1. Monitoring a kontrola nebezpečných látok
Taliansky výbor zjednotených miest (CICU)
PHARE – twinningový projekt SK02/IB/EN01
Slovenský hydrometeorologický ústav
APAT
Agentúra na ochranu životného prostredia a odborné služby
Monitoring a kontrola nebezpečných látok
Claudio Fabiani
APAT
17. – 19. máj
Bratislava Banská Bystrica Košice

2. Smernica 2000/60/ES WFD
 Primárnym cieľom WFD je ochrana a ozdravenie všetkých kategórií vodných zdrojov, s cieľom dosiahnuť dobrý kvalitatívny stav do roku 2016.
Monitoring kvality vôd je základným nástrojom pre zameranie PLÁNOV OCHRANY A OZDRAVENIA a ochrany životného prostredia zameraný na vodné zdroje.
Monitoring je nevyhnutný pri preverovaní dosiahnutých ekologických cieľov a účinnosti opatrení zameraných na ochranu a ozdravenie.

3. Smernica 2000/60/ES WFD
Článok 8 Smernice WFD určuje, že kvalitatívny stav vôd je založený na Ekologickom stave a na Chemickom stave.
Príloha V určuje, že Stav kvality vôd musí byť preverený aj prostredníctvom chemických podmienok sedimentov a druhov žijúcich v prepojení na vodný zdroj (bioakumulácia).
Horší z dvoch výsledkov
EKOLOGICKÝ
STAV
STAV
POVRCHOVEJ
VODY
CHEMICKÝ
STAV

4. Smernica 2000/60/ES WFD
CHEMICKÝ
STAV
Príloha V určuje, že monitoring znečisťujúcich látok sa musí týkať:
Všetkých prioritných znečisťujúcich látok (33 látok, Príloha X predložená ako národná priorita) vypustených do vodného zdroja
Všetkých ďalších látok vypustených vo významnom množstve do nejakého vodného zdroja

5. Definície WFD POVRCHOVÉ VODY Dobrý stav : ekologický a chemický
Ekologický stav: funkčnosť a štruktúra ekosystémov (Phytoplankton, Macroalgaea a angiospermae ,makrofyty a fytobentos
Fauna bezstavovcov bentosu, fauna rýb )
Chemický stav: všeobecné podmienky (pH, kyslík, slanosť, atď.), syntetické znečisťujúce látky (hraničná hodnota) a nesyntetické (pozadie a prah).
ZNAČNE MODIFIKOVANÉ VODY
Ekologický potenciál
SPODNÉ VODY
Kvantitatívny stav
Chemický stav

6. Určenie „rizika” (WFD čl.16 ods. 2)
Nariadenie EHS č. 793/93 Rady (hodnotenie rizika sa sústreďuje iba na vymedzenie vodnej ekotoxicity a toxicity pre ľudí prostredníctvom vodného prostredia), smernica 91/414/EHS Rady (týkajúca sa zavedenia fytosanitárnych výrobkov, uvedených v prílohe 1 tej istej smernice, do obchodnej siete) a smernica 98/8/EHS Európskeho parlamentu a Rady (o biocidných výrobkoch).

7. Priorita a nebezpečenstvo
Prioritná, na základe objemov predaja a/alebo použitia na národnej úrovni; kvôli chemicko-fyzikálnym vlastnostiam, ktoré určujú jej správanie a ekologický osud; samostatne alebo ako súčasť súboru látok určuje koncentrácie schopné vyvolať významné reakcie aj na zdraví človeka
Nebezpečná, pretože je toxická, stála a bioakumulovateľná

8. Procedúra COMMPS zameraná na určenie priorít
Dvojitý princíp
MONITORINGU a
MODELÁCIE
COMMPS – Combined monitoring-based and modelling-based priority setting

9. Definícia prioritných látok
Sú definované ako látky, ktoré predstavujú významné riziko pre vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia (článok 16 rámcovej smernice)
Zoznam prioritných látok v prílohe X, ktorý určuje prioritné nebezpečné látky

10. Zoznam prioritných látok
Rôzne návrhy boli zhrnuté v záverečnom akte “Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č /2001/ES”, z 20. novembra Toto rozhodnutie, ktoré dopĺňa rámcovú smernicu a tvorí základ prílohy X, navrhuje 33 “prioritných látok alebo skupín prioritných látok” vymenovaných v prílohe samotnej smernice a určených tak, ako je to uvedené v návrhoch rozhodnutia, na základe procedúry COMMPS.

11. Zoznam prioritných látok nebezpečné
Antracén, Atrazín, Difenyléterbromát (iba oxid difenylu, derivát pentabromátu), kadmium a jeho zlúčeniny, C10-13-chlóralkány, Chlórpyrifos, Ftalát bis(2-etylhexylu)(DEHP), Diurón, Endosulfán,Hexachlórbenzén, Hexachlórbutadién, Hexachlórcyklohexán, Izoproturón, Olovo a jeho zlúčeniny, Ortuť a jej zlúčeniny, Naftalén, Nonylfenol, Octylfenol, Pentachlórbenzén, Pentachlórfenol, Polycyklické aromatické uhľovodíky, Simazin, Zlúčeniny tributylcínu, Trichlorbenzén, Trifluralín

12. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: cieľ
Postupná redukcia odpadov prioritných látok a postupné odstránenie odpadov prioritných nebezpečných látok

13. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY Definícia Štandardu kvality životného prostredia ŠKŽP
Výber prioritných látok
COMMPS
(Combined Monitoring-based Modelling-based Priority Setting)
Procedúra definovania ŠKŽP
Výbor čl. 21 : periodická revízia (4 roky)

14. Štandardy životného prostredia

15. Ekotoxikologické testy

16. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: ŠKŽP EU
ŠKŽP určujú chemický stav s podporou klasifikácie ekologického stavu vodných zdrojov
Ekologický cieľ: dobrý ekologický stav
Špecifické syntetické znečisťujúce látky : Konc. < ŠKŽP
(vysoký stav, koncentrácia takmer na nulovej úrovni a napriek tomu pod úrovňou zistiteľnosti prostredníctvom najvyspelejšej analytickej metodológie)
Špecifické nesyntetické znečisťujúce látky: konc. < ŠKŽP
V každom prípade môže byť ŠKŽP vyšší ako je background (vysoký stav)

17. Znečisťujúce látky : EKOLOGICKÝ STAV
Jediná znečisťujúca látka Všetky vodné zdroje
KONC >ŠKŽP
KONC < ŠKŽP
VYSOKÝ
NEUSPOKOJIVÝ
DOBRÝ
DOSTATOČNÝ
NEUSPOKOJIVÝ
VEĽMI ZLÝ
VEĽMI ZLÝ

18. Klasifikácia ekologického stavu
EQR =
Reference
biological value
Disturbance
Status
High
Good
Moderate
Poor
Bad
Slight
Biological parameter
value observed
No or very
minor
Reference Conditions 1
EQR =
Reference
biological value
Status
High
Good
Moderate
Poor
Bad
Slight
Biological parameter
value observed
No or very
minor
Reference Conditions 1
Disturbance
Severe
Major
Major
Severe

19. Klasifikačná stupnica
Trieda
Ekologický stav
EQR (*)
Kód I
Vysoký
> 0,95 – 1,00 II
Dobrý
> 0,80 – 0,95
III
Mierny
> 0,60 – 0,80 IV
Neuspokojivý
> 0,30 – 0,60 V
Veľmi zlý
0 – 0,30
(*) Jedná sa o príklad; EQR je typický pre každý ukazovateľ kvality

20. aby bolo možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia
Tlak a dopad
Tlak& Dopad
Obmedziť odpady : ZNEČISŤUJÚCE
Redukovať odčerpávanie vody
Obnoviť kontinuitu : difúzne znečistenie
Zmierniť hĺbenie
Regulovať použitie: rybolov, šport,..
Založiť zóny bezpečnosti a ochrany
aby bolo možné dosiahnuť dobrý stav životného prostredia
Kvalita, samočistenie a udržateľnosť ekosystémov, hydrologická rovnováha a rovnováha opätovnej obnovy

21. ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY: obmedzenia vypúšťania odpadov a ŠKŽP
RECEPTOR
Plán kvality
Hydrologické vlastnosti
(minimálny vitálny odliv)
Obmedzenia odpadov
Maximálne prípustné
zaťaženie (ŠKŽP)
BAT
Špecifické povolenia
Receptor/odpad ???

22. Interakcia povrchových vodných zdrojov
Hydrologická a hydrogeologická rovnováha, integrácia kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov
Vodné toky
Jazerá
Podzemné vody
Hydromorfologické (IFF), biologické (IBE), chimické, klimatické aspekty, režimy prúdenia , atď.
Interakcia povrchových vodných zdrojov
D M V
Úrovne
Rovnováha obnovy

23. Minimálny vitálny odtok
Minimálny prietok vodného toku, ktorý musí zabezpečiť ochranu chemických a fyzikálnych vlastností a uchovanie typických biocenóz miestnych prírodných podmienok
Povodie rieky Pád
DMV = K * Q priemer * S * M * Z *A* T (l/s)
K : experimentálny paramenter pre jednotlivú hydrografickú oblasť
Q priemer : priemerný ročný špecifický prietok na jednotku plochy povodia (l/s.km2)
S : plocha povodia skrytého pod profilom toku vody (km2)
M : morfologický parameter
Z : maximálna hodnota troch parametrov N(prírodný), F(úžitok), Q (kvalita vôd), vypočítaných separátne
A : parameter interakcie povrchových/spodných vôd
T : parameter modulácie v čase DMV

24. Sedimenty
Znečisťujúce látky organického pôvodu majú sklon k ukladaniu sa do sedimentov a biotu.
Štandardy kvality môžu byť určené podľa vody, biotu a sedimentov.
Rozvoj adekvátnych analytických, toxikologických a ekotoxikologických metód podľa sedimentov: celá vzorka, intersticiálna voda, suchá vzorka

25. Sedimenty : more Skupina Látka Konc. mg/kg s.s Kovy IPA (celkove)
Hg (PP), (0.3), As (12), Cd (PP) (0,3), Pb (P)(30) Ni (P)(30), Cr (P)(50)
IPA (celkove)
200
Dioxíny
0,0015
PCB (celkove) 4