnú analýzu a finančnú analýzu
úlohou nefinančnej analýzy je definovanie všetkých nefinančných vplyvov a rizík z nich vyplývajúcich
primárnou úlohou finančnej analýzy je identifikácia a kvantifikácia možných rizík, ktoré by mohli ovplyvniť splatenie faktúry

90. Platobné (úverové) štandardy
aké podmienky musí splniť odberateľ, aby sa kvalifikoval pre predaj na faktúru
aké sú limity na predaje jednotlivým odberateľom
aký je objem fakturácie na jedného odberateľa z celkového objemu pohľadávok
aká je pravdepodobnosť zlyhania toho-ktorého odberateľa
aké sú skúsenosti s realizáciou odbytu s týmto odberateľom z minulosti

91. Nefinančná analýza odberateľa
makroekonomická analýza
politická stabilita
legislatívne podmienky
daňový systém
odvetvová analýza
súčasná a očakávaná konkurencia
postavenie na trhu
elasticita dopytu
mikroekonomická analýza
kvalita manažmentu a pracovníkov
technologické vybavenie
vlastnícke vzťahy

92. Finančná analýza výsledkov hospodárenia
Finančná analýza je nástroj, ktorým možno zhodnotiť ekonomické výsledky v minulom období, súčasnú finančnú situáciu a predikovať finančné hospodárenie a finančnú stabilitu do budúcnosti.
Pomerová finančná analýza vyjadruje pomer medzi jednotlivými položkami súvahy, výkazu ziskov a strát a výkazu peňažných tokov navzájom a vzťahy medzi nimi.
Porovnávacia finančná analýza porovnáva hodnoty ekonomického vývoja, dosiahnuté v minulosti, v súčasnosti a hodnoty očakávaného vývoja v ich vzájomnej väzbe.

93. Finančná analýza odberateľa
zhodnotenie hospodárskych výsledkov v minulom období
finančné výkazy v skrátenej forme
analýza súčasnej finančnej situácie
finančné pomerové ukazovatele
prognóza finančného hospodárenia a finančnej stability
Altmanov model
Tafflerov model
ekonomická pridaná hodnota (economic value added – EVA)

94. Vymáhanie pohľadávok
procedúry a postupy pri vymáhaní (a ošetrovaní) pohľadávok s cieľom zabezpečenia návratnosti pohľadávok po lehote splatnosti
list
upomienka
telefón
iné
cielená zmena platobných podmienok pre odberateľa, ktorý mešká
preradenie do inej kategórie
vyváženosť medzi nákladmi a prínosom tej-ktorej procedúry
potenciálna strata zákazníka

95. Zľavy (diskont) pre zákazníkov
diskont (skonto) za „rýchle“ platby
2/10, netto 30 dní
potenciálna možnosť získať nových zákazníkov
potenciálna redukcia priemernej doby inkasa pohľadávok
analýza nákladov a prínosov diskontu

96. Monitoring pohľadávok

97. Monitorovanie pohľadávok, ak tržby majú sezónny charakter - príklad

98. Monitorovanie pohľadávok, ak tržby majú sezónny charakter - príklad
platobná disciplína zákazníkov je po celý rok rovnaká:
10% zaplatí v hotovosti v mesiaci tržieb
30% v priebehu nasledujúceho mesiaca
40% v priebehu druhého mesiaca po tržbách
20% v priebehu tretieho mesiaca po tržbách
príklad: saldo pohľadávok na konci marca = 0,2(60´000)+0,6(60´000)+0,9(60´000) = 102´000
priemerné denné tržby (ADS) v 2. štvrťroku (apríl-jún) = (60´000+90´ ´000)´/90 dní = 3´000
priemerná doba inkasa pohľadávok (DSO) v 2. štvrťroku = 174´000/3´000 = 58 dní
hodnota ADS na konci júna = 450´000/180 dní = 2´500
hodnota DSO na konci júna = 174´000/2´500 = 70 dní

99. Monitorovanie pohľadávok, ak tržby majú sezónny charakter - príklad
fluktujúce tržby majú za následok zmeny v priemernej dobe inkasa pohľadávok (DSO) – zdalo by sa, že zákazníci platia rýchlejšie, resp. pomalšie i keď platobná disciplína zákazníkov sa vôbec nezmenila
nezávisle od toho, či použijeme štvrťročné, polročné či ročné údaje, DSO nie je stabilné a mení sa
Záver: ak tržby majú sezónny charakter, priemerná doba inkasa pohľadávok (DSO) nie je vhodným monitorovacím nástrojom

100. Monitorovanie pohľadávok, ak tržby majú sezónny charakter - príklad