1. EKONOMICKÉ TEÓRIE Adriana Csikósová Ústav podnikania a manažmentu

2. OBSAH 1.Predmet a metóda skúmania. Ekonómia a ekonomika. Ekonómia a hospodárska politika 2.Predhistória ekonomických teórií. Antické a stredoveké ekonomické myslenie 3.Teória hospodárskeho merkantilizmu 4. Klasická anglická ekonómia. A.Smith, D.Ricardo 5. Ekonomické názory na kapitalizmus. Marxova ekonomická kritika kapitalizmu 6. Neoklasická ekonómia. Teória hraničnej užitočnosti. Marginalizmus

3. 7. Teória nedokonalej a dokonalej konkurencie 8. Ekonomická filozofia štátneho intervencionizmu J.M.Keynesa. Teória ekonomického rastu – Keynesiánstvo. 9. Neoliberalizmus (Ordoliberalizmus) 10. Ekonomická teória J.A.Schumpetera 11. Teória manažérskej revolúcie – Neoklasická syntéza 12. Súčasné ekonomické teórie a ich aplikácie vo vyspelých krajinách 13. Nositelia Nobelových cien za ekonómiu v 90.rokoch

4. LITERATÚRA FRIEDMAN, M.: Kapitalismus a svoboda. Praha, TOP Agency 1991 FRIEDMAN, M.: Svoboda volby. Praha, Liberální institut 1992 JAMES, E.: Dějiny ekonomického myšlení 20. století. Praha, Academia 1968 JEŽEK, T.: Liberální ekonomie. Kořeny euroamerické civilizace. Praha, Prostor 1993 JONÁŠ, J.: Nobelova cena za ekonomii. Praha, Academia 1993 KEYNES, J. M. : Obecná teorie zaměstnanosti, úroku a peněz. Praha, SNPL 1966 KLAUS, V.: Ekonomická věda a ekonomická reforma. Praha, Gennex a Top Agency 1991 SMITH, A. : Pojednání o podstatě a původu bohatství národů. Praha, NPL 1958 SOJKA, M.: Dějiny ekonomických teorií. VŠE Praha 1991, SOJKA, M. - KONEČNÝ, B.: Malá encyklopedie moderní ekonomie. Praha, Libri 1996.

5. KONEČNÝ,B., SOJKA,M.: Moderní ekonomie. EDUS Praha 1991 NAPOLEONI, C : Ekonomické myšlení dvacátého století. Praha, Academia 1968 RICARDO, D. : Zásady politickej ekonómie a zdaňovania. Bratislava, Pravda 1980 ROBINSONOVÁ, J.: Jak porozumět ekonomické analýze. Praha, Svoboda 1975 SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D.: Economics. 13 th Edition. New York, McGraw-Hill, Inc. 1989 (česky v nakl. Svoboda, Praha 1991) SCHUMPETER, J.A.: Teória hospodárskeho vývoja. Bratislava, Pravda 1987

6. SAMSON,Š: Ekonomické myslenie a teória v predhistórii, klasickej a neoklasickej ekonómii. Košice EkF 2004 SAMSON,Š.:Učenie Keynesa a súčasné ekonomické teórie.Elfa Košice 2004 CSIKÓSOVÁ,A.,REPASKÁ,P.: Ekonomické teórie. ES/AMS, F BERG Košice 2006 CSIKÓSOVÁ,A.,SLANINOVÁ,P.,WEISS,E.: Ekonomické teórie,ES/AMS,F BERG Košice 2007

7. PREDMET A METÓDA Ekonómia je interdisciplinárna veda Ekonómia je abstraktná veda

8. PREDMET A METÓDA Prístupy k skúmaniu: - pozitívna ekonómia - normatívna ekonómia

9. PREDMET A METÓDA Roviny skúmania: - mikroekonómia - makroekonómia paradigma (axioma, základná téza)

10. EKONÓMIA A EKONOMIKA Ekonómia – economy Ekonomika – economics oikos - domácnosť

11. EKONÓMIA A HOSPODÁRSKA POLITIKA Nástroje hospodárskej politiky – monetárna (peňažná )politika – fiškálna ( rozpočtová ) politika – sociálna politika – dôchodková politika – obchodná politika

12. EKONOMICKÉ UČENIE ANTICKÉHO SVETA Ekonomické učenie starovekého Grécka Ekonomické učenie starovekého Ríma

13. UČENIE STAROVEKÉHO GRÉCKA Xenofón – Oikonomikus Platón : učenie o deľbe práce Aristoteles: ekonomika, chrematistika Sokrates – sofista, sofistika

14. EKONOMICKÉ MYSLENIE A UČENIE STAROVEKÉHO RÍMA Lucius Annaeus Seneca - stoicizmus

15. SCHOLASTIKA Tomáš Akvinský.(1225-1274) : - Summa Theologica

16. MERKANTILIZMUS (1500-1750) Ranný (monetárny) - William Stafford Rozvinutý ( manufaktúrny) – Thomas Mun, John Locke - Moc a bohatstvo - Obchodná sila - Ranná formulácia kvantitatívnej teórie peňazí – David Hume Teoretický prínos merkantilizmu – systematická analýza ekonomiky

17. FYZIOKRATIZMUS (1750-1780) Francois Quesnay (1694 – 1774) - Učenie o prirodzenom poriadku - Vzájomná prepojenosť jednotlivých sektorov ekonomiky - čistý produkt - ekonomická tabuľka - laissez faire

18. KLASICKÁ ANGLICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA anglická a francúzska vetva teórií hospodárskeho liberalizmu

19. KLASICKÁ ANGLICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA a) William Petty b) Adam Smith c) David Ricardo

20. TEÓRIA HOSPODÁRSKEHO LIBERALIZMU Od 2. pol. 17. st. do 30.rokov 19. st. Zrod v Anglicku- W. Petty Vrchol anglickej vetvy - A. Smith, D. Ricardo francúzskej vetvy - fyziokratici

21. pokr. A - v mnohom poplatní merkantilizmu A - heslo „slobodného obchodu“ F - heslo „laissez faire“ A, F - za hospodársky liberalizmus - uznanie prirodzených zákonov hospodárskych dejov  F - vláda prírody;  poľnohospodárstvo

22. Charakteristické znaky a prínosy teórie hospodárskeho liberalizmu - od pozorovania javov k štúdiu podstaty – vedeckosť - vystupovali v záujme spoločenského pokroku - rozpracovali pracovnú teóriu hodnoty - rozpracovali teóriu rozdeľovania - Smithova dôchodková teória - Smithova dogma - Ricardova teória renty

23. William Petty (1623-1687) - vnútorná štruktúra ekonomických javov - prirodzená cena, t.j. hodnota a politická cena t.j. trhová hodnota - prvá formulácia teórie pracovnej hodnoty - analýza peňazí

24. Adam Smith (1723-1790) An Inquiry in to the Nature and Causes of the Wealth of Nations (Pojednanie o podstate a príčinách bohatstva národov) - ekonomické javy a zákonitosti vyplývajú z prirodzenej povahy človeka - idea o pôsobení tzv. „invisible hand of market“ – neviditeľnej ruky trhu - nevyhnutnosť hospodárskej slobody, liberalizácia - formuloval teóriu pracovnej hodnoty - pozornosť medzinárodnej deľbe práce

25. Teória hodnoty 3 protikladné výklady: H je určená množstvom práce vynaloženej na jeho výrobu H je určená množstvom živej práce, ktorú je možné za tovar obdržať, vymeniť či kúpiť H je tvorená troma základnými dôchodkami: mzda, zisk, renta

26. David Ricardo (1772-1823) On the Principles of Political Economy and Taxation (Zásady politickej ekonómie a zdaňovania)

27. pokr. Za základnú úlohu ekonomickej teórie považoval stanovenie zákonov, ktorými sa riadi rozdeľovanie Hodnota je priamoúmerná množstvu práce a nepriamoúmerná produktivite práce Rozlišoval úžitkovú hodnotu a výmennú hodnotu. Hovoril tiež o prirodzenej cene a trhovej cene Renta - diferenciálna renta – hraničný prístup Teória komparatívnych nákladov

28. Jean Baptiste Say  Teória výrobných faktorov práca kapitál pôda mzda úrok renta  Sayov zákon trhu

29. Thomas Robert Malthus (1766-1834) Tretia trieda Populačná teória

30. John Stuart Mill (1773-1842) Teória výrobných nákladov – základ programu liberálnych a sociálnych reforiem

31. Hlavné smery sociálne liberálneho reformizmu Ekonomický romantizmus: -formy individuálneho hospodárenia -Formy kolektívneho hospodárenia Družstevný reformizmus

32. Simonde de Sismondi (1773-1842) Ekonomický romantizmus Cieľ hospodárskej politiky: vytvorenie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou a spojenie vlastníctva s prácou Teória tretích krajín

33. Európska historická škola (40.roky19.st – 2.sv.vojna) Národný systém Friedricha Lista – idea národnej ekonómie Historizujúci smer v ekonomickej teórii - celkový prehľad vývoja názorov, spoločné znaky, význam - staršia nemecká historická škola(V.Roscher, B.Hildebrand) - mladšia nemecká historická škola (A.Wagner, W.Sombart)

34. EKONOMICKÁ KRITIKA KAPITALIZMU Ekonomické názory utopických socialistov Marxova kritika kapitalistickej spoločnosti a spôsobu výroby

35. UTOPICKÝ SOCIALISMUS  presahuje rámec čisto ekonomického myslenia  prvá hlbšia kritika kapitalistickej spoločnosti  idea centrálneho riadenia spoločenských procesov včítane hospodárstva

36. UTOPICKÝ SOCIALIZMUS Ranný (T. More, T. Campanella, (G. Winstanley, Morelly) Obdobie veľkých utopistov 19. st. (de Saint-Simon, Ch. Fourier, R. Owen)

37. Ranný utopický socializmus T. MoreUTÓPIA (1516) T. Campanella SLNEČNÝ ŠTÁT (1623) G. Winstanleyagrárny komunizmus - hnutie diggerov

38. Morelly ZÁKONNÍK PRÍRODY (1755) Tri zákony: 1) Zrušenie súkromného vlastníctva 2) Zaručenie občianskeho práva na existenciu a právo na prácu 3) Povinnosť občanov podieľať sa na spoločnej práci

39. Ranný utopický socializmus Francois Babeuf Philippe Buonarotti sprisahanie rovných

40. Veľkí utopisti 19.st. de SAINT-SIMON 1760 – 1825 Industriálna sústava Nové kresťanstvo

41. Veľkí utopisti 19.st. FOURIER Charles 1772 - 1837 - všetko zlo pochádza z obchodu - bieda vzniká z hojnosti - za vytvorenie výrobne spotrebiteľských celkov - tzv. FALANSTER

42. Veľkí utopisti 19.st. OWEN Robert1771 - 1858 - družstevné osady

43. Karl Marx (1818 - 1883 ) Kapitál 1867 - dialektický materializmus (Heglova dialektika zasadená do materialistického rámca) Hodnota tovaru H = K + V + M K - hodnota konštantného kapitálu V - hodnota variabilného kapitálu M - nadhodnota - nutný a nadbytočný pracovný čas. - existencia ekonomického cyklu v kapitalistickej spoločnosti

44. MARGINALIZMUS. NEOKLASICKÁ EKONOMICKÁ TEÓRIA Základná charakteristika marginalizmu (vznik, vývoj, znaky, smery)

45. MARGINALIZMUS (70-te roky 19.st-30-te roky 20.st) Jeho novými rysmi a zvláštnosťami sú: - čistá ekonómia (economics) -metodoligický individualizmus -subjektivizmus (subjektívna teória hodnoty) -hraničný-marginálny prístup -statický charakter neoklasickej analýzy

46. Marginalizmus Hodnota tovaru sa vyvodzuje z užitočnosti - tzv.hraničnej užitočnosti - psychologická teória hodnoty. Do ekonomickej teórie preniká v značnom rozsahu matematika. Ťažisko ekonomického skúmania je v štúdiu trhovej rovnováhy a správania sa spotrebiteľov. ( východisko – Sayov zákon trhu)

47. GOSSEN Hermann 1810 - 1858 Autor dvoch zákonov: I. Zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti II. Zákon racionálneho hospodárenia

48. Základné myšlienkové smery Rakúska (viedenská) škola Matematická (lausannská) škola Angloamerická (neoklasická) škola Švédska (stockholmská) škola Cambridgeská škola

49. Rakúska škola Subjektívne psychologická škola, v ktorej teória hraničného úžitku vystupuje v najčistejšej a najvyhranenejšej podobe. - Psychologická metóda - Princíp užitočnosti a vzácnosti

50. Rakúska škola Užitočnosť posledného výrobku uspokojujúca najmenšiu potrebu v rade, je nazývaná hraničná (marginálna) užitočnosť

51. Rakúska škola Hodnota (hraničný úžitok) závisí na: 1. užitočnosti (dôležitosti potreby)  2. vzácnosti (množstve, veľkosti zásoby) Výmena je vždy neekvivalentná

52. Rakúska škola Hlavní predstavitelia: Karl Menger, Böhm-Bawerk

53. Rakúska škola MENGER Karl1840 – 1921 - Teória imputácie

54. Rakúska škola BöHM – BAWERK Eugen 1851 – 1919 Dve etapy určenia hodnoty - cena hraničného páru

55. Matematická škola Vznik v 70. rokoch 19. st. Rozvoj učenia až do 20. rokov 20. st. Hlavní predstavitelia: Cournot, Pareto, Jevons  Hicks, Samuelson

56. Matematická škola Základné rysy: -typické pre matematickú školu: 1) teória hraničnej užitočnosti 2) teória trhovej rovnováhy, -využívanie matematiky pri riešení cenového problému ako problému ekonomickej rovnováhy, - psychologická stránka teórie hraničnej užitočnosti ustupuje do pozadia

57. Matematická škola JEVONS William 1835 – 1882 matematické vyjadrenie reálnych ekonomických javov

58. Matematická škola COURNOT August 1801 - 1877 Otec matematickej ekonómie - vzťah medzi cenou, dopytom, resp. ponukou formuloval v matematickej podobe ako funkciu dopytu, resp. ponuky. - matematicky analyzoval tvorbu trhových cien v rôznych trhových situáciách - venoval pozornosť otázkam trhovej rovnováhy

59. Cournot August Dopytová funkcia: D = f (p)

60. PARETO Vilfredo 1848 - 1923  ordinalistická teória hraničnej užitočnosti  indiferenčné krivky

61. PARETO Vilfredo

62. Matematická škola J.R.Hicks - hraničná miera substitúcie P.A.Samuelson - teória odhalených preferencií

63. Angloamerická (neoklasická) škola A. Marshall, J.B. Clark MARSHALL Alfred 1842 – 1924 Marshallova analýza dopytu - Renta spotrebiteľa - Elasticita (pružnosť) dopytu Príklad: C o 1%   P o 2% EP = 2

64. Alfred Marshall Analýza ponuky a výrobných nákladov Proces vytvárania čiastkovej ekonomickej rovnováhy

65. Alfred Marshall Teória ceny a trhovej rovnováhy cenu ako funkciu dopytu, tj. nie D = f (p), ale p R = f 1 (D). A.Marshall chápe cenu ako funkciu ponuky, tj.P R = f 2 (S)

66. Alfred Marshall P – cena D - dopyt

67. CLARK John Bates 1847 - 1938 Sociálna ekonómia : A. Ekonomická statika B. Ekonomická dynamika V rámci teórie ekonomickej statiky je konštruovaný tzv. zákon o klesajúcej produktivite práce a kapitálu  základ tzv. teórie hraničnej produktivity.

68. Clark John Bates Teória hraničnej produktivity - teória mzdy a úroku

69. Clark John Bates Predpoklad: dva hodnototvorné činitele: 1) práca a 2) kapitál (vč. pôdy). hodnota je tvorená dôchodkami: 1) mzdou a 2) úrokom (ziskom). produktívnosť a tým i hodnototvorný účinok oboch produktívnych faktorov klesá podľa toho, ako rastie ich účasť vo výrobe Hraničná produktivita práce - tj. produktivita posledného robotníka, je určujúca pre výšku mzdy. Hraničná produktivita kapitálu je určujúca pre výšku úroku (zisku)

70. Clark John Bates Teória mzdy Príklad: 5 robotníkov: 1. vytvorí H = 10 $, 2. 8$, 3. 6$, 4. 4$, 5. 2$ = hraničná PP  určuje mzdu  5 x 2 = 10 $ =  miezd H = 10 + 8 + 6 + 4 + 2 = 30 $ Úrok = 30 - 10 = 20$... „každý podľa zásluh“

71. Clark John Bates Grafické znázornenie mzdovej teórie (1)

72. Clark John Bates Grafické znázornenie mzdovej teórie (2)

73. Cambridská škola Teória tzv. nedokonalej konkurencie J. Robinsonová 1903 - 1985 Teória tzv. monopolistickej konkurencie E. Chamberlin 1899 – 1979

74. Cambridská škola Teória NK. - J. Robinsonová  protimonopolná pozícia Teória MK - E. Chamberlin  obhajoba monopolov.

75. Cambridská škola Pri určovaní trhovej závislosti je kritériom počet a veľkosť účastníkov na trhu, resp. rozsah výroby, náklady výroby - tj. napr. mnoho - málo - jeden konkurencia oligopol monopol

76. Robinsonová Joan (1903 – 1983) Základom analýzy nedokonalej konkurencie je porovnanie modelu: 1.dokonalej konkurencie a 2. absolútneho monopolu ad 1. Znaky dokonalej konkurencie (1) Značný počet producentov (2) Homogénnosť výrobkov (3) Homogénnosť produktu a nekonečná elastičnosť dopytu

77. Robinsonová Joan ad 2. Znaky absolútneho monopolu (1)Existuje len jeden predávajúci a proti nemu stojí veľký počet kupujúcich. (2) Výrobok je homogénny a nemá žiadne substitúty

78. Robinsonová Joan HN - hraničné náklady, náklady na dodatočnú jednotku produkcie, tj. rozdiel medzi variabilnými nákladmi na výrobu (n) a (n-1)výrobkov. PN - priemerné náklady HD - hraničný dôchodok, je rozdiel medzi celkovým dôchodkom z predaja (n) a (n-1) jednotiek výroby. KD - krivka dopytu C - bod rovnováhy firmy pri dokonalej konkurencii D - bod rovnováhy firmy pri absolútnom monopole

79. Chamberlin Edward 1899 – 1967 ad 3. Znaky nedokonalej konkurencie Teória monopolistickej konkurencie (The Theory of Monopolistic Competition) (1933) Tzv. všeobecná teória hodnoty Teória monopolnej konkurencie  spojenie monopolu a konkurencie  predstava o vytvorení „všeobecnejšej“ teórie hodnoty (neoklasickej teórie ceny), ktorá má prednosti

80. EKONOMICKÁ FILOZOFIA ŠTÁTNEHO INTERVENCIONIZMU J.M.KEYNESA Keynesovská revolúcia (východiská, predmet, metóda ekonomickej analýzy) Keynesova teória zamestnanosti a tzv.efektívny dopyt Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a národným dôchodkom Keynesovské základy hospodárskej politiky štátneho intervencionizmu

81. KEYNES John Maynard (1883-1946) dve úlohy: 1. Zrevidovať vtedajšiu teoretickú výzbroj ekonomickej vedy 2. Vytvoriť proticyklické opatrenia a zaistiť tzv.plnú zamestnanosť Hlavná práca J.M.Keynesa: Obecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936)

82. Keynesovská revolúcia Vytvoriť “všeobecnú teóriu”, ktorá by zdôvodnila potrebu aktívnej hospodárskej politiky štátu Východiskom je Keynesova kritika tradičných postulátov klasickej a neoklasickej teórie

83. Keynesova teória zamestnanosti Nezamestnanosť a kríza sú nevyhnutné Sporenie nad “únosnú mieru” nie je cnosťou ale prekážkou plnej zamestnanosti

84. Teória efektívneho dopytu Celkový efektívny (kúpyschopný) dopyt, má dve zložky 1. Dopyt po spotrebných predmetoch (C) 2. Dopyt po investíciách (I) Osobná spotreba (C) Consumption Investícia (I) Investment Y – celková ponuka, národný dôchodok (Y – Income)

85. 1. Y = C + S z hľadiska výdajov 2. Y = C + I z hľadiska dopytu ( S – Saving) 3. S = Y – C 4. I = Y – C 5. S = I rozbor makroekonomických vzťahov medzi C,S,I,Y

86. Faktory ovplyvňujúce výšku úspor Výška dôchodkov Sklon k spotrebe C C = f (Y)  Y

87. S = f(Y) – úspory sú rastúcou funkciou dôchodku Sklon k spotrebe C/Y Hraničný sklon k spotrebe  C/  Y Sklon k úsporám S/Y Hraničný sklon k úsporám  S/  Y

88. C/Y + S/Y = 1 a tiež  C/  Y+  S/  Y = 1  C Platí 0   1  Y medzera úspor - investície sú nižšie ako úspory medzera investícií- investície sú vyššie ako úspory  I – investície = kľúčový faktor zamestnanosti

89. Teória tzv. investičného multiplikátora vysvetľuje dôchodkový účinok investícií impulz – teória multiplikátora zamestnanosti Kahna  Y = k.  I  Y – prírastok národného dôchodku  I – prírastok investícií k – investičný multiplikátor

90. k =  Y/  I – efektívnosť investícií Vzorec investičného multiplikátora - ako zmena v objeme investícií vplýva na dynamiku národného dôchodku

91. Základy hospodárskej politiky štátneho intervencionizmu Peniaze a úrok v keynesovom modeli Štát musí mať vplyv na tri psychologické sklony: 1.Sklon k spotrebe 2.Sklon k investíciám 3.Preferencia likvidity

92. Možnosti regulácie v dvoch formách štátne monopolnej hospodárskej politiky množstvo peňazí 1. Peňažná a úverová úroková miera 2. Finančná (využívanie štátneho rozpočtu)

93. TEÓRIE EKONOMICKÉHO RASTU KEYNESIÁNSTVO Keynesiánstvo a.Konzervatívni keynesiánci b.Radikálni keynesiánci c.Predstavitelia tzv. Neoklasickej syntézy d.Teoretikovia rastu

94. ad a. A.Hansen, S.Harris, W.Beveridge -dôraz na nepriame štátne zásahy -pripúšťa nutnosť miernej nezamestnanosti

95. ad b. L.Kaiserling, O.Klein -stúpenci štátnych výádajov na verejno- prospešné účely, sociálne výdaje -dôraz na agresívnu daňovú sústavu -za priame štátne investície, subvencie -teoretické základy reformizmu, labouriznu a odborového hnutia

96. ad c. P.A.Samuelson Zblíženie neoklasickej a keynesiánskej ekonómie v podmienakch plnej zamestnanosti

97. ad d. E.Domar, R.Harod, N.Kaldor, J.Robinsonová

98. Základné smery teórií ekonomického rastu  1. Abstraktne logické: a.Neokeynesovské – R.Harrod, E.Domar, N.Kaldor, J.Robinsonová b.Neoklasické – J.Meade, R.Solow, P.Samuelson  2. Historicko – sociologické – Rostow, Lewis, Kuznets

99. Predmet skúmania teórií ekonomického rastu Faktory určujúce stále tempo hospodárskeho rastu Mechanizmus odchýlok od stáleho tempa hospodárskeho rastu Rozsah a formy intervencií hospodárskej politiky

100. Hlavné kritérium ekonomického rastu: prírastok dôchodku=  ND (HDP) a.  Y = Y t+ 1 - Y t.... absolútny   Y t+1 b. G =.... relatívny  Y t G - growth... = tempo  ND

101. Stály rast -  Y, G sú v čase konštantné Rovnovážny stav – ponuka a dopyt sa rovná Stabilný rast - tendencia k stálemu, rovnovážnemu rastu

102. Harrodov model Riešenie otázky dynamickej rovnováhy Neokeynesiánsky model ekonomického rastu, založeného na analýze kapitálového koeficientu (c) Model dynamickej rovnováhy

103. Predpoklady: 1. S = s. Y rovnica úspor s – podiel úspor na národnom dôchodku Y – dôchodk v čase 2.I = c. ΔY rovnica investícií c – kapitálový koeficient, vyjadruje pomer čistých investícií potrebných na to, aby sa zabezpečil prírastok jednotky dôchodku I/Y

104. Základná rovnica Harrodovho modelu s G = G. c = s c G – miera, resp. tempo rastu dôchodku

105. I kde c = - koeficient investičnej ΔY náročnosti S s = - sklon k úsporám (I=S) Y ΔY G = - faktická miera(tempo)rastu Y

106. Harrod rozoznáva tri miery rastu: 1.Skutočné (faktické) tempo rastu – G 2.Zaručené (žiadúce) tempo rastu - G w 3.Prirodzené (normálne) tempo rastu – G N (indexy: W – wanted, N – natural)

107. Harrod rozlišuje : c – reálny kapitálový koeficient c R – potreba kapitálu ( index : R – requirements) ad.2) G W. c R = s..... žiadúci G ad.3) G N. c = s.... prirodzené G ad.1) G. c = s...... skutočné G

108. za ideálnych podmienok G = G W = G N odchýlka G od G W – t.j. cyklické výkyvy odchýlka G W od G N – t.j. dlhodobejšie tendencie rozmachu, depresie štyri hypotetické situácie: I.G > G W II.G < G W III.G W > G N IV.G W < G N

109. Neoklasické modely ekonomické rastu -hlavné faktory rastu : práca a kapitál medzi ktorými existuje možnosť vzájomnej substitúcie Východiská : 1.koncepcia produktívnosti výrobných faktorov, 2.koncepcia tzv. trvalej stabilnej rovnováhy, 3.koncepcia matematického vyjadrenia výrobnej funkcie

110. - základom neoklasických modelov ekonomického rastu je produkčná funkcia -vyjadruje vzťahy závislosti medzi objemom výroby a vzájomným pomerom nevyhnutných výrobných faktorov ( práce a kapitálu) - Cobb-Douglasova produkčná funkcia neoklasické modely rastu Charaktersitické znaky : -viacfaktorové modely, -za aktívnu sociálnu politiku -za intenzívne faktory rastu

111. Historicko – sociologické teórie rastu - závislosť faktorov rastu na spoločensko- ekonomických a historických podmienkach

112. Rostow,W. spoločenský a ekonomický vývoj delí na : (1) tradičná spoločnosť, (2) obdobie prechodu, (3) obdobie štartu, (4) obdobie zrelosti, (5) obdobie masovej spotreby štát blahobytu

113. Lewis, W. Rozlišuje tri determinanty rastu: (1)sklon k hospodárskej činnosti (2)rast vedomostí a ich aplikácia (3)rast rozsahu akumulácie kapitálu a iných zdrojov v pomere k obyvateľstvu

114. Ekonometria 1930 – založenie Medzinárodnou ekonometrickou spoločnosťou 1933 – časopis „Econometrica“ Vplyvy : 1.Keynesiánstvo (makroekonomický prístup, výskum tzv. efektívneho dopytu, bilančné vzťahy, lineárne programovanie 2.Operačný výskum 3.Teória hier

115. Hlavné smery: 1.Ekonometrické modely reprodukcie 2.Metódy medziodvetvových vzťahov (input-output) – W.Leontieff 3.Ekonometrická analýza dopatu J. Hicks – zaviedol tzv. substitučný efekt, tzv. dôchodkový efekt

116. Neoliberalizmus Charakteristika neoliberalizmu Učenie o tzv. ideálnych typoch hospodárskych systémov Koncepcia tzv. slobodného sociálne trhového hospodárstva a tzv. formovanej spoločnosti

117. Vznik neoliberalizmu Nemecko, 20 – 30 roky 20.st. W.Lippmann: Pojednanie o zásadách dobrej spoločnosti (1937) Východiská: 1. Idealizácia trhového mechanizmu 2. Obrana slobodného kapitalistického podnikania pred štátnym intervencionizmom

118. Vývojové etapy neoliberalizmu: I.etapa (1938) Kolokvium W.Lippmanna II.etapa: po 2.svetovej vojne tzv. Freiburská škola – tzv. ORDO - NÁUKA

119. Hlavné druhy neoliberalizmu po r. 1945 A. Národné školy : a. freiburská – Eucken b. francúzska – Allais c. londýnska – Robbins d. chicagská – Simons B. Základné prúdy 1. Konzervatívny 2. „nový“ neoliberalizmus neokeynesiánstvo

120. Vzťah neoliberálov k hospodárskej úlohe štátu 1.Kolokvium 1938 a.Určiť „pravidlá hry“, zabezpečiť ich dodržovanie b.Podporovať voľnú konkurenciu proti monopolu c.Štátne zásahy len vtedy, keď rýchly návrat k rovnováhe pomocou trhového mechanizmu je sporný

121. 2. Povojnový neoliberalizmus a.Pripúšťa poštátnenie odvetvia, kde nie je možné zabrániť monopolizácii b.Za proticyklické opatrenia c.Za kontrolu inflácie (prerozdeľovanie dôchodkov) d.Štát = neutrálna, nadriadená inštitúcia

122. Ordo – náuka Freiburskej školy a)Úsilie priblížiť sa „ideálnemu“ hospodárskemu radu (ordo) b)Regenerácia trhového hospodárstva z obdobia predmonopolného kapitalizmu

123. Učenie o ideálnych typoch Eucken Walter (1891 – 1950) Ideálne typy hospodárstva: - slobodné trhové hospodárstvo -centrálne riadené hospodárstvo

124. Kritériá určenia dvoch základných typov (foriem) a.Plánovanie vo vnútri izolovaných hospodárskych jednotiek zlaďovanie konkurenciou tzv. princíp koordinácie b. Plánovanie v celom národnom hospodárstve riadené centrom tzv. princíp subordinácie

125. Koncepcia tzv. slobodného sociálne trhového hospodárstva (SSTH) Hlavné zásady SSTH (podľa W.Euckena) 1.Zásada otvorenosti trhov, tj. zabezpečenie voľnej konkurencie 2.Zásada zmluvnej slobody 3.Zásada súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov 4.Zásada ručenia, tj. hmotnej zodpovednosti za hospodárske rozhodnutie

126. Heslo SSTH : „ Plánovanie hospodárskych foriem áno, plánovanie a riadenie hospodárskeho procesu nie“. osobná a ekonomická sloboda, sociálna solidarita a subsidiarita Koncepcia tzv. formovanej spoločnosti

127. Etapy evolúcie industriálnej spoločnosti 1.Triedna spoločnosť 2.Pluralistická spoločnosť 3.Formovaná spoločnosť teória „transformácie kapitalizmu“ „Zlučiteľnosť princípu príkazu a trhového princípu s akoukoľvek formou vlastníctva“

128. EKONOMICKÉ TEÓRIE J.A.SCHUMPETERA Univerzalita učenia J.A.Schumpetera Teórie ekonomického rozvoja a teórie inovácií

129. Joseph Alois Schumpeter (1883 – 1950) Hlavné oblasti vedeckej práce I.Kritická diskusia vtedajšej ekonomickej teórie II.Príspevky k teórii spoločenských a inštitucionálnych zmien III.Práce orientované na teóriu hospodárskeho rozvoja trhových ekonomík

130. Ad I. Walras History of Economic Analysis (1954) Orientoval sa na odhalenie dynamiky trhovej ekonomiky Odlišoval ekonomický rast a vývoj Proces vývoja sa začína vtedy, keď je stacionárny rast narušený zmenami - inováciami

131. Ad II. Formulácia teórie samolikvidácie kapitalizmu Teória samolikvidácie založená na: 1. tzv. dezintegrácii kapitalizmu 2. tzv. dematerializácii vlastníctva

132. Ad III. Die Theorie der Wirtschaftlichen Entwicklung (1912) tzv. kreatívna deštrukcia - objektom zmeny sú inovácie - subjektom (iniciátorom zmien) sú podnikatelia

133. Inovácie – úspech nových kombinácií 1.Nové výrobky alebo výrobky s novými vlastnosťami, tzv. výrobkové inovácie 2.Nové výrobné procesy – tzv. technologické inovácie 3.Prístuúp na nové trhy 4.Využitie zdrojov surovín a polotovarov 5.Zavedenie nových organizačných štruktúr – tzv. organizačné inovácie

134. Kľúčové prvky Schumpeterovej teórie 1.Rozvoj má charakter evolučného procesu, v ktorom je rovnováha neznáma a ktorého čas je historický 2.Objektom zmeny a rozvoja sú inovácie. Technológia = realizácia nových riešení a vynálezov 3.Iniciátorom tohto rozvoja je podnikateľ, na rozdiel od statického hospodára.

135. Schumpeterov metodolický prístup Mikroekonomický Primárne ponukovo orientovaný

136. TEÓRIA MANAŽÉRSKEJ REVOLÚCIE TZV. „VEĽKÁ“ NEOKLASICKÁ SYNTÉZA Prehľad variant teórií transformácie a konvergencie 2.pol.20.st. Teória manažérskej revolúcie. Hlavné smery teórie riadenia Tzv.“veľká“ neoklasická syntéza. Význam a obsah „Economics“ P.A.Samuelsona

137. Teória transformácie Zmeny vyvolané VTR: -šrukturálne zmeny v ekonomike -zmeny vo vlastníckych vzťahoch -zmeny v organizačnej a riadiacej štruktúre výroby -zmeny v hospodárskej úlohe štátu -zmeny v sociálnej štruktúre spoločnosti

138. Varianty teórií transformácie (1)Teória „demokratizácie“kapitálu a tzv. „revolúcia“vo vlastníctve (2)Teória „manažérskej revolúcie“ (3)Teória „revolúcie“ v dôchodkoch (4)Teória tzv. ľudového kapitalizmu (5)Teória tzv. štátu blahobytu (6)Teória tzv. zmiešanej ekonomiky (7)Teória industriálnej spoločnosti (8)Teória konvergencie (9)Teória rovnovážnych síl

139. Ad (1) „revolúcia“ resp. transformácia vlatníctva demokratizácia kapitálu

140. Ad (2) Viď 2.časť tematiky

141. Ad (3) Zmena v rozdelení dôchodkov „deproletarizácia „robotníctva

142. Ad (4) Vyústením (1) a (3) koncepcia ľudového kapitalizmu

143. Ad (5) Nový ekonomický systém – triedne zmierenie, demokraticky zvolená vláda – welfare state

144. Ad (6) „výzva Británii“ (1953) – za existenciu viacsektorovej ekonomiky

145. Ad (7) Dva hlavné smery: 1. Optimistický samopohyb techniky všeobecný blahobyt 2. Pesimistický technika príčinou všetkého sociálneho zla

146. Smery teórií industriálnej spoločnosti od 50.rokov 20.st. Teória industriálnej spoločnosti – Aron, Galbraith Teória postindustriálnej spoločnosti – Bell Teória superindustriálnej spoločnosti – Toffler Teória technotronnej spoločnosti – Brzezinski Teória postkapitalistickej spoločnosti – Dahrendorf Teória spoločnosti masovej spotreby - Rostow

147. Ad (8) Konvergencia – zbližovanie dvoch spoločenských systémov jednotná industriálna spoločnosť, zmiešaný systém Predstavitelia : J.Tinbergen, G.Myrdal, P.Sorokin

148. Ad (9) J.K.Galbraith Americký kapitalizmus (1952) „ Sily, ktoré zničili voľnú konkurenciu, vyvolávajú súčasne v život vyrovnávajúce sily – tzv. protimonopoly“

149. Teória manažérskej revolúcie Počiatky u amerických inštitucionalistov T.Veblena, A.Berleho, G. Meanse James Burnham – The Managerial Revolution“ (1941) Základná myšlienka teórií manažérskej revolúcie: „Starý atóm vlastníctva sa rozdelil na dve časti – na riadenie a vlastníctvo“

150. Hlavné smery (školy)teórie riadenia Klasická škola (škola vedeckého riadenia) F.W.Taylor a H.Emerson – „Scientific Management“ (1910) Mc Gregor – teória X : „Homo economicus nemá niesť zodpovednosť. K práci musí byť donucovaný. Len malá časť môže byť vychovaná k zodpovednosti. To sú budúci manažéri – elita.“ prvá verzia manažérskeho systému

151. pokr. Škola medziľudských vzťahov („Human Relations“) - psychológia ľudského chovania - koordinácia činností ľudí - motív, motivácia, postoje, sociálny - človek oproti koncepcii „homo economicus“ - Elton Mayo : „The Human Problems of an Industrial Civilization“ (1933) „ The Social Problems of an Industrial Civilization „ (1945) - význam vplyvu psychologických a sociálnych javov na produktivitu práce

152. Dva prúdy Školy medziľudských vzťahov Americký F.Herzberg – „Work and the Nature of Man“ (1967) Európsky metódy : „Job Rotation“, „Job Enlargement“, „ Job Enrichment“

153. Empirická škola situačný prístup k riadeniu „Vedecká teória riadenia nie je možná, manažér sa dokáže nanajvýš prispôsobiť okolnostiam“

154. Samuelson Paul Anthony Hlavný predstaviteľ neoklasickej syntézy Nobelova cena za ekonómiu (1970) Economics – An Introductory Analysis (1948) I. vydanie Foundation of Economic Analysis (1947)

155. Premeny obsahu „Economics“ Stúpenec Keynesovej ekonomickej teórie (1958) Odklon k tzv. veľkej neoklasickej syntéze (1961 – 1967) Obdobie tzv. druhej veľkej syntézy (neoklasická syntéza + sociologicko-inštitucionálny smer) Tzv. Modern mainstream economics (1985) W.D.Nordhaus – spoluautor od 12. Vydania Samuelsonovská triáda: čo – ako – pre koho – (od 12.vydania – prečo)

156. SÚČASNÉ EKONOMICKÉ TEÓRIE A ICH APLIKÁCIE VO VYSPELÝCH KRAJINÁCH Vývoj hospodárstva vyspelých krajín v 70. – 80. rokoch neoklasická a neokeynesiánska reakcia M.Friedman a chicagská škola monetarizmu Koncepcia školy „racionálnych očakávaní“ Tendencie vo vývoji neokeynesiánskej ekonómie

157. Zvláštnosti vývoja v 70. a 80. rokoch v porovnaní s predchádzajúcim obdobím a. 30.roky - model Roosevelt-Keynesov regulácia prax – teória (dielčie zásahy ex post – celkový efektívny dopyt) b. 50.-60.roky – modely neokeynesiánskej regulácie c. 70.-80.roky – strata účinnosti štátne monopolnej regulácie - stagflácia

158. Neschopnosť hospodárskej politiky zabezpečiť tzv. magický štvoruholník 1.2. 1. tempo ekonomického rastu 2. cenová stabilita 3.“plná zamestnanosť“ (rovnomerné rozdelenie dôchodkov) 4. vonkajšia ekonomická rovnováha 3.4.

159. Reakcie na stratu účinnosti štátno monopolnej regulácie A.Neoklasické (neokonzervatívny) – „supply-side economics“ monetarizmus B. Neokeynesiánske (postkeynesiánstvo) – „demand-side economics“ teórie nerovnovážnej ekonomiky

160. FRIEDMAN Milton (1912 – 2006) Hlavný teoretik moderného monetarizmu chicagskej školy Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976 Odhalil neplatnosť tzv. Phillipsovej krivky „Politika plnej zamestnanosti je moderný vynález, s jeho pomocou sa vyvoláva inflácia“

161. stagflácia ovplyvnenie výroby, akumulácia, tj.ponukovo orientovaná ekonómia Kritériá : 1. Vyhliadka na rast trhu (odbytu) 2. Rast rentability (miera zisku > úroková miera) tzv. „železný trojuholník“ : 1. privilegované vrstvy, 2. politici, 3. byrokracia

162. „ Dobročinnosť a ekonómia sú nezlučiteľné v každom prípade. Ktokoľvek si chce hrať na dobrodinca, nech tak robí len za svoje peniaze“ „ Na trhu je každý nielen strojcom svojho šťastia, ale trh je súčasne systémom zvyšovania obecného pokroku...“

163. Chicagská škola Učitelia Friedmana: J.Viner, F.Knight, L.Mints, H.Schultze, H.Simons Spolupracovníci: G.Stigler, P.Wolcker, A.Meltzer, A.Schwartzová Pojem monetarizmus zaviedol v r. 1968 K.Brunner

164. ŠKOLA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ (70.roky 20.st.) Nová klasická makroekonómia Monetarizmus II J.F.Muth – Rational Expectations and the Theory of Price Movements“ zreálnenie modelov fungovania ekonomického systému prvky neistoty dôraz na úlohu očakávania

165. Tendencie vo vývoji neokeynesiánskej ekonómie Hlavné smery keynesiánstva v 70.rokoch 20.st: 1.Nové keynesiánstvo (neoklasická syntéza + monetarizmus) 2.Postkeynesiánstvo (keynesiánstvo + neoinštitucionalizmus + neoricardiánstvo)

166. Ad 1) Súčasné (moderné) keynesiántsvo – oficiálne neokeynesiánstvo vychádza z tzv. Cambridskej školy (J.Robinsonová, N.Kaldor), opiera sa o teóriu Keynesa, Kaleckého, Domara... napr. koncepcia „miery nezamestnanosti neakcelerujúca infláciu“ – NAIRU (Non – Accelerating Inflation Rate of Unemployment)

167. Ad 2) Postkeynesiánstvo – snaha o rekonštrukciu keynesiánskej teórie na jej vlastnom základe, úsilie obnoviť ricardiánske tradície Hlavní predstavitelia: D.Davidson, H.Minsky, S.Weinraub, A.Eichner, G.Shackle, R.Skidelsky R.Skidelsky – Keynes and Reconstruction of Liberalism. Is Keynes Relevant Today? (1979) -za depolitizáciu ekonomickej teórie -„technická teória inflácie“