1. Konferencia Mladí a zamestnaní: Ako na to! Košice 27. marca 2015 Sociálny kapitál Karpatského regiónu Michal Vašečka Masarykova Univerzita mvasecka@fss.muni.cz

2. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Zaostávajúce miestne hospodárstvo  Úroveň HDP na obyvateľa, ako aj PPP HDP nedosahuje vo všetkých regiónoch zúčastnených v projekte EÚ ani polovicu priemeru EÚ, zvyšuje sa pomerne pomaly a nožnice oproti iným regiónom sa stále viac otvárajú.

3. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Orientácia na riešenia v rámci národných štátov  Aj keď periférne regióny všetkých krajín zúčastnených na projekte vzájomne susedia a zdieľajú podobné problémy, pri riešení problémov sa orientujú na riešenia s centrom národného štátu, hranice národného štátu determinujú ich akcieschopnosť a limitujú samotnú schopnosť premýšľať nadregionálne.

4. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Nevyužitý rozvojový potenciál  Periférne regióny Karpatského oblúka disponujú veľkým potenciálom rozvoja. Sú to najmä bohaté prírodné zdroje vytvárajúce predpoklady pre vysokú kvalitu života, kultúrno- historické pamiatky vhodné pre rozvoj cestovného ruchu, strategická poloha na hranici EÚ a Ukrajiny, priaznivá demografická situácia, či priaznivé klimatické prostredie a pôdne pomery na rozvoj poľnohospodárstva a lesníctva.

5. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Únik mozgov  Problémom regiónu Karpatského oblúka je systematický odliv mozgov a vymieranie niektorých rurálnych oblastí regiónu. Výzvou do budúcna tak je udržanie kvalifikovanej pracovnej sily.

6. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Sociálne napätie  Systematická marginalizácia a sociálna exklúzia niektorých skupín Rómov žijúcich vo väčšine regiónov Karpatského regiónu znásobuje sociálne napätie a ďalej znevýhodňuje celý región.

7. K ĽÚČOVÉ P ROBLÉMY PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Vysoká miera klientelizmu  Vysoká miera klientelizmu ako tradičného riešenia spoločenských problémov a závislosť na sociálnych sieťach pri riešení týchto problémov takisto neumožňuje naplno rozvinúť rozvojový potenciál regiónu.

8. K ĽÚČOVÉ PROBLÉMY POCIŤOVANÉ VEREJNOSŤOU PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Spolunažívanie s Rómami  Ako jeden z najvýznamnejších problémov je v Karpatskom regióne pociťovaný problém etnického napätia a spolunažívania s Rómami, ktorí obyvatelia považujú za jednu z najvážnejších príčin zaostávania regiónu.

9. K ĽÚČOVÉ PROBLÉMY POCIŤOVANÉ VEREJNOSŤOU PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Životná úroveň a nezamestnanosť  Obyvatelia Karpatského regiónu citlivejšie a silnejšie vnímajú problémy nezamestnanosti, životnej úrovne a sociálnych istôt a slabšie vnímajú potreby rozvoja iných ako materiálnych dimenzií kvality života.

10. K ĽÚČOVÉ PROBLÉMY POCIŤOVANÉ VEREJNOSŤOU PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Iná percepcia dôležitých spoločenských problémov  Obyvatelia Karpatského regiónu kladú menší dôraz na celospoločenské problémy ako sú problémy korupcie a klientelizmu či problém ekonomickej politiky a hospodárskej krízy.

11. K ĽÚČOVÉ PROBLÉMY POCIŤOVANÉ VEREJNOSŤOU PERIFÉRNYCH REGIÓNOV STREDNEJ E URÓPY  Znížená citlivosť na problematiku kvality demokracie a práva zákona  Obyvatelia Karpatského regiónu menej citlivo vnímajú otázky celkového stavu politiky, kvality demokracie a uplatňovanie princípov liberálnej demokracie v každodennom živote.

12. N ÁSTROJE ZMENY UPLATŇOVANÉ V SÚČASNOSTI CENTRÁLNYMI I REGIONÁLNYMI VLÁDAMI V REGIÓNE  Súčasné nástroje uplatňované pri rozvoji regiónu Karpatského regiónu sa sústreďujú na rozvoj potenciálu cestovného ruchu, rozvoj poľnohospodárstva a vidieka, zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti priemyslu a služieb a zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti marginalizovaných skupín obyvateľov.  Na niektoré z týchto cieľov majú regionálni tvorcovia verejných politík dosah a možnosti rozvíjať svoje stratégie, na iné výrazne menej, napriek tomu však majú snahu ich plnohodnotne riešiť všetky. Najvážnejším problémom je však zameranie na technickú stránku rozvoja regiónu a snaha o riešenie technických dimenzií zaostávania regiónov. Témy ako je budovanie sociálneho kapitálu a celkovo nemateriálnych aspektov kvality života sú v týchto strategických materiáloch odsunuté skôr do úzadia.

13. N ÁSTROJE ZMENY UPLATŇOVANÉ V SÚČASNOSTI CENTRÁLNYMI I REGIONÁLNYMI VLÁDAMI V REGIÓNE  Čo teda znamená tzv. „best practice“ v kontexte Karpatského regiónu?  Pre technické riešenia je typické premýšľať v kategóriách efektívnosti a priechodnosti.  Zásadnými témami však je skôr udržateľnosť a vhodnosť opatrení.  Z dlhodobého hľadiska je zrejmé, že práve systematická podpora rozvoja sociálneho kapitálu sa môže obyvateľom Karpatského regiónu najviac vrátiť najmä oplatiť.

14. PRIMÁRNY NÁSTROJ ZMENY VO ZNEVÝHODNENÝCH REGIÓNOCH - ROZVOJ SOCIÁLNEHO KAPITÁLU  V snahe dostať periférne regióny strednej Európy z chudoby je vhodné sa inšpirovať skúsenosťami krajín, ktoré - napriek svojej rozvinutosti - taktiež disponujú regiónmi, v ktorých je štrukturálne náročné naštartovať zmeny k lepšiemu.  V snahe systematicky rozvíjať a zvyšovať sociálny kapitál obyvateľov a tým sa snažiť revitalizovať obecné spoločenstvo je pozoruhodne úspešná napríklad Kanady.

15. PRIMÁRNY NÁSTROJ ZMENY VO ZNEVÝHODNENÝCH REGIÓNOCH - ROZVOJ SOCIÁLNEHO KAPITÁLU  Sociálny kapitál ako široko chápaný koncept zažíva v posledných 25 rokoch silnú vlnu záujmu sociálnych vied, ale aj v krajinách EÚ stále výraznejšie aj štátnej a regionálnej správy.  Jeho veľká príťažlivosť je skrytá v prísľube porozumenia modernému svetu – keďže sa zaoberá sociálnymi sieťami, vzťahmi a väzbami a ich vplyvom pri dosahovaní konkrétnych cieľov, ponúka zaujímavú perspektívu pri chápaní modernej spoločnosti.  Upozorňuje na dôležitosť hodnôt ako je napríklad dôvera a občianska participácia.  Fukuyama pripisuje sociálnemu kapitálu významný vplyv na ekonomický rast, Putnam ho považuje za základnú zložku stabilnej a fungujúcej demokracie.

16. Sociálny kapitál - nový či starý fenomén?  Mohlo by sa zdať, že koncept sociálneho kapitálu neprináša nič nového, že iba opakuje a inak nazýva známe témy dlhoročného vývoja sociologického myslenia:  Tocqueville spojoval dobré fungovanie americkej demokracie s vysokým stupňom združovania a občianskej participácie.  Tönnies písal o posunu od kolektívnej Gemeinschaft k individualizovanej Gesellschaft.  Marx a Engels prišli s predstavou „zviazanej solidarity“ (bounded solidarity), ktorou popisujú vznik skupinovej kohézie zapríčinený nepriaznivými okolnosťami.  Simmel zmieňuje recipročné vzťahy, normy a záväzky, ktoré sú základom sociálnych sietí (napríklad osobné vzťahy medzi susedmi) a upozorňuje na vplyv atomizovaných miest na vývoj modernej spoločnosti.  Durkheim zdôrazňuje nutnosť internalizácie skupinových hodnôt a popisuje vznik anómie, ktorá je zapríčinená prílišnou individualizáciou a absenciou komunitného života.  V diele Maxa Webera je možné nájsť ideu „vynútiteľnej dôvery“, s ktorými popisuje rôzne mechanizmy, ktoré používajú formálne inštitúcie a sociálne skupiny pre zaistenie očakávaného rolového správania.

17. Typy kapitálov  Róna-Tas [1998] rozlišuje medzí dvoma spôsobmi klasifikácie kapitálov. První, výše popsaný substantivní způsob, rozeznává kapitál fyzický, lidský a sociální. Druhý, institucionální přístup, dělí typy kapitálů podle typů institucí, které poskytují jejich akumulaci. V této konceptualizaci se fyzický kapitál stává ekonomickým, lidský kulturním a sociální kapitál bývá často pozměněn v politický.  Další dělení, velmi podobné institucionálnímu přístupu, přináší Pierre Bourdieu. Rozlišuje individuální, objektivizovaný a institucionalizovaný kulturní kapitál a dále kapitál ekonomický, sociální, informační a politický.  Do složité struktury navíc ještě přidává kapitál symbolický, který nadřazuje ostatním druhům. „Symbolickým kapitálem je kterákoli vlastnost (kapitál kteréhokoli druhu – fyzický, ekonomický, kulturní, sociální), pokud je nahlížena sociálními činiteli, jejichž kategorie vnímání jsou takové, že ji dokáží poznat (vidět) a uznat, ocenit“.

18. Pierre Bourdieu  První systematickou současnou analýzu sociálního kapitálu vytvořil Pierre Bourdieu, když psal o výhodách a příležitostech, které vznikají skrze členství v jistých komunitách.  Sociální kapitál definoval jako „agregát aktuálních či potenciálních zdrojů, které jsou spojeny s držením trvalé sítě více či méně institucionalizovaných vztahů vzájemné znalosti a uznání – nebo jinými slovy, jde o členství v určité skupině – která poskytuje každému z členů podporu kolektivně vlastněného kapitálu“.  Sociální kapitál podle něj zahrnuje závislé vztahy v sousedství, na pracovišti nebo v rodině, které znamenají trvalé subjektivně pociťované závazky - pocity vděčnosti, respektu, přátelství atd. [Paxton 1999]. Z členství ve skupině vyrůstá prospěch, který je zároveň základem solidarity, která jej umožňuje. Sociální kapitál činí například aktéra důvěryhodným a umožňuje tak efektivnější jednání.

19. Pierre Bourdieu  Bourdieu zachází s konceptem instrumentálně, zaměřuje se na zisky plynoucí individuu na základě participace ve skupině a zdůrazňuje záměrné budování sociálních sítí za tímto účelem.  Siete nejsou podle něj přirozeně dané a musí být vytvářeny investičními strategiemi. Cílem investic je institucionalizace skupinových vztahů, použitelných jako spolehlivý zdroj jiných zisků. Péče o sociální kapitál je podmínkou pro jeho udržení a zároveň ho tím utváří.  Bourdieu rozkládá sociální kapitál na dva elementy: na vlastní sociální vztahy, které jedincům umožňují přístup ke zdrojům ovládaným jejich společníky, a na množství a kvalitu těchto vztahů [Portes 1998]. Velikost sociálního kapitálu závisí na rozsahu sítí, které může aktér mobilizovat, a na velikosti ostatních kapitálů, kterými tyto sítě disponují.

20. Robert Putnam  Přitažlivost Putnamova pojetí spočívá ve zdůraznění důsledků, které existence sociálního kapitálu společnosti přináší.  Putnam tvrdí, že sociální kapitál konkuruje lidskému kapitálu jako faktor individuální výkonnosti a domnívá se, že příjem je determinován více sociálními kontakty než akreditovaným vzděláním.  V perspektivě celé společnosti pomáhá rozvíjet ekonomický růst a demokratické instituce; tj. čím je větší množství sociálního kapitálu ve společnosti, tím je silnější ekonomika a stát.  V návaznosti na jeho práci vzniklo mnoho výzkumů, které hledají souvislost sociálního kapitálu a jednotlivých aspektů fungování společnosti. Některé studie například prokázaly, že sociální kapitál má vliv na míru kriminality, jiné se zaměřily na souvislosti s fyzickým zdravím atd.

21. Robert Putnam  „Sociální kapitál odkazuje k vlastnostem sociální organizace jako je důvěra, normy a sociální sítě, které mohou zvýšit výkonnost společnosti umožněním koordinovaného jednání“.  Individua nebo skupiny mohou získávat zdroje ze spojení s jinými a tyto zdroje mohou být použity k produkci osobního nebo veřejného prospěchu.  Například v sousedství s vysokým sociálním kapitálem znají sousedé jeden druhého, často spolu mluví a jeden druhému věří – v takovémto prostředí může matka klidně nechat své dítě chodit samotné do blízkého parku. V sousedství s nízkým sociálním kapitálem, kde o sobě sousedé neví a nevěří jeden druhému, matka půjde raději s dítětem nebo někoho najme na hlídání Spojení s jinými může nabývat mnoha podob: rodina, třída ve škole, kolegové v práci, občanská organizace, chatová skupina na internetu, síť profesionálních známostí atd.

22. Klasifikácia rôznych typov a dimenzií sociálneho kapitálu  Formální versus neformální sociální kapitál. Formálně organizované skupiny se od neformálních liší tím, že mají stanovy, pravidelné schůze atd.  Silný versus slabý sociální kapitál. Je rozdíl ve vztahu mezi blízkými přáteli a ve vztahu mezi lidmi, kteří se potkávají jen občas a více méně náhodně. Silný sociální kapitál vzniká u opakovaných, intenzivních a mnohostranných sítí. Slabý sociální kapitál je u anonymních sietí.  Do sebe a navenek zaměřený sociální kapitál. Do sebe zaměřený sociální kapitál preferuje materiální, politické a sociální zájmy vlastních členů, navenek zaměřený upřednostňuje veřejné dobro.  Přemosťující (bridging) versus spojující (bonding) sociální kapitál. Bonding sociální kapitál spojuje lidi se stejnými charakteristikami jako je etnicita, věk či sociální třída. Často slouží k posílení identity a homogenity skupiny a je pro něj charakteristická specifická reciprocita, solidarita, sociální a psychologická podpora méně úspěšných, silná loajalita a možná averze vůči okolí. Bridging sociální kapitál má vnější přínos, usnadňuje šíření informací a spojuje lidi napříč sociálními charakteristikami (napríklad občanská hnutí, ekumenické náboženské skupiny).

23. Výskum Karpatskej nadácie

24. R OZVOJ SOCIÁLNEHO KAPITÁLU  Primárnym cieľom projektu je navrhnúť a vyvinúť rámec merania sociálneho kapitálu v jednotlivých krajinách Karpatského regiónu, ktorý by pokrýval jednotlivé dimenzie batériou otázok, zachytil všetky aspekty sociálneho kapitálu a slúžil ako základ diskusie s policy-makers.

25. Meranie sociálneho kapitálu  Podľa National Statistics sú kľúčovými indikátormi sociálneho kapitálu sociálne vzťahy, formálne a neformálne sociálne siete, členstvo v skupinách, dôvera, reciprocita a občianska angažovanosť.  Tým sa berie do úvahy multidimenzionalita konceptu a nutnosť komponovaného merania.  Sociálny kapitál je chápaný hlavne ako vlastníctvo skupiny než indivíduí.

26. D IMENZIE ROZVOJA SOCIÁLNEHO KAPITÁLU  Otázky vychádzajú z nasledujúcich dimenzií:  Participácia, sociálna angažovanosť, záväzky - začlenenie do lokálnych skupín, dobrovoľných organizácií, klubov, aktivita v miestnych záležitostiach;  Kontrola, self-efficacy - vnímanie kontroly nad miestnymi záležitosťami, pocit vplyvu pri rozhodovaní, zdraví, spokojnosť so životom;  Percepcia štruktúr alebo charakteristík úrovne komunity - spokojnosť so službami, názory na lokálne problémy;  Sociálne interakcie, sociálne siete, sociálna podpora - kontakty s priateľmi, rodinou, susedmi, hĺbka socializačných sietí, vnímanie sociálnej podpory;  Dôvera, reciprocita, sociálna kohézia - dôvera v iných, v inštitúcie a verejné služby, vnímanie zdieľaných hodnôt, dĺžka života v oblasti.

27. MERANIE SOCIÁLNEHO KAPITÁLU V K ARPATSKOM REGIÓNE  Základom sociálneho kapitálu sú sociálne vzťahy a siete.  Rozlišovali sme tri typy:  Neformálne siete (rozdelené na vzťahy s príbuznými, priateľmi, susedmi a spolupracovníkmi);  Generalizované vzťahy (rozdelené na vzťahy s miestnymi ľuďmi, ľuďmi všeobecne a na sociálnu participáciu);  Inštitucionálne vzťahy (rozdelené na občiansku participáciu a vzťahy k inštitúciám).

28. MERANIE SOCIÁLNEHO KAPITÁLU V K ARPATSKOM REGIÓNE  3 základné prvky sme hodnotili podľa štyroch kritérií:  Štruktúra (počet, frekvencia a fyzická blízkosť vzťahov);  Kvalita (dôvera, reciprocita, podpora, zdieľané hodnoty, tolerancia);  Diverzita (rozsah sociálnych sietí naprieč štruktúrou spoločnosti; homogenita a heterogenita);  Uzavretosť (vzájomná znalosť jednotlivých členov siete).

29. MERANIE SOCIÁLNEHO KAPITÁLU V K ARPATSKOM REGIÓNE  Ďalej sme rozlišovali a zisťovali ďalšie charakteristiky respondenta. Tieto charakteristiky nemajú podobu nezávislých premenných, ale slúžia ako indikátory sociálneho kapitálu:  Charakteristiky oblasti, v ktorej respondent žije (bezpečnosť, možnosti, kvalita životného prostredia);  Osobní charakteristiky (vek, pohlavie, zdravotný stav, životná spokojnosť, etnicita, náboženstvo, využitie času, geografická mobilita);  Zdroje (socioekonomické zázemie, vzdelanie, zamestnanie);  Rodinné charakteristiky (prítomnosť partnera, manželstvo, deti, charakter domácnosti).

30. Metodológia  Kvantitatívny prístup versus kvalitatívny prístup?  Dotazníkový výskum:  290 premenných  91 otázok dotazníku  515 dotazníkov z 5 krajín, vo všetkých jazykových mutáciách  Priemerný čas vyplnenia - 54 minút  Priemerný čas nahodenia 1 dotazníka do matice dát - 15,5 minúty, celkovo viac jako 230 hodín  Dáta spracované v software SPSS /18/ na úrovni prvostupňového i druhostupňového triedenia

31. Dôvera v inštitúcie  Vôbec nedôverujem(1); Skôr nedôverujem(2); Skôr dôverujem(3); Plne dôverujem(4) v %:  Vláda 43,539,314,32,6  Parlament42,438,913,92,6  Miestna samospráva22,140,226,37,5  Európska únia23,445,022,74,9  Polícia26,539,725,84,9  Súdy29,139,522,56,0  Médiá30,740,022,33,3  Vzdelávací systém17,941,135,13,5  Zdravotníctvo19,646,127,23,3  Verejnoprávne médiá26,039,726,36,2

32. Znalosť ľudí  Pokiaľ ste Vy v ťažkej životnej situácií (potrebujete dobrého lekára, právnika, pomoc pri hľadaní práce, dobré vzdelanie pre Vaše deti, príhovor na nejakom úrade atď.), myslíte si, že poznáte nejakých ľudí, ktorý môžu zakročiť za Vás?  Nikoho16,1%  Málo40,6%  Niekoľko32,2%  Veľa8,2%

33. Pomoc druhým a známosti  Pomocou druhým ľuďom pomáham z dlhodobého hľadiska sám sebe (v percentách, od úplne nesúhlasím po úplne súhlasím):  8,27,1 10,4 7,7 20,3 8,4 7,5 10,4 6,8 12,6  Pre dosiahnutie úspechu v živote je potrebné mať známosti na vplyvných miestach (v percentách, od úplne nesúhlasím po úplne súhlasím):  8,8 7,1 6,4 8,8 19,4 7,1 10,8 10,6 7,3 13,0

34. Všeobecná dôvera  Všeobecne vzaté, povedal(a) by ste, že sa dá väčšine ľudí dôverovať, alebo že človek nemôže byť pri rokovaní s ľuďmi nikdy dosť opatrný? (v percentách)  Človek nemôže byť nikdy dosť opatrný  versus  Väčšine ľudí sa dá dôverovať:  Nemôže byť nikdy23,0  Skôr nemôže byť50,3  Skôr sa dá dôverovať22,5  Väčšine sa dá dôverovať 3,8

35. Podvod versus poctivosť  Myslíte si, že by sa Vás snažila väčšina ľudí podviesť, pokiaľ by mali tú možnosť, alebo by boli poctiví? (v percentách)  Väčšina ľudí by sa ma snažila podviesť  versus  Väčšina ľudí by sa ma snažila podviesť  Vačšina by sa snažila12,4  Skor by sa nesnažili49,4  Skor by boli poctiví31,6  Vačšina by bola poctivá 6,2

36. Pomoc druhým či sebe?  Povedal(a) by ste, že sa ľudia väčšinou snažia pomáhať druhým, alebo že sa väčšinou starajú len o seba? (v percentách)  Ľudia sa väčšinou starajú o seba  versus  Ľudia sa väčšinou snažia pomáhať  Ľudia sa starajú o seba 20,1  Skôr sa starajú o seba50,3  Skôr sa snažia pomáhať24,5  Väčšinou sa snažia pomáhať 3,8

37. Čo je akceptovateľné?  2 situácie, ktoré sa bežne stávajú - sú podľa Vášho názoru v poriadku alebo nie?  Osoba so stálym zamestnaním si zoberie naviac víkendovú prácu, ktorá je platená na mieste v hotovosti. Za tieto príjmy tak neodvádza štátu daň.  Je to úplne v poriadku25,6%  Je to viac - menej v poriadku31,1%  Je to viac - menej nesprávne28,9%  Je to úplne nesprávne13%  Nejaká osoba platí v obchode nákup, dá predavačke 100 eurovú bankovku, ale tá omylom vráti výdavok z 200 eur. Dotyčná osoba si to pred obchodom uvedomí, ale čiastku si ponechá.  Je to úplne v poriadku3,3%  Je to viac - menej v poriadku9,7%  Je to viac - menej nesprávne26,9%  Je to úplne nesprávne60%

38. Závery  Participácia je v marginalizovaných regiónoch slabo rozvinutá  Nízka dôvera na horizontálnej i vertikálnej úrovni je kľúčovým bodom  Vážnou prekážkou ďalšieho rozvoja je prehlbujúca sa anómia spoločnosti a vzájomná odcudzenosť  Potvrdilo sa, že sociálny kapitál sa rozvíja hlavne na „bonding“ dimenzii, menej na „bridging“ a veľmi slabo na dimenzii „linking“  Úroveň sociálneho kapitálu nesúvisí so vzdelaním a sociálnym statusom, vek je premennou ktorá ovplyvňuje pozitívne rast sociálneho kapitálu