1. Progresívne formy podnikania
Denné štúdium
December 10, 2009

2. Tri základné teórie spájania podnikov
Teória zdrojov (Resource Based Theory), ktorej základom je tvrdenie, že nové zdroje vytvorené spoluprácou poskytujú konkurenčnú výhodu.
Teória sociálnych sietí (Social Network Theory), ktorej podstatou sú vzájomné vzťahy založené na dôvere a interakcii medzi partnermi, ktoré vytvoria novú hodnotu.
Teória transakčných nákladov (Transaction Costs Theory), ktorá sa zaoberá znižovaním nákladov pre všetkých partnerov tvoriacich sieťové spojenie

3. Význam spoločných foriem podnikania medzi MSP
Dôsledok integračných procesov
Zvyšovanie konkurencieschopnosti
Intenzifikácia inovácii a rozvoja informačných a komunikačných technológii
Vyššia hospodárnosť, znižovanie nákladov
Dlhodobý rozvoj

4. Medz.podnikanie MSP
Postupná integrácia slovenských malých a stredných podnikov do sieťovej ekonomiky EU prináša na jednej strane nové podnikateľské príležitosti, avšak na druhej strane hrozby vyspelého trhu. Podnikateľským subjektom sa naskytuje možnosť vytvárať a využívať vzájomne výhodnú spoluprácu prostredníctvom rôznych partnerských spojení najmä v týchto oblastiach:
vytváranie, zdieľanie a využívanie zdrojov a činností partnerov ( pracovníkov, finančných a hmotných prostriedkov, marketingových činností, obchodných sietí a pod.),
vytváranie, prenos a spoločné využívanie potrebných informácií a znalostí organizácií v nových podmienkach rozvíjajúcej sa spoločnosti znalostí v EÚ,
zmena mocenských pozícií malých a stredných podnikov v podnikateľskom prostredí domáceho trhu aj trhu EÚ, ale aj zmena ich organizačnej kultúry, imidžu a dôveryhodnosti

5. Formy podnikania MSP
súčasnej dobe hovoríme ako o ére „networkingu“ t.j. sieťovania, kedy sa podnikateľské subjekty organizujú v rôznych sieťových zoskupeniach.
siete plnia ekonomické funkcie. Existujú aj politické, spoločenské a technologické faktory fungovania siete, avšak primárne dôvody vzniku sietí sú ekonomické,
siete sú organizácie, to znamená, že majú dohodnuté členstvo s určitými princípmi správania sa členov,
sieť je výsledok kompromisu a konsenzus. Nemá hierarchiu, avšak niektorí členovia majú čiastočný vplyv na kľúčové činnosti siete.

6. Typológia sietí

7. Členenie podnikateľských sietí
Zdroje OECD ( The Well-being of nations. The role of Human and Social Capital, Educations and skills. Paris, 2001)
- neformálne siete - založené na rodinných vzťahoch, priateľských alebo vzťahov . obchodných partnerov. Ich fungovanie bolo napríklad v USA podporované v rámci programu USNet,
- formálne siete - k ich formovaniu dochádza nielen medzi podnikmi, ale vstupujú do nich aj právnici, daňoví a finanční poradcovia, účtovníci,
- tvrdé siete - ich základom je zmluvný vzťah. Existuje značný stupeň právnej záväznosti a firmy sú často pevne prepojené napr. formou joint-ventures, alebo strategickej aliancie,
- mäkké siete - ich účastníkmi sú subjekty so širokou škálou záujmov. Umožňujú svojím účastníkom výmenou skúseností z oblasti inovácií, manažmentu, marketingu. Spravidla sú početnejšie ako tvrdé sieťové zoskupenia, nakoľko na členov siete sú kladené minimálne požiadavky ( často ide len o úhradu členského poplatku),

8. Podnikateľské siete
Horizontálna homogénna sieť – spojenie firiem s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti a rovnaká veľkosť
( Western Hotels)
Prínos: ekonomické výhody pri marketingu, nákupe surovín
2. Vertikálne heterogénne siete – spojenie firiem s rozdielnym predmetom podnikateľskej činnosti, ktoré na seba nadväzujú a vytvoria nový produkt alebo službu, predstavujú dodávateľské reťazce alebo zastrešujú spoločné aktivity dodávateľov. Výsledkom ich spolupráce je spoločný kontrakt
3. Kombinované siete – spojenie veľkej firmy s niekoľkými malými, ktoré sú spojené subdodávateľskými vzťahmi

9. Progresívne formy podnikania
Regionálne priemyselné zhluky – klustre
„Klastre predstavujú miestnu koncentráciu vzájomne prepojených podnikov a inštitúcii v konkrétnom odvetví“. (Porter, 1998)
„Klastre sú siete vzájomne závislých firiem, inštitúcii produkujúcich znalosti, spájajúcich inštitúcii a zákazníkov prepojených do výrobného reťazca, ktorý vytvára pridanú hodnotu“. (OECD)
Silicon Valley, Montebelluna (Taliansko, 75% svetovej produkcie lyžiarskej obuvi)

10. Aplikácia Porterovho „diamantu“
Podmienky na strane vstupov (základné faktory, pokročilé faktory)
Podmienky na strane dopytu
Firemná stratégia, štruktúra a rivalita
Podporné priemyselné odvetvia
Vláda

11. Disneyland v Europe
Medzi rokmi 1988 a 1990 tri zábavné parky boli otvorené vo Francúzsku
Dva zbankrotovali a tretí fungoval zle
1992 Walt Disney otvoril Euro Disneyland v hodnote 4,4 billion USD
Paríž – región Francúzska, Švajčiarska, Nemecka,Belgicka, Holandska
US Disneyland a Disneyworld úspešné, ako aj Tokyo Disneyland
Walt Disney 49%, investori , francúzska vláda, partnerstvá
Výber miesta – Francúzsko alebo Španielsko
Francúzsko – finančné zvýhodnenia, infraštruktúra, vlaky

12. Disneyland - problémy
Francúzi chápali park len ako kópiu Disneylandu v Európe
Nezapadol do národnej kultúry
Kritika úlohy štátu v projekte
Malá návštevnosť, vysoké ceny, zákaz predaja alkoholu ako v US
Zamestnanci hovoriť anglicky, ľudí odišlo počas prvého mesiaca
1994: produkuje stratu, potreba ďalšieho kapitálu, nevyhnutnosť zmeniť štruktúru marketingu a firemnej stratégie a politiky

13. Otázky
Aké sú charakteristiky medzinárodnej ( nadnárodnej) firmy na príklade Walt Disney?
Prečo Disney si ponechal vlastnícke práva a neuvažoval využiť licenciu?
Ako Euro Disney prezentoval strategiu Walta Disneyho ako nadnárodnej spoločnosti?
Akú analýzu okolia uplatnil Disney?