1. Nezamestnanosť v čase neskorej moderny
Konferencia Využi šancu! Zlepšovanie pripravenosti mladých ľudí pre trh práce. Blok 4 Sociologický kontext nezamestnanosti mládeže a jej dopady na celú spoločnosť Košice, 7. júna 2013
Nezamestnanosť v čase neskorej moderny
Michal Vašečka
Fakulta sociálních studií, Masarykova Univerzita

2. Nezamestnanosť
An ´unemployed´ existence is a worse negation of life than death itself
Jose Ortega y Gasset

3. Hlavné tézy prezentácie
Nezamestnanosť mladých prináša multidimenzionálne vysoké náklady, ktoré výrazne prevyšujú potenciálne drahé intervencie. Riešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých sa stáva najväčšou výzvou pre tvorcov verejných politík vo vyspelom svete post-industriálneho obdobia.
Vzhľadom na štrukturálne premeny spoločnosti je zrejmé, že konvenčné riešenia nezamestnanosti mladých nebudú úspešné.
Výzvou do budúcna je potreba paradigmálnej zmeny politík.
Dlhodobo vysoká nezamestnanosť mladých ohrozuje sociálnu kohéziu spoločnosti a bude viesť k nárastu radikálnych nálad v spoločnosti.

4. Význam zamestnania v živote človeka
Zamestnanie má v živote človeka nezastupiteľné postavenie. Je dôležitou podmienkou jeho dôstojnej existencie, prináša mu nielen materiálny prospech, ale súčasne mu dáva pocit sebarealizácie a spoločenskej užitočnosti.
Práca zaraďuje človeka do mnohých sociálnych vzťahov, uspokojuje jeho potreby ctižiadosti, vlastného uplatnenia a sebaúcty.
Zamestnanie nemá len ekonomický charakter, ale má i sociálny a psychologický význam, ktorý je daný tým, že človeka formuje po rozumovej, emocionálnej, duševnej i telesnej stránke.
Práca je pre človeka biologická a sociálna nevyhnutnosť.

5. Nezamestnanosť mladých na Slovensku
Slovensko má piatu najvyššiu nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ. Nezamestnanosť mladých v Grécku dosiahla na konci roku %.
Medzi rokmi 2008 a 2011 nezamestnanosť mladých narástla o 14,2%.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat (november 2012) je bez práce každý tretí mladý Slovák vo veku do 25 rokov.

6. Nezamestnanosť mladých v EÚ
Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov (22,7%) je viac než dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou v EÚ (9,2% - 3Q 2012).
Šance mladých ľudí pri získaní práce sú nízke. Z tých mladých ľudívo veku rokov, ktorí boli nezamestnaní v roku 2010 si v roku 2011 prácu našlo len necelých 30%.
Ak si aj mladý človek nájde prácu, má problém si ju udržať, keďže je veľké zastúpenie mladých medzi pracovníkmi na dobu určitú a pri práci na čiastočný úväzok.
Rastie miera pasivity a rezignácie (12,4% mladých nezamestnaných v EÚ malo záujem o prácu, ale prestali si ju hľadať).
Koľko tento problém Európu stojí? Spoločenské náklady na mladých ľudí bez zamestnania a mimo vzdelávacieho procesu predstavuje 1,2 % HDP EÚ, čiže cca 150 mld EUR ročne.   

7. Nezamestnanosť mladých v OECD

8. Mýty ohľadne nezamestnanosti na Slovensku
1. Nezamestnanosť je spoločenský a sociálny problém.
2. Vysoká nezamestnanosť na Slovensku je dočasná, je dôsledkom ekonomickej krízy, resp. nevhodnej politiky vlády.
3. V budúcnosti bude možné efektívne znižovať mieru nezamestnanosti a priblížiť sa k mieram nezamestnanosti typickým pre krajiny EÚ v 80-tych a 90-tych rokoch. Ideálne k plnej zamestnanosti.
4. Nezamestnanosťou sú postihnutí predovšetkým nekvalifikovaní, osoby s kumulovanými hendikepmi, príslušníci niektorých etnických a migrantských skupín, obyvatelia marginalizovaných oblastí a mladí ľudia.
5. Kľúčom k zamestnanosti je vyššie vzdelanie.
6. Slovensko je „odsúdené“ na vysokú nezamestnanosť.

9. Nezamestnanosť v post-industriálnom období - When work disappears
Úpadok priemyselnej výroby
Nasýtenie sektoru služieb
Zavádzanie nových technológií
Rast významu globálneho korporátneho sveta
Nasýtenie domáceho trhu predmetmi dlhodobej spotreby
Inflácia ašpirácií pre-kvalifikovaných a nerealistické očakávania nekvalifikovaných

10. „Costs“ vysokej nezamestnanosti mladých
Ekonomické náklady
Psychologické náklady
Sociálne náklady
Celospoločenské náklady

11. Ekonomické náklady Nižší rast HDP;
Ekonomické externality priame i nepriame;
Nevyužívanie znalostí a zručností flexibilnej časti spoločnosti;
Nižšie celoživotné zárobky a úspory mladých, ktorí neskoro vstupujú na trh práce, alebo na neho nikdy nevstúpia

12. Psychologické náklady
Rozbitie štruktúry času
Sociálna izolácia
Vynútené zmeny identity
Rast sociálnej deprivácie - relatívnej i absolútnej

13. Sociálne náklady Rast apatie nezamestnaných i celej spoločnosti
Zhoršovanie zdravotného stavu nezamestnaných
Znižovanie ekonomického, kultúrneho i sociálneho kapitálu nezamestnaných

14. Celospoločenské náklady
Fragmentarizácia sociálnej kohézie
Vytrácanie sa sociálnej solidarity
Prehlbovanie sa marginalizácie celých segmentov spoločnosti
Rast anómie
Rast ontologickej neistoty
Prehlbovanie sa nedôvery v spoločnosti
Rast odcudzenia na vertikálnej i horizontálnej úrovni
Panika stredných vrstiev
Radikalizácia spoločnosti

15. Riešenia ? Strednodobé technické riešenie:
Efektívne využitie Eurofondov - presun na tvorbu pracovných miest.
„Záruka pre mladých“ (Komisia navrhuje, aby každý mladý človek do 25 rokov mal do 4 mesiacov po ukončení vzdelania alebo po strate práce, prístup k zamestnaniu, ďalšiemu vzdelávaniu alebo stáži).
„Individualizácia“ služieb Úradov - poradenstvo by malo byť šité na mieru každého uchádzača.
Dlhodobé koncepčné riešenia:
Kroky vedúce ku knowledge-based society
Posilňovanie sektoru služieb
Príprava na prechod k spoločnosti voľného času

16. Štrukturálne premeny spoločnosti v čase neskorej moderny
Everybody was saying we must have more leisure. Now they are complaining they are unemployed. Prince Philip
Post-industriálna spoločnosť
Post-demokratická spoločnosť
Post-optimistická spoločnosť
Post-náboženská spoločnosť
Post-nacionálna spoločnosť

17. Jobless world? This is the end of the world as we know it…
Post-industriálna „Tretia vlna“ - odpovede a riešenia „druhej vlny“ prestávajú byť aktuuálne
Paradigmálna zmena politík - príprava za svet s neustále klesajúcim objemom „práce“
Paradigmálna zmena vízie spoločnosti
Príprava na radikalizáciu spoločnosti v čase neskorej moderny

18. Záverom - negatívne trendy vývoja pohľadom sociológa
Reakciou na neriešiteľnú situáciu v oblasti zamestnanosti môže byť iba nárast frustrácie a radikálnych názorov mladých ľudí.
Sociálna konštrukcia reality a reprodukcia radikálnych názorov (Berger - Luckmann)
Dôsledky „definície situácie“ (Thomasova teoréma)
„Samozrejmý svet“ - vnútorný svet mladých radikálov (Alfred Schutz)
Chýbajúca dôvera ako zdroj radikalizácie mladých ľudí (Giddens)
Generačná identita a radikalizmus mladých ľudí (Mannheim)