1. Čo je mapa – história kartografie
Mapové podklady
alebo
Učíme sa pracovať s mapami
Časť
Čo je mapa – história kartografie

2. Mapové podklady
Mapa
je zmenšený, generalizovaný, konvenčný obraz Zeme... zobrazený v rovine matematicky definovanými vzťahmi (kartografickým zobrazením), ktorý ukazuje prostredníctvom metód kartografického znázorňovania polohu, stav a vzťahy prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov.
(STN )

3. Mapové podklady Mapa : zmenšený (=zobrazený v mierke)
generalizovaný (=zovšeobecnený)
schématizovaný (=nakreslený podľa určitej schémy – mapovými značkami)
obraz časti zemského (al. i.) povrchu

4. Mapové podklady Rozdiel medzi mapou a plánom: Mapa je priemet
- trojrozmerného povrchu Zeme (t.j. z rot. elipsoidu do roviny)
- mierky od 1:
- súradnicový systém globálny
Plán je zobrazenie
- malej časti (rozmery 0,5 - 0,7 km) povrchu územia, považovaného za rovinu
- mierky veľké - do 1: 2.000
- v miestnom polohovom a výškovom systéme
- aj nutný konštrukčný základ – merač. body, súrad. siete, popis

5. Mapové podklady Kartografia –
vedecký odbor, ktorý sa zaoberá zobrazovaním a štúdiom priestorového rozmiestnenia a vzájomných väzieb (vzťahov) javov prírody a spoločnosti využívaním grafických a modelových prostriedkov.
K. sa zaoberá zhromažďovaním kartografických informácií, teóriou a praxou ich spracovania z hľadiska technológií, tvorby a vydávania máp.

6. Mapové podklady Príbuzné vedné odbory:
- geodézia – poskytuje časť informácií (geodetické merania) – podklady pre spracovanie máp rôznych druhov
- topografia – zaoberá sa štúdiom tvaru, opisom, meraním a zobrazením zemského povrchu. Predmetom jej záujmu je zobrazenie reliéfu zemského povrchu, zobrazením polohy prírodných a antropogénnych objektov.

7. Mapové podklady História kartografie
- prvé „mapy“ - z paleolitu (pavlovská, meziříčska, kyjevská) až p.n.l.
- m. Mezopotámie (2.400 p.n.l.), Babylonská m. (600 p.n.l.)
- starogrécke m. – zem. súradnice, šesťdesiatinné delenie kruhu a jednotiek
- tvar a rozmery Zeme (Aristoteles, Pytagoras, Eratosthénes)

8. Mapové podklady
Erathosténes v r 200.p.n.l. určil na základe meraní v Alexandrii a Asuáne obvod Zeme:
- uhlová vzdialenosť 6, 5 st.
- dĺžková vzdial. cca 720 km
Priama úmera :
Oz = (720/6,5) x 360 = km

9. Mapové podklady Známi kartografi:
- Piri Reis – turecký námorný kapitán (1465 až 70 – 1554 až 5):
mapa Európy, časti Ameriky, Antarktídy
Gerhard Mercator - flámsky geograf (1512 – 1594):
autor glóbusov, máp, dvoch dielov veľkého atlasu
zobrazenie - UTM = priečne konformné valcové

10. Mapové podklady
Slovensko sa objavuje na mapách ako súčasť vtedajšieho Uhorska
Prvá podrobná mapa je Lazarová m. (1528), v mierke
1: ; možno na nej identifikovať celkom 300 zobrazených sídel a hradov
Ďalší známi kartografi:
Samuel Mikovíni (1700 – 1750) – autor viac ako 100 máp
Ján Lipský (1766 – 1826) – prvá „vedecká“ mapa U.
Ján Tomka Saský (1692 – 1762) – autor atlasu U.
Johann Christoph Mueller (1673 – 1721) mapa U. (1709), Morava (1716, Čechy (1720)

11. Mapové podklady Historické štátne mapovania:
vojenské mapovanie (jozefínske) – ( )
(neúplnosť, nedokonalosť, neskúsenosť)
vojenské mapovanie - (
(trigonometrická sieť I. –IV. rádu, mierka 1: , odvodené špeciálne mapy 1: , generálne mapy
1: )
vojenské mapovanie – (1876 – 1884)
(mierka 1: , špeciálky 1: , generálky 1: )

12. Mapové podklady - prevzaté R-U mapy (3.voj. map.), reambulované a
Mapy v ČSR
- prevzaté R-U mapy (3.voj. map.), reambulované a
upravované – viacfarebné,...
- v r – 1933 – dočasné čs. voj. mapovanie
(mierky 1 : , 1 : )
- prevzatie Křovákovho zobrazenia pre čs. mapy
- definitívne čs. voj. mapovanie (1934 – 1938), prerušené vojnou, po nej sčasti pokračovalo

13. Mapové podklady Mapy Geodetický prístup Geografický prístup
Veľké mierky
1 : 500 – 1 : 5.000
do 1 :
Stred. mierky
1 : – 1:
1 : – 1:
Malé mierky
menšie ako 1:
menšie ako 1 :