1. Základné pojmy, história, služby Internetu

2. Internet Najväčšia počítačová sieť – sieť sietí
Verejne dostupná počítačová sieť, spájajúca veľa menších sietí po celom svete
Internet :
počítače a zariadenia, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi nimi
služby, ktoré poskytuje

3. Internet

4. Vznik Internetu
Dôvody vzniku – potreba bezpečnej a spoľahlivej komunikácie aj v čase vojny; prepojenie počítačov kvôli výmene informácií
ARPANET – považuje sa za predchodcu Internetu, v r ARPANET spájal 4 uzly - University of California v Los Angeles, Stanford Research Institute, the University of California-Santa Barbara, the University of Utah

5. ARPANET

6. Princípy Internetu
Internet je decentralizovaná sieť – nemá žiadny centrálny uzol, ani vlastníka, ani centrálneho správcu
Používa technológiu prepínania paketov (údaje sa neprenášajú naraz, ale delia sa na menšie časti - pakety)

7. Ďalšie významné udalosti
Protokol NCP
1971 – vznikol prvý program pre posielanie elektronickej pošty
1973 – pripájajú sa prvé uzly z Európy (Nórsko, Veľká Británia) – ARPANET sa stáva medzinárodnou sieťou; väčšina komunikácie na sieti sú y
1983 – základným protokolom sa stáva TCP/IP (až dodnes)
1984 – Domain Name System

8. Ďalšie významné udalosti
1986 – vzniká NSFNET, spája 5 superpočítačových centier (Princeton University, Pittsburgh, University of California v San Diego, University of Illinois, a Cornell University), časti ARPANETU vláda pripojila k NFSNETu, v priebehu roka sieť spája okolo počítačov.
1988 – komunikácia v reálnom čase - Internet Relay Chat
ARPANET prestáva existovať, zostáva NSFNET, je možné prvé komerčné pripojenie do siete
1991 – vzniká World Wide Web
1993 – vytvorený prehliadač Mosaic a jeho popularita vedie k nárastu počtu WWW stránok a ich používateľov
NSFNET sa vracia k úlohe výskumnej siete a Internet je prepájaný cez siete poskytovateľov; WWW sa stáva najpopulárnejšou službou
1997 – viac ako 10 miliónov počítačov pripojených do Internetu a je registrovaných viac ako milión doménových názvov

9. Služby Internetu
WWW – World Wide Web - systém webových stránok zobrazovaných pomocou webového prehliadača
– elektronická pošta – neinteraktívna komunikácia
interaktívna komunikácia – online (priama, živá) komunikácia medzi používateľmi, využíva najrôznejšie protokoly, aplikácie sa niekedy volajú rovnako, ako protokol (ICQ, Jabber, …)
VoIP – (Voice over IP) telefonovanie pomocou Internetu – protokol SIP, Skype – proprietárny protokol
FTP – prenos súborov
DNS – Domain Name System – preklad doménových adries na IP adresy a naopak
zdieľanie súborov
pripojenie k vzdialenému počítaču - Telnet – klasický textový terminálový prístup , SSH – zabezpečená náhrada protokolu telnet
služobné protokoly
DHCP – automatická konfigurácia staníc pre komunikáciu v sieťach s TCP/IP
SNMP – správa a monitorovanie sieťových prvkov
a ďalšie služby a protokoly (online hry, …)

10. Pripojenie do Internetu

11. ISP
Internet Service Provider – poskytovateľ pripojenia do Internetu – poskytuje pre koncových používateľov prístup k službám Internetu za poplatok

12. Spôsoby pripojenia do Internetu
prostredníctvom káblov (kovových alebo optických)
výhodou je bezpečnosť a spoľahlivosť
nevýhodou je nižšia dostupnosť (potreba vytvoriť kabeláž – rozkopávky, vŕtanie v budovách, vyššie náklady)
bezdrôtové pripojenie
výhodou je dostupnosť
nevýhodou je nižšia bezpečnosť a závislosť od počasia

13. Pripojenie pomocou káblov
Dial-up - vytáčané pripojenie – cez bežnú telefónnu linku, využíva sa modem; pripojenie je pomalé (max. 56 kbps), pomerne nespoľahlivé, počas pripojenia do internetu sa nedá telefonovať
ISDN – telefónna linka, používajú sa dva kanály typu B, každý s rýchlosťou 64 kbps, je možné súčasne telefonovať a byť pripojený do Internetu (rýchlosť je 64 kbps) alebo použiť obidva kanály na dátový prenos (rýchlosť je 128 kbps)
DSL – rýchle a spoľahlivé pripojenie, rýchlosti sú v Mbps; zvyčajne domácnosti používajú ADSL – rýchlosť je väčšia k používateľovi ako od neho; toto pripojenie nie je dostupné všade, limitom je vzdialenosť od digitálnej ústredne
pevná linka - niekedy je telefónna linka vyhradená len pre dátové prenosy – pomerne drahé
prípojka káblovej televízie - rýchle a spoľahlivé
optické káble – vysoké prenosové rýchlosti

14. Bezdrôtové pripojenie
Wi-Fi – problémy s bezpečnosťou, nutnosť priamej viditeľnosti na vysielač poskytovateľa pripojenia; je však dostupné bez potreby ťahať káble; rýchlosť je niekoľko Mbps (do 54 Mbps)
mobilná telefónna sieť – kedysi pomalé a drahé, dnes rôzne typy pripojenia, rýchlosti sú v Mbps (EDGE)
satelitné pripojenie – drahé, používa sa zvyčajne tam, kde nie je iná možnosť

15. Adresy v Internete – IP adresy
IP adresy – číselné
IPv4 – 32 bitové číslo rozdelené na 4 osembitové čísla oddelené bodkou, zapisuje sa v desiatkovej sústave, napr
IPv6 – 128 bitové číslo, zapisuje sa ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t.j. číslami v šestnástkovej sústave, napr :0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334)
IP adresy používajú pri komunikácii počítače. Dnes spravuje prideľovanie adries organizácia Internet Assigned Numbers Authority (IANA), ktorá deleguje prideľovanie blokov IP adries regionálnym registrátorom (v Európe je to RIPE Network Coordination Centre).
IPv4 neposkytuje v súčasnosti dostatočný počet adries, preto bol vyvinutý protokol IPv6.

16. Adresy v Internete – doménové adresy
Slovné adresy, používajú ich ľudia
Doménové meno je tvorené postupnosťou niekoľkých častí oddelených bodkami. Prvá časť je najkonkrétnejšia, môže popisovať jeden konkrétny počítač, posledná časť (napr. org) je najvšeobecnejšia, popisuje celú veľkú skupinu počítačov a sietí.
Posledná časť sa nazýva doména najvyššieho radu (top-level domain, TLD). Časti sú tiež číslované (odzadu), takže napr. org je doména 1. úrovne, wikipedia.org je doména 2. úrovne atď.

17. Doménová adresa www.gymmi.sk doména najvyššej úrovne
doména nižšej úrovne (subdoména)
predstavuje konkrétny počítač

18. Domény najvyššieho radu
Sú pevne stanovené internetovou štandardizačnou organizáciou IANA.
Národné TLD (country-code TLD, ccTLD) združujúce domény jedného štátu; sú to dve písmená, zodpovedajúce kódu krajiny podľa ISO , napr. sk, at, au, cz
Generické TLD (generic TLD, gTLD) – podľa zamerania organizácie, napr. org, com, edu, biz, net - nespojené s konkrétnym štátom (až na výnimku TLD mil a gov, ktoré sú z historických dôvodov vyhradené pre vojenské, resp. vládne počítačové siete v USA).

19. Zdroje Wikipédia http://www.answers.com/topic/internet