1. Psycholingvistika Doc. PhDr. Jana Klincková, PhD.
Katedra slovenského jazyka a literatúry FHV UMB

2. Literatúra
NEBESKÁ, Iva Úvod do psycholingvistiky. Praha : H&H, 1992.
127s. ISBN
ALTMANN, Gerry Výstup na babylonskou věž. Otázky jazyka, mysli a porozumění. Praha : Triáda, edice Delfín, s. ISBN

3. Výstup na babylonskou věž The Ascent of Babel
Výstup na babylonskou věž The Ascent of Babel. An Exploration of Language, Mind, and Understanding, 1997
Gerry T. M. Altmann, docent na Katedre psychológie Univerzity v Yorku
témy teórie produkcie a porozumenia
formuluje otázky týkajúce sa predpokladov používania jazyka: Aké mentálne procesy nám umožňujú tvoriť reč a porozumieť jej? Odkiaľ máme schopnosť identifikovať vo zvukoch, ktoré počujeme, konkrétne významy? A kde a ako sú jazykové významy uložené v našom mozku?

4. Co na srdci, to na jazyku Literatúra
NEBESKÁ, Iva et al Kapitoly z kognitivní lingvistiky. Praha : Karolinum, s. ISBN , EAN  

5. Literatúra
ČERNÝ, Jiří Dějiny lingvistiky. Olomouc : Votobia, 1996.
HOFFMANNOVÁ, Jana. Stylistika a ... Praha : Trizonia, 1997.
MARŠÁLOVÁ, Libuša
Psycholingvistická analýza lexiky. Bratislava : SPN, 1982.

6. Literatúra
Štefánik, J. (Ed.): Antológia bilingvizmu., Bratislava : AEP, 2003.
Štefánik, J.: Jeden človek - dva jazyky.Bratislava : AEP, 2000.
Lojová, G.: Individuálne osobitosti pri učení sa cudzích jazykov. Bratislava : UK, 2005.

7. Témy psycholingvistiky
Produkcia reči
Porozumenie
Mentálne štruktúry
Jazyková kompetencia a jazyková performancia
Psychofonetika
Jazyk a myslenie
Osvojovanie si jazyka dieťaťom

8. Témy psycholingvistiky
Osvojovanie si cudzích jazykov
Osvojovanie si nových poznatkov prostredníctvom jazyka
Bilingvizmus
Patológia reči
Neverbálna komunikácia

9. V kontaktoch so psycholingvistikou sú aj témy z nasledovných teórií:
Teória rečových aktov
Teória diskurzu
Teória dialógu
Teória textu
Vedy o umelej inteligencii

10. Čo skúma psycholingvistika
2 orientácie

11. 1. psychologický prístup
Produkcia a recepcia reči ako individuálne mentálne procesy
Mentálna reprezentácia lingvistických konštruktov ▼
Sleduje kognitívne aktivity jedinca,
realizuje konkrétne experimentálne
výskumy.

12. 2. prístup
Orientácia na psycholingvistické aspekty rečovej komunikácie
Pragmatizácia lingvistiky spôsobuje
prekrývanie niektorých otázok
z lingvistiky a psycholingvistiky.

13. História psycholingvistiky
Začiatky psycholingvistiky – zbližovanie vedných odborov – spoločný predmet výskumu = používanie jazyka
Používanie jazyka znamená skúmanie
produkcie reči = hovorenie, písanie, tvorba hovorených a písaných textov
recepcie reči = počúvanie, čítanie, porozumieť písaný a čítaný text

14. pokračovanie Produkcia a recepcia patrí do psychológie.
Hovorenie a porozumenie je možné len vtedy, ak jedinec disponuje istým súborom predpokladov, a tým je prirodzený jazyk.
Prirodzený jazyk skúma lingvistika.

15. Začiatky psycholingvistiky
5o. roky 20. storočia - USA – štrukturalizmus / americký deskriptivizmus – preferuje systémový prístup k jazyku – snaha o čo najdokonalejší opis prostriedkov prirodzeného jazyka (jazykového systému) – programovo sa nevenovali procesu fungovania a používania jazyka, okolnosťami vzniku a pôsobením jazykových prejavov.

16. Začiatky psycholingvistiky
Absentovala spolupráca medzi psychológmi a lingvistami, iniciatívu prevzali psychológovia a psychológia sa stala interdisciplinárnou vedou.
Z takéhoto (psychologického)
pohľadu sa používanie jazyka a
vzťah k jazyku chápal ako výsledok
naučených návykov.

17. Teória informácie a začiatky psycholingvistiky
teória informácie a jej rozvoj ako vedy o všeobecných aspektoch komunikácie mal za následok, že psycholingvistika sa explicitne vymedzovala ako disciplína stojaca na pomedzí psychológie, lingvistiky a teórie informácie.

18. Psycholinguistics, 1954 Zborník editorov Ch. Osgooda a
T. A. Sebeoka = medzník vo vývoji
psycholingvistiky.
Konštatuje sa, že na vývoji psycholingvistiky
sa podieľali 3 vedné odbory:
štrukturalistická lingvistika
behavioristická teória učenia
teória informácie.

19. štrukturalistická lingvistika
Jazyk chápe ako systém vzájomne prepojených vzťahov.

20. behavioristická teória učenia
Jazyk pokladá za prezentáciu
naučených návykov (naučené
verbálne správanie sa).

21. teória informácie pokladá používanie jazyka za špecifický
prípad prenosu informácie pričom jazyk
je prostriedkom (kódom) tohto prenosu.
Vplyv teórie informácie ako teórie prenosu signálu opodstatňuje aj zrod základného komunikačného modelu, ktorý sa neskôr nazýval informačný alebo kódový komunikačný model.

22. Základný komunikačný model
kanál kanál
produktor → informácia → recipient
kódovanie dekódovanie
kód

23. Plusy a mínusy komunikačnej schémy
všeobecnosť a globálny pohľad na komunikačný proces
teória informácie ako stmeľujúci prvok medzi elementárnym systémovým prístupom štrukturalistickej lingvistiky a behavioristickou psychológiou, rešpektujúcou procesuálnosť používania jazyka

24. Plusy a mínusy komunikačnej schémy
Mínusom
bolo, že predstavovala skôr technické
zariadenie ako obraz mentálnych
procesov komunikácie ako sociálneho
javu.

25. Dôležité vzťahy ← ← jazyk ako kód
Štrukturalistická teória informácie behavioristická
Lingvistika psychológia
komunikácia → →
ako proces
štrukturalistická
lingvistika
behavioristická
psychológia

26. 1. psycholingvistický model Ch. E. Osgooda - význam
Prvýkrát sa pokúsil o zavedenie a
vymedzenie psycholingvistických jednotiek
ako funkčných jednotiek prenosu informácie a
to na pozadí 4 rovín: motivačnej,
sémantickej, roviny postupnosti / následnosti
a integračnej roviny
Vymedzil jednotky produkcie a recepcie reči na každej rovine
Priniesol opis fungovania tohto systému

27. Nadčasový prínos Osgooda
K produkcii a k percepcii reči dochádza súčasne na niekoľkých rovinách.
Procesy produkcie a percepcie reči nie sú štruktúrované rovnako (jednotky kódovania sa nekryjú
s jednotkami dekódovania).

28. Ako sa vyvíjal Osgoodov model
Ďalší vývoj psycholingvistiky ďalej nerozvíjal
Osgoodov model. Dôvody:
Americký štrukturalizmus nebol tým smerom, ktorý mohol posunúť rozvoj lingvistiky dopredu: produkciu a recepciu reči chápať ako procesy.
Pražský lingvistický krúžok 30. roky: nielen systémové vlastnosti, ale i funkčný prístup k jazyku. Funkčná lingvistika v USA v 50. rokoch 20. stor. ešte neprerazila, k slovu sa dostal až v 70. rokoch m. stor.

29. Zmena paradigmy ako striedanie teoretických koncepcií v psycholingvistike
Vedecká paradigma je určitý koncensus vedeckej komunity, ktorý sa týka výsledkov vedeckého výskumu, charakteru problémov a spôsobov ich riešenia.
Teoreticko-metodologické ruptúry vo vývoji psycholingvistiky verzus súvislý proces poznania = striedanie paradigiem.

30. Základné teoretické smery
Behaviorizmus 30. – 50. roky 20. storočia
Generativizmus koniec 50. rokov Chomský, Miller
Plusy:
Pojem kompetencií
Millerova hypotéza transformačného dekódovania
kreativita jazyka
Mínus: ignorovanie komunikačnej funkcie jazyka → zrod komunikačnej psycholingvistiky

31. Základné teoretické smery
Kontextová alebo komunikačná psycholingvistika - koniec 60. rokov
Kognitívna psycholingvistika – dôraz na mentálne - vrodené i získané -predpoklady používania jazyka roky – porozumenie textu – mapovanie mentálnych štruktúr.
Komunikačná a kognitívna psycholingvistika sú síce
zjednodušujúcejšie ako behaviorizmus a
generativizmus, ale celkovým zameraním sú
otvorenejšie a neinklinujú ku extrémom.

32. Psycholingvistika v súčasnosti
Komplementárnosť komunikačnej a kognitívnej teórie verzus one to one correspondence ► proces zbližovania teoretických koncepcií, syntéza
Vzťah zámer produktora a porozumením recipienta – základný komunikačný model - cielené činnosti
Kognitívna lingvistika v 70. rokoch bola vlastne
psychológiou jazyka, opierala sa o psychologickú
teóriu pamäti.

33. Psycholingvistika v súčasnosti
Situačný kontext
„ Nie všetko, čo si hovoriaci myslí, sa
vyjadruje verbálne (metóda pars pro toto) a
opačne, poslucháč je schopný
rekonštruovať omnoho viac, ako sa
verbálne vyjadruje (metóda totum pro parte).
Herrmann: Prečo je to tak?

34. Psycholingvistika v súčasnosti
Nielen objektívne parametre situácie (komunikačná psycholingvistika), ale aj subjektívna reflexia účastníkov komunikácie.
Mentálna reprezentácia situácie sa chápe ako interakcia medzi relevantnými znakmi situačného kontextu a individuálnou skúsenosťou každého z komunikujúcich.
Herrmannova teória znamená vyvrcholenie zbližovania komunikatívnej a kognitívnej teórie v psycholingvistike.

35. Súčasné psycholingvistické paradigmy
Syntéza komunikačnej a kognitívnej teórie
Vyváženosť metodologických východísk
Otvorenosť súčasnej koncepcie

36. Tematické vymedzenie Modelovanie rečovej činnosti
= predmet skúmania psycholingvistiky
Modelovanie rečovej činnosti
s dôrazom na skúmanie účasti
jednotlivých činiteľov v rôznych typoch
komunikačných procesov:
pokračovanie

37. pokračovanie
produkciu a recepciu reči vysvetľuje na pozadí základnej komunikačnej schémy
za činitele rečovej komunikácie pokladá situačné a mentálne činitele, jazykové a komunikačné normy.
charakteristika, fungovanie a organizácia mentálnych štruktúr
osvojovanie si jazyka dieťaťom

38. Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky
Psycholingvistika a lingvistika:
Lexikológia a lexikálna sémantika – sémantická a lexikálna pamäť, mentálny slovník.
Syntax (mala mimoriadne postavenie v generatívnej psycholingvistike, v tomto období bola psycholingvistika podriadená lingvistike) – syntaktická štruktúra ako jeden z komunikačných prostriedkov a jej percepcia.

39. súvisiace pojmy
expektácia = očakávaný spôsob správania, ktorý zodpovedá určitému sociálnemu statusu alebo sociálnej pozícii, a tak sa viaže na výkon danej sociálnej roly; očakávanie
identifikácia = zisťovanie totožnosti
interiorizácia = zvnútornenie

40. Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky - pokračovanie
Aktuálne členenie a porozumenie textu založenom na predpokladu striedania známej a novej informácie
Funkčná štylistika – slohotvorné činitele
Jazyková kultúra a jazykové normy vs komunikačné normy

41. Psycholingvistika a ostatné odbory - styčné body a prieniky - pokračovanie
Textová lingvistika / teória textu (Helbig) a psycholingvistika: majú spoločné otázky koherencie a kohéznosti textu, pretože psycholingvistika sa zaoberá aj tým, ktoré činitele tieto javy ovplyvňujú.

42. Textová lingvistika a teória textu
Textová lingvistika pristupuje
k textu od jazykového systému.
Text vysvetľuje ako sled viet,
ktorý je vytvorený na základe
syntaktických a sémantických
pravidiel koherencie.

43. Textová lingvistika a teória textu
Teória textu pristupuje k textu
smerom od komunikácie. Text pokladá
vzhľadom na vetu a slovo – za
primárny. Odvodzuje sa od komunikácie a
od sociálnej interakcie (Helbig, 1991).
Toto chápanie textu sa prekrýva s psycholingvistickým
chápaním textu.

44. Pragmatizácia lingvistiky
Spôsobuje zbližovanie sa
lingvistiky a psycholingvistiky,
pretože v rámci funkčne –
štruktúrneho prístupu sa postupne
prenáša dôraz zo štruktúrnej zložky
na funkčnú zložku a z opisu systému
jazykových prostriedkov na ich
využívanie v komunikácii.

45. Ďalšie vzťahy
Psycholingvistika a kognitívna psychológia a teória pamäti ► kognitívna psycholingvistika
Psycholingvistika a teória činnosti ► teória rečovej činnosti
Psycholingvistika a teória osobnosti (jedinec a jeho účasť v komunikácii)
Psycholingvistika a vývojová psychológia ► vývojová psycholingvistika (osvojovanie si jazyka dieťaťom)

46. Psycholingvistika a sociálne vedy
Psycholingvistika a sociológia
Psycholingvistika a teória sociálnej komunikácie
Psycholingvistika a sociolingvistika (bilingvizmus, skúmanie interkultúrnych aspektov rečovej komunikácie)
Psycholingvistika a pedagogika
Psycholingvistika a literárna veda

47. Psycholingvistika a sociálne vedy
Psycholingvistika a sémiotika (tvorba znakov v mysli jedinca počas jeho vývoja, vzťah medzi pojmami a slovnými významami ► psychologická sémantika
Psycholingvistika a neurolingvistika
Psycholingvistika a umelá inteligencia.

48. Rečová komunikácia Žiadny jednostranný prístup
k modelovaniu rečovej komunikácie
neviedol k požadovaným výsledkom,
pretože takéto modely zjednodušovali
rečovú komunikáciu až do tej miery, že
sa strácali jej špecifiká.

49. Ciele modelovania rečovej komunikácie - východiská
Rečová komunikácia je komplexný proces, ktorý zahŕňa javy empiricky pozorovateľné a aj javy, ktoré pozorovať nemožno.

50. Teória generatívnej psycholingvistiky
Pri produkcii reči sa najskôr aktivuje vhodná syntaktická štruktúra, ktorú lexikálne prostriedky vhodne vypľňajú.

51. Teória mentálneho slovníka
Vychádza z poznatku, že slová sú
v mysli jedinca usporiadané súčasne
rôznymi spôsobmi, t. j. jedno slovo patrí
do niekoľkých zoskupení, a potrebné
lexikálne prostriedky sa aktivujú
súčasne s údajmi, ktoré umožňujú ich
spájateľnosť.

52. Súčasný názor na produkciu reči
predpokladá potvrdenie hypotézy:
plánovacia etapa produkcie reči prebieha na niekoľkých rovinách súčasne, pričom sa všetky „roviny" navzájom doplňujú a podporujú.

53. Súčasný názor na produkciu reči
Pri identifikácii rovín je snahou zistiť „charakter" mentálneho procesu reči.
výskum rovín → lingvistický výskum
výskum porozumenia → psycholingvistika

54. Súčasný názor na produkciu reči
Modelovanie reči pracuje s rovinami:
výpoveď ako mentálna reprezentácia nesúca komunikačný zámer, výstavbová jednotka textu – teória komunikácie, štylistika
výpoveď ako forma/rámec, v ktorej sú usporiadané lexikálne prostriedky - sémantika
výpoveď jako aktuálna realizácia syntaktickej štruktúry – textová lingvistika, FPV/AČ
výpoveď ako graficky/intonačne uzatvorený celok – klasická syntax

55. Variabilita v procese modelovania reči
Pravidelne sa opakujúce Ko Si ► „hotové“ / opakujúce sa formulácie, napr. nákupy v obchode:
Prosím. Čo si prajete? Ešte niečo?
alebo pri fatickej komunikácii:
Ahoj, ako sa máš?

56. Variabilita v procese modelovania reči
Pri intelektuálne náročnejších aktivitách = jazykový prostriedok, ktorý je na dosiahnutie komunikačného zámeru najvhodnejší (jednoznačnosť vs konotácie), napr. argumentačné prostriedky pri persuázii, jazyk právnych predpisov vs umelecké texty.

57. Zhrnutie 1
Vo fáze produkcie reči, pri ktorej ide o výber konkrétnych jazykových prostriedkov nemožno uplatňovať jediný spoločný model, pretože treba rešpektovať:
rôznosť KoSi
rozličný KoZámer/stratégia
rozdielny pomer v kvalite vysielaných informácií (Ex) vzhľadom na úroveň referencií pri Pc.

58. Zhrnutie 2 Produkcia hovoreného alebo písaného
textu je procesom, pri ktorom dochádza
k (expresívnemu) sebavyjadreniu
autora, t. j. k osobnému katalogizovaniu
si poznatkov a k ujasňovaniu si vlastných
myšlienok, pocitov, dojmov.

59. Recepcia reči ako aktívny mentálny proces
Kvalita recepcie reči závisí od
pripravenosti recipienta na príjem textu
pozornosti recipienta, ktorú venuje textu
„spolupráce" recipienta
s produktorom.

60. Motivácia recipienta
Snaha recipienta o rekonštrukciu psychického obrazu skutočnosti, ktorý je východiskom pre komunikačný zámer produktora.
Recipient sa nemusí vždy snažiť o to, aby porozumel globálnym zámerom produktora → povrchná, výberová, špecifická recepcia textu.

61. Motivácia recipienta Recipient je motivovaný
k maximálnemu úsiliu a aby jeho obraz daného výseku skutočnosti sa najviac približoval produktorovmu obrazu
Motivácia recipienta je minimálna, nesnaží sa o pochopenie textu, pretože text mu neprináša žiadnu novú informáciu a ani pozitívny zážitok

62. komunikačné aktivity percipienta
Pojmy
Komunikačné aktivity percipienta =
1. percepcia textu
2. porozumenie textu
3. interpretácia textu ▼
recepcia
alebo
komunikačné aktivity percipienta

63. Recepcia
sa v súčasnej psycholingvistike pokladá za komplexný proces, ktorý sa zakldá na porovnávaní percipovaného textu s obsahmi predpokladovej bázy recipienta.
Recepcia písaného al. hovoreného textu spôsobuje aktiváciu určitých obsahov predpokladovej bázy recipienta.

64. Recepcia
Ak sa psychický obraz recipienta blíži, alebo aspoň v základných rysoch sa nerozchádza so psychickým obrazom produktora, medzi produktorom a recipientom dochádza k súladu a ide o úspešnú komunikáciu.

65. Modelovanie rečovej komunikácie
Pri modelovaní rečovej komunikácie ide o to, aby komunikácia bola úspešná.
Porozumenie textu má cyklickú povahu.
Modelovanie rečovej komunikácie je špecifické pre každú komunikačnú situáciu a pre každú komunikačnú udalosť.

66. Modelovanie rečovej komunikácie
„techniky" vhodné na budovanie názorovej zhody medzi produktorom a recipientom:
Expektácia
Nadväznosť viet – striedanie novej a známej informácie
Členenie viet na (menšie) obsahové jednotky

67. Modelovanie rečovej komunikácie
Identifikácia slov
Inferencie (odvodzovanie výrokov z iných výrokov) sú základom koherencie a kohéznosti textov
Resumovanie obsahu textu: odsek, kapitola ...

68. Zhrnutie 1/1
Do vzťahu medzi zámerom produktora a porozumením percipienta sa premieta základný protiklad rečovej komunikácie =
individuálny charakter produkcie a recepcie reči ako mentálnych procesov a spoločenský charakter komunikačného procesu

69. Zhrnutie 1/2
Individuálnosť je daná predpokladovými bázami komunikujúcich: počas komunikácie sa aktivujú nielen tie bázy, ktoré sú pre komunikáciu spoločné (+), ale aj tie, ktoré nie sú (konkrétne zážitky a skúsenosti, môžu byť -).

70. Zhrnutie 1/3 Spoločenská povaha súvisí s využívaním spoločných
komunikačných noriem komunikujúcich
a s využívaním konvencionalizovaných
prostriedkov v komunikácii. *

71. konvencionalizované zásady
Rečové komunikačné normy = konvencionalizované zásady, ktorými sa dosahuje úspešný priebeh komunikácie) – ich súčasťou sú jazykové normy*

72. konvencionalizované zásady
Jazykové normy – súbor konvencionalizovaných jazykových prostriedkov, pravidiel a zákonitostí ich používania, ktoré jazykové spoločenstvo prijíma ako záväzné.

73. Zhrnutie 1/4
Uvedené skutočnosti sú zdrojom napätia medzi produktorom a recipientom, a tak zdrojom dynamiky komunikačného procesu.

74. Rovnako náročné ako modelovanie organizácie mentálneho slovníka je modelovanie mechanizmu vyhľadávania vhodných slov pri produkcii a recepcii reči.
Aktivácia slov – výber vhodných slov – teória rozširujúcej sa aktivácie (Nebeská, 79).

75. K modelovaniu mentálneho slovníka sa dnes pristupuje ako k súčasti predpokladových štruktúr jazyka jedinca a je do značnej miery autonómna.

76. Expektácia = očakávanie, predpoklad Efekt expektácie pri percepcii
do vnímania vstupuje očakávanie (anticipácia) určitého kladného nebo záporného správania sa a prežívania na strane druhej osoby, čo vedie k subjektívnemu výberu (selekcia) vnímaných informácií a podnetov a aj k zmenám ich chápania a hodnotenia posudzovateľom.

77. Reč a komunikačné normy

78. Metódy psycholingvistického výskumu